Slovo pre chorých: Hodnota a sila modlitby

Drahý brat, sestra, srdečne ťa vítam na vlnách rozhlasu. V nasledujúcich chvíľach chcem spolu s tebou uvažovať o hodnote a sile modlitby. Samotná modlitba by mala zaujímať veľmi podstatné miesto v tvojom živote, nakoľko ho prežívaš poznačený krížom choroby, bolesti a utrpenia. Prežívame mesiac október, ktorý je mesiacom sv. ruženca. Iste vieš, že ide o jednu z najkrajších modlitieb, v ktorej môžeš prosiť o pomoc a silu do života našu Nebeskú Matku. Dnes však nechcem upriamiť tvoju pozornosť výhradne na ruženec, mojim zámerom bude uvažovať o modlitbe vo všeobecnosti.

Predstav si nasledujúcu situáciu, keď za rodičmi prichádza maličké dieťa a neodbytne ich žiada o splnenie nejakej požiadavky. Túžba malých detí je často nenáročná a skromná. Dieťa zväčša túži po hračke, či obľúbenom cukríku. Myslím, že niet takého rodiča, ktorý by nevyhovel svojmu dieťaťu. Rodič nesplní túžbu dieťaťa iba vtedy, ak naozaj cíti, že splnenie túžby by mohlo pre dieťa znamenať isté nebezpečenstvo. Presne tak ako láskavý a milujúci otec, či mama sa k tebe bude správať Nebeský Otec, ak k nemu budeš prichádzať v jednoduchosti často bezmocného dieťaťa, ktoré bez Božej pomoci nedokáže stáť na vlastných... V prežívaní choroby, alebo utrpenia, ktoré často až príliš dolieha na tvoje plecia sa ti zväčša uľaví až vtedy, keď otvorene rozprávaš o svojom prežívaní. O pádoch, či drobných víťazstvách, v ktorých prekonáš samého seba. Ver, Boh je ten, ktorý ako prvý prejavuje úprimnú túžbu po tom, aby sa ti uľavilo. Chce, aby si sa nestal otrokom vlastnej bolesti, ale aby si dokázal žiť v slobode Božieho dieťaťa. Podmienkou k tomu, aby sa ti to podarilo je, aby si mal vo svojom vnútri úprimnú túžbu po modlitbe. Ak v sebe neživíš úprimnú túžbu po veľmi osobnom vzťahu s Pánom, nedostaví sa u teba ani chuť v otvorenosti a dôvere prednášať mu svoje prosby.

Boh síce nepotrebuje naše modlitby, ale my potrebujeme Jeho pomoc a ochranu. Život bez modlitby možno prirovnať k vyprahnutej púšti, kde je vždy nedostatok vlahy. Ak zanedbáš modlitbu, v istom zmysle odmietneš vytvárať ten najpodstatnejší vzťah, ktorý je pilierom k tým ostatným. K tým, ktoré vytváraš v rodine, v škole, jednoducho tam, kde žiješ. Nech je tvoj stav akokoľvek zložitý, za každých okolností potrebuješ vydávať svedectvo o Kristovi, ktorému si uveril a ktorý chce byť spoľahlivým sprievodcom pre teba. Boh ťa môže použiť ako svedka aj na základe tvojej úprimnej modlitby, ktorú mu predložíš. Nech ti preto nie je ľahostajný takýto spôsob vstupovania do osobného kontaktu s Bohom. Ak budeš úprimne túžiť po okamihoch strávených v blízkosti Pána, bude to viditeľný znak toho, že si plne uvedomuješ svoju bezmocnosť a spoliehaš sa jedine na Boha, ktorý má v rukách každý okamih Tvojho prežívania. Navyše, prežívaš obdobie, ktoré je plné neistôt strachu a možno aj ľudskej zloby okolo. Preto potrebuješ byť napojený akoby na infúziu Božích milostí, ktoré prostredníctvom modlitby prúdia do Tvojho života.

Ak uvažujeme o modlitbe, nemožno tu myslieť iba na sprchu prosieb, ktoré často vysypeš voči Bohu ako z veľkého vreca. Modlitba, to je aj chvála a vďaka Bohu za všetko, čo môžeš prijať z Jeho otcovských dlaní. Niekedy sa ti možno zdá, že chváliť Boha za bolesť a chorobu je absolútnym nezmyslom, ale to sa ti naozaj iba zdá, pretože ak trpíš a dokážeš zjednotiť vlastné utrpenie s utrpením Krista na kríži, vtedy je Boh pri Tebe najbližšie a požehnáva tvoj život. Ak tvoj život bude ustavičnou chválou Pána môžeš si byť istý, že aj On ťa bude neustále požehnávať. Potom je možné uvažovať o neustálom kolotoči chvály a požehnania, ktorý nebude možné zastaviť, ale aj keď sa ti bude krútiť hlava, predsa to bude mať svoj zmysel. Niekedy sa ti môže stať, že pre chorobu, alebo inú formu utrpenia nie si schopný modliť sa. Aj keď to nebude ľahké, skús to Bohu priniesť ako obetu na úmysel, ktorý si sám zvolíš. Svoju obetu potom môžeš rozšíriť na celý svet a človeka v ňom. Sám predsa môžeš pozorovať, že svet je plný neistoty, strádania a strachu. Obetou, ktorú si schopný priniesť dáš svojmu prežívaniu zmysel a bude to tá najkrajšia modlitba akú Boh mohol od teba prijať. Brat, sestra, ak sa modlíš, nemusíš veľa hovoriť. Boh ako milujúci Otec rozumie aj tvojmu mlčaniu. Možno ťa chce práve v tomto mlčaní naplniť svojim pokojom a požehnaním. Stačí, ak si uvedomíš Jeho blízkosť a uveríš v Jeho všemohúcnosť a dobrotu. Boh je pri tebe celkom blízko, povolal ťa na tento svet, aby si ho prosil a chválil. Prosba ťa naučí pokore a chvála slobode Božieho dieťaťa. Želám ti, aby si sa v tejto slobode mohol priblížiť k iným ľuďom, ktorí potrebujú tvoje schopnosti, tvoj úsmev a v tvojej slabosti aj tvoju pomoc, ktorá môže byť pre mnohých silou, bez toho, aby si o tom vedel.

Môj Boh, ktorý ma voláš k životu, ale zároveň do zmysluplného vzťahu, ktorý je základnou podmienkou života. Som si vedomá skutočnosti, že vo svojom živote som často v úlohe dieťaťa, ktoré prosí o cukrík v podobe zdravia. Tak často svoje prosby zabúdam zveriť Tvojej vôli. Ty si však dobrý Otec, ktorý vie, čo Tvoje dieťa potrebuje. Nech Ťa chvália moje pery i moja duša, pretože všetko, čo mám je od Teba.

Ivana Mochorovská