Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (22. októbra, RV) - Dnes napoludnie sa Svätý Otec spolu s veriacimi, zhromaždenými na námestí svätého Petra vo Vatikáne, pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:

Drahí bratia a sestry,
Slávime dnes 80. Svetový deň misií. Zaviedol ho pápež Pius XI., čím dal silný misijný impulz „ad gentes“, a v jubilejnom roku 1925 uskutočnil veľkú výstavu, z ktorej sa stala, aj dnes aktuálna, etnologicko-misionárska kolekcia Vatikánskych múzeí. Tohtoročné posolstvo k dnešnému dňu som nazval „Láska, duša misijného poslania“. Ak totiž, misijná činnosť nie je oživovaná láskou, zredukuje sa len na filantropickú a sociálnu činnosť. Pre kresťanov sú však dôležité slová apoštola Pavla: „Lebo nás ženie Kristova láska“. Láska, ktorá pohla Otca, aby poslal svojho Syna na svet, a Syna, ktorý sa pre nás obetoval smrťou na kríži, tá istá láska je vliata do sŕdc veriacich skrze Ducha Svätého. Každý pokrstený, podobne ako výhonok spojený s viničom, môže spolupracovať na Ježišovej misii, ktorú možno zhrnúť do týchto slov: priniesť všetkým ľuďom dobrú zvesť, že „Boh je láska“, a práve preto chce zachrániť svet.

Misia vychádza zo srdca: keď sa pozastavíme v modlitbe pred Ukrižovaným, so zrakom upretým na jeho prebodnutý bok, nemôžme nepocítiť vo vlastnom vnútri radosť z poznania, že sme milovaní a túžbu milovať a nechať sa pretvoriť na nástroje milosrdenstva a zmierenia. Toto sa stalo práve pred 800 rokmi mladému Františkovi v Assisi, v kostolíku svätého Damiana, ktorý bol vtedy v ruinách. Z výšky, z kríža, ktorý je teraz uložený v bazilike svätej Kláry, František počul, ako mu Ježiš hovorí: „Choď, oprav môj dom, ktorý ako vidíš, je v ruinách“. Ten „dom“ bol predovšetkým jeho vlastný život, ktorý bolo treba opraviť prostredníctvom obrátenia. Tým domom bola Cirkev, nie vystavaná z tehál, ale zo živých osôb, ktorá potrebuje neprestajné očisťovanie. Nakoniec tým domom bolo aj celé ľudstvo, v ktorom Boh rád prebýva. Misia vždy vychádza zo srdca premeneného Božou láskou, o čom svedčia nespočetné príbehy svätých a mučeníkov, ktorí rozličným spôsobom strávili svoj život v službe Evanjelia.
Misia je teda staveniskom, v ktorom je miesto pre všetkých: pre toho, kto sa angažuje v uskutočňovaní Božieho kráľovstva vo vlastnej rodine. Pre toho, kto vykonáva svoju profesiu v kresťanskom duchu. Pre toho, kto sa úplne zasväcuje Pánovi. Pre toho, kto nasleduje Ježiša, Dobrého pastiera ako kňaz v službe Božiemu ľudu. Pre toho, kto osobitným spôsobom odchádza, aby ohlasoval Krista tým, ktorí ho ešte nepoznajú. Kiež nám Najsvätejšia Mária pomáha prežívať, každý na tom mieste, kam ho postavila božia prozreteľnosť, radosť a misijnú odvahu s obnoveným nadšením.

Na záver Svätý Otec ešte dodal:
Som rád, že môžem zaslať môj srdečným pozdrav moslimom do celého sveta, ktorí v týchto dňoch slávia ukončenie pôstneho mesiaca Ramadán. Ku všetkým sa obraciam s prianím pokoja a mieru!
S touto radostnou atmosférou dramaticky kontrastujú správy z Iraku, ktoré hovoria o veľmi ťažkej situácii neistoty a o zúrivom násilí, ktorému sú vystavení mnohí nevinní, či už šiíti, sunniti alebo kresťania. Som veľmi ustarostený o tamojšiu kresťanskú komunitu a túžim ju uistiť o mojej blízkosti. Pre všetky obete a pre všetkých prosím o silu a útechu. Okrem toho vás pozývam, aby ste sa pridali k mojej prosbe k Všemohúcemu, aby daroval vieru a potrebnú odvahu zodpovedným náboženským predstaviteľom, a politickým lídrom, či už miestnym alebo na celom svete, aby podporili tento národ na ceste obnovenia svojej vlasti, v hľadaní zdieľanej rovnováhy, vzájomného rešpektu, vo vedomí, že mnohosť svojich komponentov je zjednocujúcou časťou vlastného bohatstva.