Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána na sviatok Všetkých svätých
Vatikán (1. novembra, RV) - Napoludnie sa Svätý Otec pomodlil spolu s veriacimi
zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred
ňou sa im prihovoril týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, Slávime
dnes sviatok Všetkých svätých a zajtra spomienku na Všetkých verných zosnulých.
Obidva tieto liturgické sviatky sa nás hlboko dotýkajú a vytvárajú jedinečnú príležitosť
k meditácii o večnom živote. Očakáva ešte moderný človek večný život, alebo ho považuje
za už prekonanú mytológiu? V našich časoch, oveľa viac ako v minulosti, je človek
tak veľmi pohltený vecami pozemského života, že niekedy len veľmi ťažko je schopný
vnímať Boha ako protagonistu dejín a vlastného života. Ľudské bytie je však, z hľadiska
svojej prirodzenosti, nasmerované na niečo väčšie, čo ho presahuje. V skutku túžba
človeka po spravodlivosti, pravde a plnom šťastí je v ňom nepotlačiteľná. V konfrontácii
s tajomstvom smrti, v mnohých ľuďoch ožíva túžba a nádej po stretnutí
so svojimi blízkymi na inom svete. Podobne ako aj silné presvedčenie o poslednom súde,
ktorý obnoví spravodlivosť a každému bude dané to, čo si zaslúži. „Večný život, pre nás kresťanov nie je označením iba pre život, ktorý trvá
na vždy, ale poukazuje aj na novú kvalitu existencie, plne ponorenú do Božej lásky,
ktorá oslobodzuje od zla a smrti a uvádza nás do bezhraničného spoločenstva
so všetkými bratmi a sestrami, čo sú účastní tej istej lásky. Večnosť teda môže byť
prítomná už uprostred pozemského a dočasného života, keď duša človeka je spojená prostredníctvom
milosti s Bohom, ako svojim posledným základom. Všetko pomíňa, iba Boh sa nemení.
V žalme sa hovorí: „Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý”
(Ž 72/73,26). Všetci kresťania pozvaní k svätosti, sú muži a ženy, čo
žijú pevne zakotvení na “skale”, čiže, s nohami na zemi, ale so srdcom už v nebi,
ktoré je definitívnym domovom božích priateľov. Drahí
bratia a sestry, uvažujeme o týchto skutočnostiach s dušou upretou k nášmu
poslednému a definitívnemu cieľu, ktorý dáva zmysel všetkým každodenným situáciám.
Radujme sa zo spoločenstva svätých a nechajme sa nimi pritiahnuť k méte našej
existencie: k stretnutiu s Bohom tvárou v tvár. Modlime sa, aby toto
bolo dedičstvom všetkých verných zosnulých, nie iba našich drahých, ale všetkých duší,
najmä tých zabudnutých, ktoré potrebujú božie milosrdenstvo. Kiež nás vedie Panna
Mária, Kráľovná všetkých svätých tak, aby sme si vedeli v každom okamihu zvoliť život
večný, ako to vyslovujeme v Kréde. Život, ktorý je už ustanovený Kristovým zmŕtvychvstaním,
a ktorý môžeme netrpezlivo očakávať prostredníctvom nášho úprimného obrátenia a skutkov
milosrdnej lásky.“ - ls -