Svätý Otec svätorečil štyroch blahoslavených

Vatikán (15. októbra, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes predpoludním o 10.00 predsedal slávnostnej svätej omši, pri príležitosti svätorečenia štyroch blahoslavených. Vo svojej homílii sa Svätý Otec k veriacim obrátil týmito slovami:
 
„Drahí bratia a sestry,
K  všeobecnej úcte Cirkvi sa dnes pripájajú štyria noví svätí: Rafael Guízar z Valencie, Filip Smaldone, Rosa Veneriniová a Théodora Guérinová. Ich mená ostanú v pamäti na vždy. Ako protiklad, na myseľ nám prichádza „bohatý mladík“ o ktorom hovorí evanjelium, ktoré sme si práve vypočuli. Tento mladík zostal nepoznaný. Ak by na Ježišovo pozvanie odpovedal pozitívne, stal by sa jeho učeníkom a evanjelisti by pravdepodobne zaznamenali jeho meno. Z tejto skutočnosti môžeme vidieť aj hlavnú tému liturgie slova dnešnej nedele: ak človek vkladá svoju istotu do bohatstva tohto sveta, nedosiahne plný význam svojho života a skutočnú radosť, ak naopak uverí Božiemu slovu, zriekne sa seba samého a svojich dobier pre nebeské kráľovstvo, zdanlivo stratí mnoho, v skutočnosti však nadobudne všetko. Svätý je v skutku ten muž, tá žena, ktorí odpovedajú veľkoryso a s radosťou na volanie Krista a zanechávajú všetko, aby ho nasledovali. Podobne ako Peter a iní apoštoli, podobne ako svätá Terézia od Ježiša, ktorú si dnes pripomíname, podobne ako mnohí ďalší Boží priatelia, tak aj noví svätí prešli touto náročnou avšak aj obohacujúcou evanjeliovou púťou a obsiahli odmenu už počas tohto pozemského života spolu so skúškami a prenasledovaním, a potom večný život.
 
Ježiš skutočne môže garantovať šťastnú existenciu a večný život, avšak iným spôsobom, ako si to predstavoval bohatý mladík: nie na základe dobrých skutkov, akosi zákonite na základe vlastného výkonu, ale na základe rozhodnutia sa pre Božie kráľovstvo, ktoré je „vzácnou perlou“, pre ktorú sa oplatí predať všetko vlastníctvo (por. Mt 13,45-46). Bohatý mladík nie je schopný urobiť tento krok. Hoci sa na neho Ježiš pozrel pohľadom plným lásky (por. Mk 10,21), jeho srdce nebolo schopné sa odtrhnúť od mnohého bohatstva, ktoré vlastnil. To sa stalo základom poučenia pre apoštolov: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!" (Mk 10,23). Pozemské bohatstvo zamestnáva a robí ustarostenou myseľ i srdce. Ježiš nehovorí, že bohatstvo je zlé, ale že vzďaľuje od Boha ak sa – ak to tak možno povedať – neinvestuje pre nebeské kráľovstvo, totiž, keď sa nepomôže tomu, kto sa nachádza v chudobe.
 
Toto pochopiť je ovocím múdrosti o ktorej hovorí prvé čítanie. Ona, - ako sme počuli – je vzácnejšia ako striebro a zlato, vzácnejšia dokonca ako krása, zdravie a svetlo, „lebo nikdy nevyháša svetlo, ktoré vyžaruje ona“ (Múd 7,10). Samozrejme, že túto múdrosť nemožno zredukovať iba na intelektuálnu dimenziu. Je omnoho viac. Je „múdrosťou srdca“, ako o nej hovorí 89. žalm. Je darom, ktorý prichádza z hora (por. Jer 3,17), od Boha, a nadobudnúť ju možno v modlitbe (por. Mud 7,7). Ona sa vskutku nevzdialila od človeka, ale sa priblížila k jeho srdcu (por. Dt 30,14), vo forme zákona Prvej Zmluvy, uzavretej medzi Bohom a Izraelom prostredníctvom Mojžiša. Božia múdrosť je obsiahnutá v dekalógu. Preto Ježiš v Evanjeliu potvrdzuje, že preto, aby „sme mali život“ je potrebné žiť podľa prikázaní (por. Mk 10,19). Je to potrebné, ale zároveň to nestačí! Ako hovorí svätý Pavol, spása neprichádza zo zákona, ale prostredníctvom  milosti. A svätý Ján pripomína, že zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda však prišli skrze Ježiša Krista (por. Jn 1,17). Aby sme dosiahli spásu, je teda potrebné otvoriť sa vo viere Kristovej milosti, ktorý však tomu, kto sa na neho obracia, kladie náročnú podmienku: „Poď a nasleduj ma“ (Mk 10,21). Svätí boli pokorní a mali odvahu povedať „áno“, zriekli sa všetkého, aby sa stali jeho priateľmi. Tak to urobili aj štyria noví svätí, na ktorých si dnes spomíname s osobitnou úctou. V nich nachádzame uskutočnenú Petrovu skúsenosť: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou“ (Mk 10,28). Ich jediný poklad je v nebi: je ním Boh.“

Napoludnie sa Svätý Otec pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril slovami:
  
„Drahí bratia a sestry,
Prv než ukončíme túto slávnosť, rád by som srdečne a s uznaním pozdravil vás všetkých, ktorí ste prišli z rozličných krajín. Vašou zbožnou účasťou ste urobili viac zjavným význam tejto dnešnej udalosti univerzálnej Cirkvi.“

Po týchto slovách Svätý Otec pozdravil prítomných v rozličných jazykoch a na záver ešte dodal:
 „Keď sa teraz s obraciame k Panne Márii, chceme jej poďakovať za jej materinskú prítomnosť v živote nových svätých. Zároveň sa na ňu obraciame s prosbou o jej orodovanie, aby každý veriaci odpovedal veľkoryso a s radosťou na volanie, ktorým Boh pozýva stavať sa znamením jeho svätosti.“

- ls -