Cirkev a svet: Darfúr zaťažuje svedomie celého sveta...
Minulý mesiac sa znova
zhoršila situácia v Darfúre na severe Sudánu, ktorý už tri roky sužuje občianska vojna.
Od roku 2003 sa muselo z domova do táborov vysťahovať 2,5 milióna ľudí a 200-tisíc
obyvateľov bolo zabitých. Neobjavuje sa tu riziko novej Rwandy?
„Áno, také
riziko tu je, hoci tento prípad ľudí menej vzrušuje,“ povedal pre Vatikánsky
rozhlas afrikanista z denníka Corriere della Sera Massimo Alberizzi. „V Rwande
išlo o 100 dní násilia s počtom mŕtvych medzi 800-tisíc a jedným miliónom. V Darfúre
je 200-tisíc mŕtvych za 2,5, respektíve 3 roky. No princíp je rovnaký.“
...
stále hladujú
Pozornosť verejnosti voči Darfúru tak postupne ochabuje,
zdroje pre humanitárne agentúry vysychajú, charitné organizácie sa sťahujú. Potravinová
pozornosť pre Darfúr sa medzičasom znížila na polovicu. Ako však pre Rádio Vatikán
povedala medzinárodná riaditeľka humanitárnej organizácie CAFOD Lesley Ann Knightová:
„Stále sa tam strieľa a ženy aj deti v Darfúre hladujú.“
Katolícka charita
je spolu s evanjelickou diakoniou v Darfúre už tri roky a porušovanie ľudských práv
a zlá humanitárna situácia trvali celý tento čas. „Ľudia, ktorí boli vysťahovaní
z domovov a nútení žiť v táboroch, stále čelia neistote, lebo násilie sa mimo tábora
objavuje vždy znova a zatiaľ sa nedosiahla žiadna dohoda, ktorá by im zaručila, že
už je bezpečné vrátiť sa domov.“ Náboženskí vodcovia burcujú
Burcovať
verejnú mienku medzinárodného spoločenstva sa preto rozhodli aj britskí náboženskí
vodcovia, ktorí v polovici septembra usporiadali ekumenickú modlitebnú vigíliu. Zároveň
sa v 30 hlavných mestách rôznych štátov konali demonštrácie s heslom Svetový deň pre
Darfúr.
O modlitebnom stretnutí hovorí pre Rádio Vatikán westminsterský arcibiskup
kardinál Corma Murphy-O´Connor: „Stretlo sa päť moslimských, päť kresťanských a
päť židovských vedúcich predstaviteľov a každý sa modlil za zmierenie, pokoj a za
intervenciu medzinárodnej komunity v Darfúre. Povedali sme, že situácia sa stáva horšou
a horšou.“
Modlitby sa konali hneď oproti sídlu britského premiéra Tonyho
Blaira na Downing street v Londýne. „Vyzvali sme anglickú vládu, aby spolu s ostatnými
krajinami urobili, čo môžu, a okamžite zastavili hrozné boje, hladomor a násilie v
Sudáne, osobitne v Darfúre.“
Náboženskí predstavitelia neváhali použiť
slovo genocída a ako vyhlásil kardinál Murphy-O´Connor, „zaťaží svedomie celého
sveta, ak dopustíme, aby Darfúr klesol do ešte väčšieho utrpenia“.
Vojská
nemajú silu
Organizácia Spojených národov sa preto na poslednom zasadnutí
v New Yorku koncom septembra rozhodla poslať do Sudánu svoje Modré prilby. Vláda v
Kartúme však tomu vytrvalo vzdoruje. Ako vysvetlil Massimo Alberizzi: „... aj preto,
lebo niektorí velitelia Janjaweedu, ako aj sudánski štátni úradníci sú hľadaní Medzinárodným
trestným tribunálom za zločiny proti ľudskosti.“
V Darfúre už pôsobia spojené
vojská Africkej únie, ktoré majú mandát do konca roka. Bude však predĺžený o niekoľko
mesiacov a africké štáty sa už rozhodli posilniť tieto jednotky o ďalších 4 000 vojakov,
takže ich bude spolu 11 000.
Špecialistka na kresťanskú humanitárnu pomoc
Judith Melbyová túto správu v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas privítala opatrne:
„Je to dobrá správa, ale, ako vždy, má aj diskutabilné miesta.“ Judith potvrdila,
že násilie v Darfúre v posledných týždňoch rastie. Humanitárnym agentúram pritom spôsobuje
starosti, že do niektorých táborov sa jednoducho nemôžu dostať. „... a do mnohých
ďalších iba s eskortou, na ktorú treba niekedy čakať aj 2-3 dni a zatiaľ sa situácia
môže úplne zmeniť. Africké mierové jednotky tvoria nedostatočne vyzbrojení pešiaci.
Vojaci by teda mali byť predovšetkým vybavení potrebnou logistikou a možnosťami dostať
sa kamkoľvek, kde sa niečo udeje.“
Ide o biznis
K tomu môžu
prispieť práve mierové jednotky z vyspelých krajín. Akékoľvek zasahovanie veľmocí
do situácie na vojnovom území však musí byť oslobodené od túžby po vlastnom zisku.
Ako totiž v týchto dňoch informovala humanitárna organizácia Oxfam, vo vojnách v Afrike
sa ročne „preinvestuje“ 15 miliónov dolárov, pričom predaj zbraní síce konflikty nespôsobuje,
ale prispieva k ich predlžovaniu a živí ich.
Vyslanie medzinárodných mierových
jednotiek teda nebrzdí iba miestna vláda, ale aj samotné veľmoci. Prečo? Odpovedá
Massimo Alberizzi: „Stoja za tým najmä protichodné záujmy Spojených štátov, Číny
a Ruska. Spojené štáty stratil v Sudáne povolenie na ťažbu ropy, a tak sa usilujú
najmä o destabilizáciu krajiny, aby ju znova prinútili prispôsobiť sa záujmom Washingtonu.
Čína sa, naopak, zmocnila ropných povolení a Kartúm je dnes plný čínskych budov, obchodov,
reštaurácií, žije tam veľká čínska komunita. Rusko zasa predáva zbrane miestnej vláde,
a tak mu ide najmä o obchod.“
Boje spotrebúvajú viac peňazí ako studená
vojna
Aj preto sa humanitárne organizácie usilujú o prijatie medzinárodnej
dohody, ktorá by regulovala komercionalizáciu vojnových oblastí. Tento mesiac by mala
OSN ustanoviť komisiu na vypracovanie dokumentu s cieľom zabrániť, aby sa konflikty,
keď už raz vypuknú, živili prílevom nových zbraní a munície z cudzích krajín.
Za
posledných 15 rokov sa totiž podľa organizácie Oxfam rozpočty armád vo viacerých afrických
štátoch vrátane Sudánu zdvojnásobili. V celosvetovom meradle dosiahli tento rok vojenské
výdavky vyše tisíc miliárd dolárov, čo je viac ako počas celej studenej vojny.
Situácia
v teréne však na diplomatické riešenia nečaká. Podľa afrikanistu Massima Alberizziho
sa už vymyká z rúk poriadkových síl: „Obnovuje sa násilie voči tzv. darfúrcom,
čiže obyvateľom afrického pôvodu. Vojaci Africkej únie nemajú prostriedky potrebné
na zvládnutie situácie a v krajine panuje bezbrehá beztrestnosť. Najprv vládne lietadlá
zbombardujú dediny a potom tam prídu povstalecké jednotky Janjaweed a zabíjajú, znásilňujú,
bijú...“
Vatikánsky rozhlas začal na ťažkú situáciu ľudí v sudánskom Darfúre
pred troma rokmi upozorňovať ako prvý. A dnes naliehavo opakuje slová kardinála Murphy-O´Connora:
„Zaťaží svedomie celého sveta, ak dopustíme, aby Darfúr klesol do ešte väčšieho
utrpenia.“