2006-10-16 13:52:46

Cirkev a svet: Zambia bojuje s aidsom, islamom a hodnotovým úpadkom


RealAudioMP3 Zambia (16. októbra, RV) – Zambia ako jedna z mála afrických krajín nepozná hrôzu kmeňových sporov a občianskej vojny, a predsa jej ľudia trpia pre vojnové konflikty. Stala sa totiž útočiskom státisícov utečencov z okolitých krajín – z Angoly, Namíbie, Mozambiku, Juhoafrickej republiky a zo Zimbabwe. Aj to prispieva k epidémii aidsu, k biede, ktorá krajinu upísala zahraničným dlhom, k priepasti medzi spoločenskými vrstvami, k negramotnosti, k nerovnému postaveniu žien, k partokracii v politike a k ďalším neduhom niekdajších kolónií v Afrike. Problémy Zambie prediskutovali tamojší biskupi minulý týždeň na oficiálnej návšteve ad lima apostolorum v Ríme s pápežom Benediktom XVI.
 
Rok 1572: krajinu kmeňa bantu v stredo-južnej Afrike sa neúspešne pokúsili ovládnuť Portugalci.

Rok 1850: škótsky cestovateľ David Livingstone prešiel Zambiou pri hľadaní vnútrozemskej cesty do južnej Afriky. Nasledovali ho misionári a dobrodruhovia.

Rok 1891: región sa dostal pod britskú nadvládu.

Rok 1936: hlavným mestom krajiny sa stala Lusaka.

Rok 1964: krajina získala nezávislosť a zvolila si meno Zambijská republika.

Rok 1972: moc si uzurpovala socialistická strana, ktorá miešala marxizmus s africkými tradíciami a svoju ideológiu nazývala humanizmom.

Rok 1975: znárodňovanie, korupcia, nešikovné spravovanie verejných vecí. Vládny režim položil základy katastrofickej ekonomickej situácie krajiny.

80. roky: ceny tovarov narástli do astronomických výšok a bieda si vyžiadala tisícky životov v celej krajine.

Rok 1990: pokojný demokratizačný obrat; nová ústava zrušila vládu jednej strany, ktorá za sebou zanechala ekonomickú krízu, skorumpovanú byrokraciu, nesmierny dlh, kolabujúce zdavotnícke a vzdelavácie inštitúcie.

Rok 2003: Hospodárska kríza vyvolala drahotu, na čo vláda reagovala sériou škrtiacich opatrení v rozpočte a vo verejných výdavkoch.

Dnes: Ekonomická situácia vykazuje určité známky zlepšenia, ale politická nestabilita a epidémia aidsu vrhajú krajinu s rozlohou 750-tisíc kilometrov štvorcových a s viac ako 11 miliónmi obyateľov vždy znova do krízy.
 
V mladej demokracii musí Cirkev brániť ľudské práva

 
„Prichádzame z krajiny, ktorá prešla za posledných 16 rokov hlbokými politickými, spoločenskými a ekonomickými zmenami. Naša demokracia je veľmi mladá. Nečudo teda, že sa často ocitáme pred morálnou povinnosťou dvíhať svoj hlas na obranu ľudských práv, spravodlivosti, rozumu a morálky pred tými, ktorí hlásajú slobodu od týchto hodnôt vo verejnej sfére a zvlášť v politike.“

Aj týmito slovami priblížil situáciu vo svojej krajine Svätému Otcovi predseda Zambijskej biskupskej konferencie Telesphore Mpundu. Poďakoval sa mu pritom za encykliku Deus charitas est a povedal, že pre ľudí v súčasnej Zambii predstavuje jednu z veľkých sociálnych encyklík našich čias. Vyjadril nádej, že sa biskupom v Zambii podarí viac dostávať do života katolícku sociálnu náuku, osobitne aspekt solidarity, ktorú označil za základný znak pravej lásky a kľúčový prvok boja za spravodlivosť vo svete.
 
Buďte svätí!

 
Prví misionári prišli na územie Zambie už v 16. a 17. storočí, ale až koncom 19. storočia možno hovoriť o organizovanej cirkevnej aktivite. Roku 1879 prišli do tejto oblasti pátri jezuiti, o desať rokov po nich Bieli otcovia a o ďalšie desaťročie vznikla v súčasnej Zambii prvá misijná stanica. Dnes má táto cirkevná provincia 10 diecéz a ôsmich biskupov.

Na sté výročie kristianizácie krajiny navštívil roku 1989 Zambiu v rámci apoštolskej cesty po južnej Afrike Ján Pavol II.: „Ježiš vám neponúka rýchle obchody alebo okázalé šaty. Ich kúzlo je klamné. Ježiš vás volá na skutočnú cestu s ním, na cestu viery, ktorá si vyžaduje celú vašu veľkodušnosť, váš entuziazmus a odvahu. Ježiš počíta s vami; počíta s vašou pomocou pri oslobodzovaní sveta od hriechu a egoizmu. Nedovoľte, aby ste túto možnosť stratili. Kristus potrebuje všetko, čo mu môžete dať. Pre neho totiž nie je dôležité, čo máte, ale čo ste.“

Predchádzajúci aj súčasný pápež sa v otcovskej rade zambijskej cirkvi zhodli. „Žite sväto!“ opakoval Ján Pavol II. zhromaždeniam na námestiach aj Benedikt XVI. biskupom na audiencii. „Svätosť je Boží dar, ktorý sa prejavuje v láske k Bohu a k blížnemu,“ povedal biskupom Svätý Otec Benedikt, keď ich povzbudil, aby vlastnou svätosťou viedli ľudí k veľkodušnej láske a vernosti v manželstve a ku skutokom milosrdenstva v každodennom živote.

„Život podľa Krista možno žiť naplno iba uprostred cirkevného spoločenstva, lebo Cirkev je spoločenstvom spásy,“ podčiarkol roku 1989 tú istú myšlienku Ján Pavol II. v Lusake: „Ako sa môžeme stať svätými, ak sú v našich rodinách hádky, ak sú v práci rozpory, ak sú v našich vzťahoch ťažkosti? Ako sa môžeme stať svätými, ak neodpovieme áno na výzvu zlepšiť životné podmienky svojou statočnou prácou? Ako sa môžeme stať svätými, ak sa nemodlíme a neuskutočňujeme lásku Boha, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi? Cirkev nás vzýva osvojiť si slová sv. Pavla: ‚A Kristov pokoj nech vládne vo vašich srdciach, lebo v ňom sa nazývate jedným telom‛ (Kol 3, 15).“
 
Každý piaty je nakazený vírusom HIV

 
„Dva problémy chcem spomenúť ako osobitné predmety vašej starostlivosti,“ povedal roku 1993 biskupom zo Zambie na audiencii v Ríme pápež Ján Pavol II. a dvakrát udrel pomyselným kladivom po hlavičke: postavenie žien a aids. Oba problémy súvisia s vážnou otázkou dôstojnosti človeka a s úpadkom hodnôt.

Súčasnú situáciu priblížil na návšteve ad limina predseda biskupskej konferencie mons. Mpundu: „Rodinný život má v našich pastoračných programoch najpoprednejšie miesto. Epidémia aidsu, zosilňovaná hlbokou biedou, spôsobuje doslova spúšť medzi našimi veriacimi a žiadna rodina neostáva nezranená. Až 18-20 percent dospelej populácie žije s vírusom HIV. Za posledných 15 rokov sme vydali na túto tému tri pastierske listyjednoznačne sme poukazovali na jedinú účinnú stratégiu na zvrátenie tejto pohromy, a to na zmenu spôsobu života, čiže sexuálnu abstinenciu pred manželstvom a vernosť v monogamnom vzťahu po ňom.“
 
Utečenci, bieda, korupcia, islam, Millingo...

 
Zambijskí biskupi vo svojich pastierskych listoch permanentne upozorňujú aj na ďalšie negatívne javy v spoločnosti, politike sa nevyhýbajúc. Zambia zachováva tzv. politiku otvorených hraníc, ale nedokáže ustriehnuť dodržiavanie ľudských práv utečencov, zvlášť z Angoly a oblasti Veľkých jazier, ktorých pobyt je dlhodobý. Ako upozornili biskupi v jednom apele na vládu, „ich postavenie v táboroch je neľudské“.

Obrovská väčšina obyvateľov Zambie – až 80 percent – žije v chudobe. Príčin je mnoho, no na poprednom mieste medzi nimi stojí korupcia, proti ktorej sa v krajine konala priamo na podnet prezidenta roku 2003 veľká kampaň. „To je výzva aj pre Cirkev,“ povedal vtedy médiám biskup Mpundu, „lebo ona je povinná formovať na osobnej a duchovnej rovine novú vládnucu triedu a učiť ju, že hlavným cieľom politiky je dobro krajiny a jej ľudu“.

V tomto duchu biskupi viackrát upozorňovali aj na rozmáhanie sa rodinkárstva a kmeňových mafií v politických funkciách, čo speje k zvýhodňovaniu mocných a prehlbovaniu sociálnych priepastí. „Prioritu musí dostať solidarita, lebo táto čnosť je pevnou a stálou podmienkou úsilia o všeobecné dobro; čiže o dobro všetkých a každého zvlášť, lebo všetci sme skutočne zodpovední za všetkých,“ zdôraznil na jednej z audiencií pre zambijských biskupov roku 1993 pápež Ján Pavol II. „Bez zdravej morálnej formácie nebude žiaden občan schopný správne vykonávať politické funkcie. Iba rozhodnutia rozumných, spravodlivých, miernych a odvážnych osôb môžu naozaj vieť krajinu k blahu.“
 
Od polovice 90. rokov sa v Zambii čoraz hlasnejšie ozýva moslimská komunita. Kým ešte pred desiatimi rokmi sa islam vyznával prevažne iba na východe krajiny a mal asi 500-tisíc prívržencov, dnes sú ich milióny. Ako upozorňujú biskupi, moslimovia používajú na získavanie veriacich nečestné spôsoby: vedúci podnikov podmieňujú možnosť zamestnať sa konverziou na islam, pričom môžu novopečení nasledovníci proroka Mohameda rátať dokonca s finančnými dávkami alebo so školskými štipendiami pre svoje deti.

Na margo aktuálneho cirkevného diania sa zambijskí biskupi dotkli aj prípadu svojho rodáka, exkomunikovaného arcibiskupa Emmanuela Millinga. „Boli sme veľmi vďační vášmu predchodcovi Jánovi Pavlovi II. za osobnú úlohu, ktorú zohral pri navracaní arcibiskupa Millinga späť do Cirkvi, ako aj výnimočným úsilím Svätej stolice urovnať tento prípad,“ vyhlásili a dodali, „preto sme veľmi skľúčení zvratom situácie a modlíme sa za arcibiskupovo obrátenie“.
 
Boh nesklame a prispeje svojím dielom

 
Pápež Benedikt XVI. upriamil pozornosť cirkvi v Zambii na záver úradnej biskupskej návštevy ad limina apostolorum na jediný liek: „Ako ľudia modlitby, naplnení Božím svetlom, vychádzajme v ústrety druhým, vovádzajme ich do svojej modlitby a do prítomnostiBoha, ktorý isto nesklame a tiež prispeje svojím dielom. Povzbudzujem vás preto: napomínajte svoj ľud, aby sa oddal modlitbe a svätosti, a tak objavil poklad života založený na viere v Krista.“

 
-te-








All the contents on this site are copyrighted ©.