Vatikán (15. októbra, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes predpoludním o 10.00 predsedal
slávnostnej svätej omši, pri príležitosti svätorečenia štyroch blahoslavených. Vo
svojej homílii sa Svätý Otec k veriacim obrátil týmito slovami: „Drahí
bratia a sestry, K všeobecnej úcte Cirkvi sa dnes pripájajú štyria noví
svätí: Rafael Guízar z Valencie, Filip Smaldone, Rosa Veneriniová a Théodora
Guérinová. Ich mená ostanú v pamäti na vždy. Ako protiklad, na myseľ nám prichádza
„bohatý mladík“ o ktorom hovorí evanjelium, ktoré sme si práve vypočuli. Tento mladík
zostal nepoznaný. Ak by na Ježišovo pozvanie odpovedal pozitívne, stal by sa jeho
učeníkom a evanjelisti by pravdepodobne zaznamenali jeho meno. Z tejto skutočnosti
môžeme vidieť aj hlavnú tému liturgie slova dnešnej nedele: ak človek vkladá svoju
istotu do bohatstva tohto sveta, nedosiahne plný význam svojho života a skutočnú radosť,
ak naopak uverí Božiemu slovu, zriekne sa seba samého a svojich dobier pre nebeské
kráľovstvo, zdanlivo stratí mnoho, v skutočnosti však nadobudne všetko. Svätý je v skutku
ten muž, tá žena, ktorí odpovedajú veľkoryso a s radosťou na volanie Krista a zanechávajú
všetko, aby ho nasledovali. Podobne ako Peter a iní apoštoli, podobne ako svätá Terézia
od Ježiša, ktorú si dnes pripomíname, podobne ako mnohí ďalší Boží priatelia, tak
aj noví svätí prešli touto náročnou avšak aj obohacujúcou evanjeliovou púťou a obsiahli
odmenu už počas tohto pozemského života spolu so skúškami a prenasledovaním, a potom
večný život. Ježiš skutočne môže garantovať šťastnú existenciu
a večný život, avšak iným spôsobom, ako si to predstavoval bohatý mladík: nie na základe
dobrých skutkov, akosi zákonite na základe vlastného výkonu, ale na základe rozhodnutia
sa pre Božie kráľovstvo, ktoré je „vzácnou perlou“, pre ktorú sa oplatí predať všetko
vlastníctvo (por. Mt 13,45-46). Bohatý mladík nie je schopný urobiť tento krok. Hoci
sa na neho Ježiš pozrel pohľadom plným lásky (por. Mk 10,21), jeho srdce nebolo schopné
sa odtrhnúť od mnohého bohatstva, ktoré vlastnil. To sa stalo základom poučenia pre
apoštolov: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!" (Mk
10,23). Pozemské bohatstvo zamestnáva a robí ustarostenou myseľ i srdce. Ježiš nehovorí,
že bohatstvo je zlé, ale že vzďaľuje od Boha ak sa – ak to tak možno povedať – neinvestuje
pre nebeské kráľovstvo, totiž, keď sa nepomôže tomu, kto sa nachádza v chudobe. Toto
pochopiť je ovocím múdrosti o ktorej hovorí prvé čítanie. Ona, - ako sme počuli –
je vzácnejšia ako striebro a zlato, vzácnejšia dokonca ako krása, zdravie a svetlo,
„lebo nikdy nevyháša svetlo, ktoré vyžaruje ona“ (Múd 7,10).
Samozrejme, že túto múdrosť nemožno zredukovať iba na intelektuálnu dimenziu. Je omnoho
viac. Je „múdrosťou srdca“, ako o nej hovorí 89. žalm. Je darom, ktorý prichádza z hora
(por. Jer 3,17), od Boha, a nadobudnúť ju možno v modlitbe (por. Mud 7,7). Ona sa
vskutku nevzdialila od človeka, ale sa priblížila k jeho srdcu (por. Dt 30,14), vo
forme zákona Prvej Zmluvy, uzavretej medzi Bohom a Izraelom prostredníctvom Mojžiša.
Božia múdrosť je obsiahnutá v dekalógu. Preto Ježiš v Evanjeliu potvrdzuje, že preto,
aby „sme mali život“ je potrebné žiť podľa prikázaní (por. Mk 10,19). Je to potrebné,
ale zároveň to nestačí! Ako hovorí svätý Pavol, spása neprichádza zo zákona, ale prostredníctvom
milosti. A svätý Ján pripomína, že zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda
však prišli skrze Ježiša Krista (por. Jn 1,17). Aby sme dosiahli spásu, je teda potrebné
otvoriť sa vo viere Kristovej milosti, ktorý však tomu, kto sa na neho obracia, kladie
náročnú podmienku: „Poď a nasleduj ma“ (Mk 10,21). Svätí boli pokorní a mali odvahu
povedať „áno“, zriekli sa všetkého, aby sa stali jeho priateľmi. Tak to urobili aj
štyria noví svätí, na ktorých si dnes spomíname s osobitnou úctou. V nich nachádzame
uskutočnenú Petrovu skúsenosť: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za
tebou“ (Mk 10,28). Ich jediný poklad je v nebi: je ním Boh.“
Napoludnie
sa Svätý Otec pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa
im prihovoril slovami: „Drahí bratia a sestry, Prv
než ukončíme túto slávnosť, rád by som srdečne a s uznaním pozdravil vás všetkých,
ktorí ste prišli z rozličných krajín. Vašou zbožnou účasťou ste urobili viac zjavným
význam tejto dnešnej udalosti univerzálnej Cirkvi.“
Po týchto slovách
Svätý Otec pozdravil prítomných v rozličných jazykoch a na záver ešte dodal: „Keď
sa teraz s obraciame k Panne Márii, chceme jej poďakovať za jej materinskú prítomnosť
v živote nových svätých. Zároveň sa na ňu obraciame s prosbou o jej orodovanie, aby
každý veriaci odpovedal veľkoryso a s radosťou na volanie, ktorým Boh pozýva stavať
sa znamením jeho svätosti.“