Týždeň so Svätým Otcom: Odvaha prijať Ježišov pohľad na veci

Drahí bratia a sestry, po týždni opäť stojíme pred príjemnou úlohou zorientovať sa v posolstve, ktoré adresoval pápež Benedikt XVI. veriacim počas uplynulého týždňa. V dnešnom vydaní rubriky “Týždeň so Svätým Otcom” sa pozastavíme nad jeho myšlienkami, ktoré ponúkajú inšpiráciu pre náš duchovný život.

Nedeľný prejav Benedikta XVI. pri príležitosti svätorečenia štyroch Božích služobníkov – Rosy Veneriniovej, Théodory Guérinovej, Filippa Smaldoneho a Rafaela Guízara, zjednotil všetky informácie o ich živote pod spoločný menovateľ “obetavá služba”. Pápež poukázal na to, že “ak človek vkladá svoju istotu do bohatstva tohto sveta, nedosiahne plný význam svojho života. Ak naopak uverí Božiemu slovu a zriekne sa seba samého a svojich dobier pre nebeské kráľovstvo, zdanlivo stratí mnoho, v skutočnosti však nadobudne všetko. Svätý je vskutku ten muž a tá žena, ktorí odpovedajú veľkoryso a s radosťou na volanie Krista a zanechávajú všetko, aby ho nasledovali.” Ako zdôraznil Petrov nástupca, “svätí boli pokorní a mali odvahu povedať “áno”. Zriekli sa všetkého, aby sa stali Ježišovými priateľmi.” Platí to aj pre štyroch nových svätcov, ktorí prostredníctvom pomoci chudobným a núdznym “investovali” do nebeského kráľovstva a tak sa priblížili k Bohu.

Slovo “služba” rezonovalo aj v pondelňajšom prejave Svätého Otca pri príležitostí Pápežských dní v Poľsku, ktoré sa konali pod heslom “Ján Pavol II. – služobník milosrdenstva.” Spomenul si na ozvenu jeho slov, “pokorných, rozvážnych a plných odovzdanosti,” ktoré predchádzajúci pápež vyslovil, keď v roku 1978 prijímal voľbu kardinálov. Aj na to, ako prvýkrát udeľoval požehnanie Urbi et Orbi, “zverujúc sa do ochrany Márie a do lásky ľudí na celom svete, ktorých si chcel získať ako pastier a vodca.” Benedikt XVI. zároveň prejavil vďačnosť, že mohol s týmito obrazmi v srdci stráviť viac ako dve desaťročia po boku tohto pokorného a múdreho Božieho služobníka, požívajúc jeho náklonnosť, priateľstvo a že dnes “môže pokračovať v jeho diele pod jeho starostlivými dohľadom z Otcovho domu.”

Pokiaľ ide o stredajšiu generálnu audienciu, hlava Katolíckej cirkvi sa už viac ako pol roka zameriava vo svojich pravidelných katechézach na apoštolskú službu, jej teologické opodstatnenie a jej význam pre cirkevné spoločenstvo. V cykle katechéz nám postupne predstavil jednotlivé osoby apoštolov tak, ako sú vykreslené v Novom zákone. Tento týždeň sa Svätý Otec zameral na život a pôsobenie posledného z dvanástich apoštolov – Judáša Iškariotského. Zamyslel sa nad jeho zradou voči Ježišovi a motívmi, ktoré ho k nej viedli. Podotkol, že úvahy nad jeho pohnútkami sa rôznia. Niektoré poukazujú na jeho chamtivosť za peniazmi, iní na Judášovo sklamanie, pretože Ježiš nemal vo svojom pláne oslobodenie vlastnej krajiny v politicko-vojenskom kontexte. V skutočnosti – ako poukázal Svätý Otec – evanjeliové texty trvajú na inom aspekte: účinkovaní diabla v Judášovej duši. „Týmto spôsobom sa prekračujú historické motivácie a udalosť sa vysvetľuje na základe Judášovej osobnej zodpovednosti, v rámci ktorej podľahol pokušeniu Zlého.“

„Judášova zrada,“ zdôraznil Benedikt XVI., „v každom prípade zostáva mystériom. Ježiš sa k nemu správal ako k priateľovi (por. Mt 26,50), ale vo svojich pozvaniach, aby ho nasledoval na ceste blahoslavenstiev, neznásilňoval jeho slobodnú vôľu, ani ho neochraňoval pred pokušeniami satana, rešpektujúc jeho ľudskú slobodu." Svätý Otec v tejto súvislosti poukázal na to, že možností rozvrátenia ľudského srdca je veľa. Ponúkol však aj návod, ako sa tomu vyhnúť. Odporúča nepestovať individualistický pohľad na veci, ale snažiť sa postaviť na stranu Ježiša a prijať jeho pohľad.

Benedikt XVI. všetkých prítomných vyzval, aby nikdy nepochybovali o Božom milosrdenstve a pamätali na dve veci: „prvú – Ježiš rešpektuje našu slobodu. A druhú: Ježiš očakáva našu pripravenosť na ľútosť a obrátenie.“ V tejto súvislosti pápež upriamil svoju pozornosť na apoštola Petra, ktorý Ježiša tiež v kritickom okamihu zaprel. „Peter sa však po svojom páde kajal a našiel odpustenie a milosť. Aj Judáš sa kajal, ale jeho pokánie sa zmenilo na beznádej a tak sa stalo sebazničujúcim.” Na záver Svätý Otec pripomenul, že „v Cirkvi nechýbajú nehodní a zradní kresťania. Je úlohou každého z nás vyrovnávať zlo nimi konané naším jasným svedectvom o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a Spasiteľovi.“

-dj-