Vatikán (18. októbra, RV) - Pravidelná generálna audiencia Benedikta
XVI. sa dnes konala na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Zúčastnilo sa na nej veľké množstvo
veriacich z rôznych častí sveta, vrátane pútnikov zo Slovenska.
V katechéze
sa Svätý Otec zameral na život a pôsobenie posledného z 12 apoštolov – Judáša Iškariotského
a spomenul aj Mateja, ktorý bol neskôr zvolený za jeho nástupcu. Poukázal na to, že
Judášova zrada sa uskutočnila v dvoch zásadných okamihoch. Prvým bolo jej plánovanie,
keď sa dohodol s Ježišovými nepriateľmi na sume tridsať strieborných. Druhým bolo
podľa Benedikta XVI. vykonanie zrady tým, že pobozkal Ježiša v Getsemanskej záhrade.
Napriek tomu evanjelisti trvajú na jeho označení ako apoštola, ktoré Judášovi prislúchalo
so všetkými dôsledkami: "Je opakovane nazývaný „jeden z Dvanástich“
(Mt 26,14.47; Mk 14,10.20; Jn 6,71; Lk 22,3). Dokonca dvakrát ho Ježiš obracajúc
sa na apoštolov a hovoriac priamo o ňom, nazýva „jeden z vás“ (Mt 26,21; Mk 14,18;
Jn 6,70; 13,21). A Peter povie o Judášovi „patril do nášho počtu a dostal podiel na
tej istej službe“ (Sk 1,17). Jedná sa teda o postavu, patriacu do skupiny tých, ktorých
si Ježiš vyvolil ako blízkych spoločníkov a spolupracovníkov. Toto vyvoláva dve otázky
pri pokuse dať odpoveď na udalosti, ktoré sa udiali. Prvá spočíva v pýtaní sa, ako
je možné, že si Ježiš vyvolil tohto muža a dal mu svoju dôveru. Hoci bol Judáš pokladníkom
skupiny (por. Jn 12,6b; 13,29), v skutočnosti je evanjelistom Jánom charakterizovaný
ako „zlodej“ (Jn 16,6a). Mystérium tejto voľby pretrváva ešte viac, nakoľko Ježiš
nad ním vyniesol veľmi tvrdý súd: „Beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka!“ (Mt
26,24). Ešte viac sa zahmlievajú okolnosti, týkajúce sa jeho večného osudu, keď vieme,
že Judáš „ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším“, hovoriac
„Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv“ (Mt 27,3-4). Hoci sa potom šiel obesiť
(por. Mt 27,5), neprislúcha nám súdiť tento jeho čin a stavať sa do úlohy Boha, ktorý
je nekonečne milosrdný a spravodlivý."
Druhá otázka, ako v katechéze
uviedol Benedikt XVI., sa týka motívu Judášovho správania a otázky prečo zradil Ježiša.
Úvahy nad jeho pohnútkami sa rôznia. Niektoré poukazujú na jeho chamtivosť za peniazmi,
iní na jeho sklamanie, pretože Ježiš nemal vo svojom pláne oslobodenie vlastnej krajiny
v politicko-vojenskom kontexte. V skutočnosti – ako poukázal Svätý Otec – evanjeliové
texty trvajú na inom aspekte: "Ján vyslovene hovorí: „Diabol vnukol Judášovi,
synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil“ (Jn 13,2). Lukáš analogicky píše: „Tu
vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich“ (Lk
22,3). Týmto spôsobom sa prekračujú historické motivácie a udalosť sa vysvetľuje na
základe Judášovej osobnej zodpovednosti, v rámci ktorej podľahol pokušeniu Zlého.
Judášova zrada v každom prípade zostáva mystériom. Ježiš sa k nemu správal ako k priateľovi
(por. Mt 26,50), ale vo svojich pozvaniach, aby ho nasledoval na ceste blahoslavenstiev,
neznásilňoval jeho slobodnú vôľu, ani ho neochraňoval pred pokušeniami satana, rešpektujúc
jeho ľudskú slobodu."
Pápež Benedikt XVI. v tejto súvislosti poukázal
na to, že možností rozvrátenia ľudského srdca je veľa. Ponúka však aj návod, ako sa
tomu vyhnúť. Nepestovať iba individualistický pohľad na veci, ale snažiť sa postaviť
na stranu Ježiša a prijať jeho pohľad na veci: "Deň čo deň sa musíme
usilovať o plné spoločenstvo s ním a pripomeňme si, že aj Peter sa chcel postaviť
proti Ježišovi a proti tomu, čo ho čakalo v Jeruzaleme, ale vyslúžil si prísne pokarhanie:
„Nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mk 8,32-33). Peter sa po svojom páde
kajal a našiel odpustenie a milosť. Aj Judáš sa kajal, ale jeho pokánie sa zmenilo
na beznádej a tak sa stalo sebazničujúcim. Mali by sme vždy pamätať na to, čo hovorí
sv. Benedikt v závere dôležitej IV. kapitoly svojej „Regule“: „Nikdy nepochybuj o
Božom milosrdenstve.“ V skutočnosti Boh „je väčší ako naše srdce,“ tak hovorí sv.
Ján (1 Jn 3,20). Takže pamätajme na dve veci: prvá – Ježiš rešpektuje našu slobodu.
Druhá: Ježiš očakáva našu pripravenosť na ľútosť a obrátenie. Je bohatý na milosrdenstvo
a odpustenie. Napokon, keď myslíme na zápornú úlohu, ktorú zohral Judáš, musíme ju
chápať ako súčasť plánu spásy, riadeného Bohom. Jeho zrada viedla k Ježišovej smrti,
ktorá premenila toto hrozné utrpenie na miesto spásonosnej lásky a odovzdania sa Otcovi
(por. Gal 2,20, Ef 5,2.25). Sloveso „zradiť“ je variantom gréckeho slova, ktoré znamená
„odovzdať“. Niekedy je jej subjektom dokonca Boh osobne: bol to on, kto z lásky „odovzdal“
Ježiša nám všetkým (por. Rim 8,32). Vo svojom tajomnom pláne spásy Boh prijíma neospravedlniteľný
Judášov skutok ako príležitosť k absolútnemu darovaniu svojho Syna pre vykúpenie sveta."
Na
záver Sv. Otec pripomenul toho, ktorý bol po Judášovej zrade zvolený na jeho miesto
- Mateja: "Nevieme o ňo viac ako to, že aj on bol svedkom Ježišovho pozemského
života (por. Sk 1,21-22), zostanúc mu verný až do konca. K veľkosti tejto jeho vernosti
sa pripája aj Božie povolanie, aby prevzal Judášovo miesto, akoby nahrádzajúc jeho
zradu. Toto je pre nás posledným poučením: aj v Cirkvi nechýbajú nehodní a zradní
kresťania. Je úlohou každého z nás vyrovnávať zlo nimi konané naším jasným svedectvom
o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a Spasiteľovi."
Po skončení katechézy
Svätý Otec pozdravil pútnikov v niekoľkých jazykoch, okrem iného aj po slovensky: “Srdečne
pozdravujem slovenských pútnikov z farnosti Kapušany a Prievidza. Drahí
bratia a sestry, prijmite Apoštolské požehnanie, ktoré vďačne udeľujem vám i vašim
drahým vo vlasti. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
V závere generálnej audiencie
udelil Benedikt XVI. všetkým prítomným veriacim apoštolské požehnanie.