Zomrel biskup Pavol Mária Hnilica

Slovensko (8. októbra, RV) - Dnes, 8. októbra o 6:15 ráno zomrel otec biskup Pavol Mária Hnilica. Posledné chvíle pozemského života strávil v kláštore Božieho milosrdenstva Rodiny Panny Márie v Nových Hradoch v Južných Čechách.

Pavol Mária Hnilica, jezuita a biskup, bol známy najmä svojou mariánskou úctou, protikomunistickým postojom a úsilím o obrátenie Ruska. Narodil sa roku 1921 v Uňatíne v Okrese Krupina ako najstaršie z ôsmich detí. Po ľudovej škole pracoval ako robotník na stavbe ciest, neskôr študoval v Krupine a v Kláštore pod Znievom, kde ako 20-ročný vstúpil k jezuitom. Zásah komunistov proti reholiam v apríli 1950 ho zastihol v Trnave. Prenasledovanie spustilo lavínu zvláštnych udalostí, ktoré ho sprevádzali už od kňazskej vysviacky. Prijal ju tajne v krátkom období medzi internáciou v Pezinku a vojenskou službou v septembri 1950 v Rožňave z rúk biskupa Róberta Pobožného. Už o tri mesiace jeho rehoľní predstavení rozhodli o biskupskej vysviacke. Konsekroval ho opäť biskup Pobožný v pivničnej miestnosti rožňavskej nemocnice 2. januára 1951.

Biskup Hnilica potom vysviacal rehoľníkov, ktorí po zatvorení kláštorov tajne dokončievali teologické štúdium. Za osem mesiacov vysvätil asi 50 kňazov, a keď sa mu polícia dostala na stopu, v noci z 24. na 25. augusta 1951 vysvätil za biskupa Jána Chryzostoma Korca. Do decembra sa skrýval a potom utiekol do Rakúska. Rehoľní predstavení rozhodli, že jeho biskupstvo sa nezverejní, a poslali ho dokončiť štúdium teológie do Innsbrucku. Od roku 1952 pôsobil v Ríme, kde vypracoval obsiahlu správu o náboženskej situácii na Slovensku, preloženú do deviatich jazykov. Chcel byť hlasom umlčanej Cirkvi a získal pre ňu sympatie významných osobností vrátane kardinála Montiniho, neskoršieho pápeža Pavla VI., alebo zakladateľky hnutia Focoláre Chiary Lubichovej.

Počas Druhého vatikánskeho koncilu sa pápež Pavol VI. rozhodol zverejniť jeho biskupskú hodnosť, a tak sa na zasadnutiach zúčastňoval ako jeden z koncilových otcov. V septembri 1965 biskup Hnilica vystúpil s prejavom, v ktorom žiadal, aby koncil odsúdil ateizmus ako „najvážnejší blud súčasnosti“. Pomohol Matke Terézii z Kalkaty založiť prvý dom Misionárok lásky v Ríme a potom aj na Slovensku v Čadci. Roku 1969 založil dielo Pro fratribus.

Keď v marci 1984 pápež Ján Pavol II. zasväcoval Rusko Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, podarilo sa mu dômyselným spôsobom odslúžiť v tom istom čase svätú omšu s aktom zasvätenia v Chráme Usnutia Bohorodičky priamo v moskovskom Kremli. V páde komunizmu videl biskup Hnilica splnenie fatimského proroctva. Na pomoc postkomunistickým krajinám vzniklo s jeho účasťou roku 1995 mariánske spoločenstvo Pro Deo et fratribus – Rodina Márie Spoluvykupiteľky, ktoré nesie jeho duchovný odkaz.

Biskup Pavol Mária Hnilica bude pochovaný v biskupskej hrobke v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa. Pohrebný obrad bude v stredu 18. októbra viesť kardinál Ján Chryzostom Korec.

- te, dj, lm -