Benedikt XVI. v Lateráne: Kto verí klamom života, skončí ako Ikaros

Vatikán (21. októbra, RV) – Na Lateránskej univerzite v Ríme dnes otvorili nový akademický rok výnimočne slávnostne – za účasti pápeža Benedikta XVI. Svätý Otec si vybral spomedzi mnohých pápežských univerzít, ktoré v týchto dňoch spievajú Veni Sancte, práve túto, aby na mieste niekdajšieho pápežského sídla zároveň posvätil obnovenú knižnicu a ďalšie priestory.

Benedikt XVI., ktorý univerzitu na Lateránskom vŕšku naposledy navštívil roku 2004, keď tam ešte ako kardinál Ratzinger prezentoval svoju knihu Bez koreňov, sa za búrlivých ovácií zvítal so študentami na námestíčku pri Bazilike sv. Jána v Lateráne. Po krátkom improvizovanom príhovore o dôležitosti univerzitného štúdia ako cesty k pravde rozvinul svoju myšlienku v pripravenom prejave na pódiu Veľkej auly, ktorá oddnes nesie jeho meno.

Pozornosť prítomných upriamil na krízu kultúry a identity, lebo práve univerzita je podľa neho jedným z najvhodnejších miest na hľadanie východísk z tejto situácie posledných desaťročí. V nej môže pravda dosahovať svoju plodnosť, ak sa príjma v plnosti, s jednoduchým a otvoreným duchom. Ak sa umelá inteligencia nenadraďuje inteligencii človeka a jeho dobru. „Keď preceňujeme ‚robiť‛ a zatemňujeme ‚byť‛, nijako nepomáhame obnove základnej rovnováhy, ktorú každý potrebuje na to, aby dal vlastnej existencii pevný základ a hodnotný účel,“ vyhlásil Benedikt XVI. Vedecké objavy by podľa neho nemali popierať samotnú podstatu osobného života. „Keď si z objavov vyberáme iba podľa vlastných chutí bez chránenia kritérií pochádzajúcich z hlbšej vízie, poľahky spejeme do drámy, o ktorej hovorí antický mýtus o Daidalovi a Ikarovi,“ konštatoval pápež a na základe bájky o smrti chlapca, ktorý lietal privysoko a nedbal, že Slnko roztopí vosk v jeho krídlach, vyslovil poučenie pre skutočný život, kde sú tiež mnohé klamy. Nemožno im veriť bez toho, aby sme pritom neohrozovali seba aj druhých.


„Úlohou univerzitného docenta nie je len skúmať pravdu a vzbudzovať večný úžas z nej, ale aj podporovať poznanie napriek námahe a brániť ho pred ochudobňujúcimi a ničivými interpretáciami. Klásť do centra tému pravdy nie je len špekulatívny čin, obmedzený na malý okruh mysliteľov; naopak, je to živá otázka, ktorá má dať hlbokú identitu osobnému životu a vyvolať zodpovednosť v spoločenských vzťahoch (porov. Ef 4, 25). Skutočne, ak necháme upadnúť otázku o pravde a konkrétnu možnosť každej osoby dosiahnuť ju, život sa zredukuje na akýsi vejár hypotéz, obratých o pevné oporné body. Ako hovorieval známy humanista Erasmus: Názory sú lacné pramene šťastia! Osvojiť si skutočnú podstatu vecí, aj ak ide o veci veľmi malej dôležitosti, si vyžaduje veľkú námahu (Elogio della follia, XL VII).“

 
Práve o túto námahu sa má podľa Benedikta XVI. univerzita usilovať, aby sa otvorila zápalu pre pravdu a radosti z jej nachádzania. Ako povedal sv. biskup Anzelm z Aosty: „Teba hľadám s túžou, po tebe túžim v hľadaní, teba nachádzam s láskou, teba milujem v nachádzaní.“

Na záver prejavu sa Svätý Otec poďakoval predstaviteľom Lateránskej univerzity za pomenovanie hlavnej prednáškovej auly podľa neho. Okrem nej požehnal zrekonštruovanú Knižnicu bl. Pia IX. a Čitáreň Jána Pavla II. 234-ročná univerzita má v súčasnosti viac ako 4-tisíc poslucháčov z vyše 100 krajín a viac než 200 profesorov z celého sveta. Jej rektor, biskup Rino Fisichella, ocenil pre Rádio Vatikán teologický vedecký prínos súčasného pápeža:

„Benedikt XVI., ktorý bol veľkým teológom – a podľa mojej skromnej mienky ostáva najväčším teológom, akého Cirkev mala od Druhého vatikánskeho koncilu –, vždy kládol do popredia ako základnú otázku pravdu. Verím, že keď teraz ako pápež káže a vyučuje, je jeho cieľom uvádzať človeka do tejto túžby po pravde, bez ktorej nemožno existovať.“

 
-te-