Cirkev a svet: Zambia bojuje s aidsom, islamom a hodnotovým úpadkom
Zambia (16.
októbra, RV) – Zambia ako jedna z mála afrických krajín nepozná hrôzu kmeňových sporov
a občianskej vojny, a predsa jej ľudia trpia pre vojnové konflikty. Stala sa totiž
útočiskom státisícov utečencov z okolitých krajín – z Angoly, Namíbie, Mozambiku,
Juhoafrickej republiky a zo Zimbabwe. Aj to prispieva k epidémii aidsu, k biede, ktorá
krajinu upísala zahraničným dlhom, k priepasti medzi spoločenskými vrstvami, k negramotnosti,
k nerovnému postaveniu žien, k partokracii v politike a k ďalším neduhom niekdajších
kolónií v Afrike. Problémy Zambie prediskutovali tamojší biskupi minulý týždeň na
oficiálnej návšteve ad lima apostolorum v Ríme s pápežom Benediktom XVI. Rok
1572: krajinu kmeňa bantu v stredo-južnej Afrike sa neúspešne pokúsili ovládnuť Portugalci.
Rok
1850: škótsky cestovateľ David Livingstone prešiel Zambiou pri hľadaní vnútrozemskej
cesty do južnej Afriky. Nasledovali ho misionári a dobrodruhovia.
Rok 1891:
región sa dostal pod britskú nadvládu.
Rok 1936: hlavným mestom krajiny sa
stala Lusaka.
Rok 1964: krajina získala nezávislosť a zvolila si meno Zambijská
republika.
Rok 1972: moc si uzurpovala socialistická strana, ktorá miešala
marxizmus s africkými tradíciami a svoju ideológiu nazývala humanizmom.
Rok
1975: znárodňovanie, korupcia, nešikovné spravovanie verejných vecí. Vládny režim
položil základy katastrofickej ekonomickej situácie krajiny.
80. roky: ceny
tovarov narástli do astronomických výšok a bieda si vyžiadala tisícky životov v celej
krajine.
Rok 1990: pokojný demokratizačný obrat; nová ústava zrušila vládu
jednej strany, ktorá za sebou zanechala ekonomickú krízu, skorumpovanú byrokraciu,
nesmierny dlh, kolabujúce zdavotnícke a vzdelavácie inštitúcie.
Rok 2003:
Hospodárska kríza vyvolala drahotu, na čo vláda reagovala sériou škrtiacich opatrení
v rozpočte a vo verejných výdavkoch.
Dnes: Ekonomická situácia vykazuje určité
známky zlepšenia, ale politická nestabilita a epidémia aidsu vrhajú krajinu s rozlohou
750-tisíc kilometrov štvorcových a s viac ako 11 miliónmi obyateľov vždy znova do
krízy. V mladej demokracii musí Cirkev brániť ľudské práva
„Prichádzame
z krajiny, ktorá prešla za posledných 16 rokov hlbokými politickými, spoločenskými
a ekonomickými zmenami. Naša demokracia je veľmi mladá. Nečudo teda, že sa často ocitáme
pred morálnou povinnosťou dvíhať svoj hlas na obranu ľudských práv, spravodlivosti,
rozumu a morálky pred tými, ktorí hlásajú slobodu od týchto hodnôt vo
verejnej sfére a zvlášť v politike.“
Aj týmito slovami priblížil situáciu
vo svojej krajine Svätému Otcovi predseda Zambijskej biskupskej konferencie Telesphore
Mpundu. Poďakoval sa mu pritom za encykliku Deus charitas est a povedal, že
pre ľudí v súčasnej Zambii predstavuje jednu z veľkých sociálnych encyklík našich
čias. Vyjadril nádej, že sa biskupom v Zambii podarí viac dostávať do života katolícku
sociálnu náuku, osobitne aspekt solidarity, ktorú označil za základný znak pravej
lásky a kľúčový prvok boja za spravodlivosť vo svete. Buďte
svätí!
Prví misionári prišli na územie Zambie
už v 16. a 17. storočí, ale až koncom 19. storočia možno hovoriť o organizovanej cirkevnej
aktivite. Roku 1879 prišli do tejto oblasti pátri jezuiti, o desať rokov po nich Bieli
otcovia a o ďalšie desaťročie vznikla v súčasnej Zambii prvá misijná stanica. Dnes
má táto cirkevná provincia 10 diecéz a ôsmich biskupov.
Na sté výročie kristianizácie
krajiny navštívil roku 1989 Zambiu v rámci apoštolskej cesty po južnej Afrike Ján
Pavol II.: „Ježiš vám neponúka rýchle obchody alebo okázalé šaty. Ich kúzlo je
klamné. Ježiš vás volá na skutočnú cestu s ním, na cestu viery, ktorá si vyžaduje
celú vašu veľkodušnosť, váš entuziazmus a odvahu. Ježiš počíta s vami; počíta s vašou
pomocou pri oslobodzovaní sveta od hriechu a egoizmu. Nedovoľte, aby ste túto možnosť
stratili. Kristus potrebuje všetko, čo mu môžete dať. Pre neho totiž nie je dôležité,
čo máte, ale čo ste.“
Predchádzajúci aj súčasný pápež sa v otcovskej
rade zambijskej cirkvi zhodli. „Žite sväto!“ opakoval Ján Pavol II. zhromaždeniam
na námestiach aj Benedikt XVI. biskupom na audiencii. „Svätosť je Boží dar, ktorý
sa prejavuje v láske k Bohu a k blížnemu,“ povedal biskupom Svätý Otec
Benedikt, keď ich povzbudil, aby vlastnou svätosťou viedli ľudí k veľkodušnej láske
a vernosti v manželstve a ku skutokom milosrdenstva v každodennom živote.
„Život
podľa Krista možno žiť naplno iba uprostred cirkevného spoločenstva, lebo Cirkev je
spoločenstvom spásy,“ podčiarkol roku 1989 tú istú myšlienku Ján Pavol II. v Lusake:
„Ako sa môžeme stať svätými, ak sú v našich rodinách hádky, ak sú v práci rozpory,
ak sú v našich vzťahoch ťažkosti? Ako sa môžeme stať svätými, ak neodpovieme áno na
výzvu zlepšiť životné podmienky svojou statočnou prácou? Ako sa môžeme stať svätými,
ak sa nemodlíme a neuskutočňujeme lásku Boha, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi?
Cirkev nás vzýva osvojiť si slová sv. Pavla: ‚A Kristov pokoj nech vládne vo vašich
srdciach, lebo v ňom sa nazývate jedným telom‛ (Kol 3, 15).“ Každý
piaty je nakazený vírusom HIV
„Dva problémy chcem
spomenúť ako osobitné predmety vašej starostlivosti,“ povedal roku 1993
biskupom zo Zambie na audiencii v Ríme pápež Ján Pavol II. a dvakrát udrel pomyselným
kladivom po hlavičke: postavenie žien a aids. Oba problémy súvisia s vážnou otázkou
dôstojnosti človeka a s úpadkom hodnôt.
Súčasnú situáciu priblížil na návšteve
ad limina predseda biskupskej konferencie mons. Mpundu:„Rodinný
život má v našich pastoračných programoch najpoprednejšie miesto. Epidémia aidsu,
zosilňovaná hlbokou biedou, spôsobuje doslova spúšť medzi našimi veriacimi a žiadna
rodina neostáva nezranená. Až 18-20 percent dospelej populácie žije s vírusom HIV.
Za posledných 15 rokov sme vydali na túto tému tri pastierske listy a jednoznačne
sme poukazovali na jedinú účinnú stratégiu na zvrátenie tejto pohromy, a to
na zmenu spôsobu života, čižesexuálnu abstinenciu pred manželstvom
a vernosť v monogamnom vzťahu po ňom.“ Utečenci, bieda, korupcia,
islam, Millingo...
Zambijskí biskupi vo svojich pastierskych
listoch permanentne upozorňujú aj na ďalšie negatívne javy v spoločnosti, politike
sa nevyhýbajúc. Zambia zachováva tzv. politiku otvorených hraníc, ale nedokáže ustriehnuť
dodržiavanie ľudských práv utečencov, zvlášť z Angoly a oblasti Veľkých jazier, ktorých
pobyt je dlhodobý. Ako upozornili biskupi v jednom apele na vládu, „ich postavenie
v táboroch je neľudské“.
Obrovská väčšina obyvateľov Zambie – až 80 percent
– žije v chudobe. Príčin je mnoho, no na poprednom mieste medzi nimi stojí korupcia,
proti ktorej sa v krajine konala priamo na podnet prezidenta roku 2003 veľká kampaň.
„To je výzva aj pre Cirkev,“ povedal vtedy médiám biskup Mpundu, „lebo ona
je povinná formovať na osobnej a duchovnej rovine novú vládnucu triedu a učiť ju,
že hlavným cieľom politiky je dobro krajiny a jej ľudu“.
V tomto duchu
biskupi viackrát upozorňovali aj na rozmáhanie sa rodinkárstva a kmeňových mafií v politických
funkciách, čo speje k zvýhodňovaniu mocných a prehlbovaniu sociálnych priepastí. „Prioritu
musí dostať solidarita, lebo táto čnosť je pevnou a stálou podmienkou
úsilia o všeobecné dobro; čiže o dobro všetkých a každého zvlášť, lebo všetci sme
skutočne zodpovední za všetkých,“ zdôraznil na jednej z audiencií pre zambijských
biskupov roku 1993 pápež Ján Pavol II. „Bez zdravej morálnej formácie nebude
žiaden občan schopný správne vykonávať politické funkcie. Iba rozhodnutia rozumných,
spravodlivých, miernych a odvážnych osôb môžu naozaj vieť krajinu k blahu.“ Od
polovice 90. rokov sa v Zambii čoraz hlasnejšie ozýva moslimská komunita. Kým ešte
pred desiatimi rokmi sa islam vyznával prevažne iba na východe krajiny a mal asi 500-tisíc
prívržencov, dnes sú ich milióny. Ako upozorňujú biskupi, moslimovia používajú na
získavanie veriacich nečestné spôsoby: vedúci podnikov podmieňujú možnosť zamestnať
sa konverziou na islam, pričom môžu novopečení nasledovníci proroka Mohameda rátať
dokonca s finančnými dávkami alebo so školskými štipendiami pre svoje deti.
Na
margo aktuálneho cirkevného diania sa zambijskí biskupi dotkli aj prípadu svojho rodáka,
exkomunikovaného arcibiskupa Emmanuela Millinga. „Boli sme veľmi vďační vášmu predchodcovi
Jánovi Pavlovi II. za osobnú úlohu, ktorú zohral pri navracaní arcibiskupa Millinga
späť do Cirkvi, ako aj výnimočným úsilím Svätej stolice urovnať tento prípad,“
vyhlásili a dodali, „preto sme veľmi skľúčení zvratom situácie a modlíme
sa za arcibiskupovo obrátenie“. Boh nesklame a prispeje svojím
dielom
Pápež Benedikt XVI. upriamil pozornosť cirkvi
v Zambii na záver úradnej biskupskej návštevy ad limina apostolorum na jediný
liek: „Ako ľudia modlitby, naplnení Božím svetlom, vychádzajme v ústrety
druhým, vovádzajme ich do svojej modlitby a do prítomnostiBoha, ktorý isto nesklame
a tiež prispeje svojím dielom. Povzbudzujem vás preto: napomínajte svoj ľud,
aby sa oddal modlitbe a svätosti, a tak objavil poklad života založený na viere
v Krista.“