Štvrtkový komentár: Zbrane mier neprinesú

V týchto dňoch prichádzame na cintoríny, aby sme spomínali na našich drahých zosnulých. Z detstva si pamätám, ako sme sa celá rodina každý rok zastavili pri vojenských pamätníkoch z prvej a druhej svetovej vojny. Ozbrojené konflikty však nepatria len minulosti. Takmer každý deň umierajú vojaci i civilisti v Iraku, Afganistane, Sudáne alebo na Blízkom Východe. Pred mesiacom uskutočnila prvú jadrovú skúšku Severná Kórea. Organizácia spojených národov reagovala zbrojnými a finančnými sankciami. Rovnako Irán pokračuje s obohacovaním uránu a je pravdepodobné, že sa snaží získať jadrovú zbraň. Trest pre Severnú Kóreu dopadá na jej obyvateľstvo, ktoré už beztak je odkázané na medzinárodnú pomoc. V tejto chvíli jediným sprostredkovateľom humanitnej pomoci je katolícka charita. Podľa jej riaditeľa, pátra Hwanga, budú pomáhať na severe poloostrova za podpory najmä juhokórejských biskupov bez ohľadu na sankcie.

Túžba Severnej Kórey a Iránu získať nukleárnu zbraň je len špičkou ľadovca oveľa väčšieho problému. Stojíme na prahu novej éry šírenia jadrových zbraní. Nie je tajomstvom, že hospodársky rozmach v mnohých častiach sveta zvyšuje energetické nároky. Stavajú sa jadrové elektrárne a spolu s nimi sa rozširujú možnosti, ktoré vedú k výrobe nukleárnych zbraní. Keď v minulom roku získal Nobelovú cenu za mier predseda Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu El Baradei, Svätý otec Benedikt XVI. mu v blahoprajnom liste napísal: „Aj dnes, šesťdesiat rokov po ničivých útokoch na Hirošimu a Nagasaki ohrozuje mier šírenie jadrových zbraní.“ Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko a Čína pred časom podpísali zmluvu o ich nešírení. Dnes práve tieto krajiny investujú obrovské prostriedky do ich modernizácie. Spojené štáty sa navyše rozhodli vytvoriť jadrový štít, ktorý by ich uchránil pred raketovým útokom z ktorejkoľvek časti sveta. Prevaha Američanov sa stala pre ostatných zámienkou alebo nevyhnutnosťou na ďalšie zbrojenie. Viaceré mocnosti si vyhradili právo použiť jadrové zbrane, vrátane chemických a biologických, v regionálnych vojnách po celom svete. V roku 2002 prišli Spojené štáty s konceptom preventívneho útoku, aby tak rozšírili možnosti sebaobrany. Prostredníctvom zastrašovania sa rozhodli zabrániť iným krajinám vlastniť jadrové zbrane. Výsledkom takejto politiky nie je viac mieru a menej zbraní. Prípady Severnej Kórey a Iránu sú toho dôkazom. Ako hovorí zástupca Svätej Stolice pri Organizácii spojených národov arcibiskup Migliore, Svätá Stolica nikdy nesúhlasila s jadrovým zastrašovaním, pretože vedie k vývoju nových nukleárnych zbraní a bráni odzbrojovaniu. Ani hrozba terorizmu nikomu nedáva právo porušovať medzinárodné dohody.

Žijeme vo svete, kde sa malí cítia byť ohrození veľkými a veľkí malými. Každá nová zbraň hromadného ničenia robí tento svet nebezpečnejším a zvyšuje riziko jadrového konfliktu. Rastúce výdavky na zbrojenie sú živnou pôdou pre politiku zastrašovania. Dostávame sa tak do bludného kruhu, kde peňazí na zbrane je stále viac a mier je čoraz krehkejší. Jedinou cestou podľa sociálnej náuky Cirkvi je dodržiavanie medzinárodného práva, nešírenie a zastavenie vývoja jadrových zbraní. Zodpovednosť nemajú len politici, ale aj vedecká komunita.

Pred pár dňami sa v Ríme skončilo medzinárodné stretnutie vojenských ordinárov. Účastníkom sa prihovoril aj Svätý Otec. Hovoril o potrebnej duchovnej formácii príslušníkov ozbrojených síl, ale aj o ich službe mieru. Druhý vatikánsky koncil ich nazval služobníkmi pokoja. Avšak pri pohľade na situáciu vo svete sa zdá, že vojenské uniformy budú ešte dlho vyvolávať viac spomienky na ozbrojené konflikty ako na mierové misie.

Počas týchto dní sa naše cintoríny premieňajú na miesta spomienok a modlitby. Pri ich návšteve zastavme sa aj pri vojenských pamätníkoch. Každá z obetí mala svoje sny, rodinu a priateľov. Snažili sa urobiť svet lepším, spravodlivejším, preto si zaslúžia našu úctu.

Anton Ziolkovský