2006-09-25 17:16:00

Turizmus obohacuje, lebo spochybňuje bohatstvo


Túto stredu sa bude sláviť Svetový deň turizmu, vyhlásený Medzinárodnou organizáciou pre turistický ruch. Využíva ho každoročne aj Pápežská rada pre migrantov a cestujúcich a pripája sa k nemu osobitným posolstvom, ktoré pre Rádio Vatikán priblížil jej sekretár arcibiskup Agostino Marchetto:

Tento rok je tón dokumentu trochu poetický, lebo sme si vedomí, že skutočná poézia je schopná prenášať, podobne ako Sväté písmo, niečo z večnej a stále novej krásy, ktorú môže turista vytušiť, keď kontempluje prírodu, a v istom zmysle aj prostredníctvom ľudského génia, objavujúceho sa zvlášť v umeleckých dielach.“

Nejde len o prírodné bohatsvá

Príroda vo svojom základnom bohatstve, v šírom kozme, je vľúdnou matkou,“ prihovára sa posolstvo poetickým jazykom všetkým, ktorí dokážu vnímať krásu, rozdelenú štedro na celom svete, bez uprednostňovania a znevýhodňovania. „Možno ju objať pohľadom, keď kontemplujeme Everest alebo Kilimandžáro; možno sa jej dotknúť rukou v azúre oceánu; možno si ju jemne privinúť v hlbokej šedi Čierneho pralesa alebo ju obdivovať, keď na palube lietadla vidíme v hĺbke akoby plyšový koberec, kým hore zvrchovane vládne blankyt oblohy.“

Bohatstvo prírody, ľudského umu, každej ľudskej bytosti... Naň upriamuje pozornosť aj téma tohtoročného Svetového dňa s názvom Turizmus obohacuje. Nejde však len o obohacovanie sa novými zápiskami v diári a zábermi vo fotoalbume.

Turizmus obohacuje práve v miere, akou prispieva k spochybňovaniu systémov považovaných za „bohaté“ a otvára ich aj vnímaniu iných foriem toho, čo znamená „byť bohatý“.

Ako sa ďalej píše v posolstve, ktorého hlavné myšlienky pre naše rádio zdôraznil arcibiskup Marchetto, „čoraz viac vzrastá počet tých, ktorých sa fenomén turizmu dotýka významne a vo veľkom rozsahu, buď ako vlastná, alebo cudzia skúsenosť. Slová cestovať a navštevovať dobre vystihujú ľudí, ktorých priťahuje čaro neznámeho, toho, čo zahliadli kedysi iba vďaka médiám, cestovným agentúram alebo rozprávaniu druhých.“

Po čom túži bežný turista?

Napríklad ten, ktorý si nasporí na cestu z Tokia, Miami či Etiópie do Ríma?

Je bežný pracovný deň, pol tretej popoludní, v Ríme je príjemne teplo a na Via della conciliazione aj na Námestí sv. Petra je ešte stále veľa turitov. Niektorých z nich sme zastavili s otázkou, čo hľadajú v Ríme...

Takuja z Japonska: „Samozrejme, niektoré slávne pamiatky, a keďže študujem architektúru, aj nejaké historické alebo nové architektonické štýly.“

Amanda z Londýna: „Jednoducho pamiatky. Vatikán, Koloseum a tak... Milujem históriu, nikdy predtým som tu nebola.

Claudia z Turína: „Všetko. Nič špeciálne. Pamiatky. Mám rada históriu, umenie, a tak som navštívila to, o čom som sa len učila alebo čo som videla len na fotkách.“

Enda z Etiópie: „Chcem hlavne vidieť pápeža, toho, ktorý je pochovaný. A potom všetko ostatné. Je to krásne, chcem to vidieť.

Amarylin z Anglicka: „Sixtínsku kaplnku. Lebo má obrovský náboženský význam.“

Roko z Miami: „Príbuzných, sú odtiaľto, z Balduiny.“

Stretnutia atakujú etické povedomie

Vidieť, zažiť na vlastnej koži, stretnúť sa. Základný cieľ turistu je jasný – môže ho však priviesť aj k tomu, čo sám nečaká.

„Možnosť naozaj uskutočňovať vzájomnú skúsenosť priestoru a kultúry vyvoláva aj ťažkosti, ktoré vyplývajú z odlišností a príliš širokého kladenia otázok, často ponechaných bez odpovede,“ píše sa v posolstve Pápežskej rady. „Vzájomnosť, aktívna aj pasívna, tak napokon živí nerovnosti na našej spoločnej planéte.“

„“Otvára nové možností stretnutí, povzbudzuje rozvoj, ale zároven provokuje paniku a atakuje etické povedomie.

Toľko arcibiskup Marchetto k posolstvu, ktoré ďalej konštatuje: „Ľudia často obdivujú bohatstvo národov, ktoré trpia zaostalosťou. Cesta do takej krajiny v nich vzbudí cit solidarity, často však nestály, slabý. No – vďaka Bohu – ostáva aspoň dojem, že ekonomicko-finančný systém nie je dokonalý, ale založený na ovládaní jedných druhými, pričom sa stáva zdrojom veľkých nerovností. Ostáva dojem, že ľudstvo by mohlo byť omnoho bohatšie, keby sa aj ostatným otvoril fungujúci systém a sprístupnili sa im kultúrne, historické, prírodné, estetické, ľudské a duchovné poklady, ktoré si každý národ chráni viac alebo menej žiarlivo.“
 
Bozk do prachu zeme

Túto skúsenosť potvrdil vo svojich posolstvách pre migrantov a cestujúcich aj pápež, ktorý si vyslúžil pomenovanie „lietajúci pútnik“. Nemožno si nespomenúť na bozk, ktorý vtlačil do prachu toľkých krajín. Ján Pavol II. prejavoval úctu každému regiónu a všetkým ľuďom, ku ktorým prichádzal.

Katolíckej cirkvi, ktorá žije v tejto krajine, zanechávam svoje posolstvo. Jeho cielom je povzbudit a upevnit vo viere, ako to vyžaduje poslanie zverené rímskemu biskupovi voci bratom biskupom, nástupcom apoštolov a voci celému Božiemu ludu,“ povedal 22. apríla 1990 na letisku v Bratislave-Ivanke, na záver svojej prvej návštevy na Slovensku.

Radosť z návštevy, zo stretnutia, ktorú Ján Pavol II. dokázal vyjadriť tak srdečne, má hlboké korene. Pápežská rada pre migrantov a cestujúcich pripomína jeho slová z Posolstva na rok 2005:

Vstúpit do kontaktu s druhým znamená odhalit „tajomstvo“, otvorit sa mu, vyhoviet jeho oprávneným ocakávaniám a tak prispiet k obohateniu jeho vedomia. Ide o dlhodobý proces, zameraný na formovanie spolocnosti a kultúr, ktoré sa tak stávajú coraz lepším odrazom mnohých rozlicných darov Boha ludom.

Turizmus teda obohacuje nielen tým, že zviditeľňuje ľudského génia, ale aj tým, že upevňuje putá, ktoré zjednocujú ľudí i generácie. „Každý z nás nesie pečať tajomstva a všetci sme označení túžbou Absolútna, aby bolo zjavné, že Boh nás utvoril na svoj obraz a svoju podobu (porov. Gn 1, 27),“ pripomína posolstvo a uzatvára: „Preto človek je najvzácnejším dedičstvom, a to aj s netušenou estetickou hodnotou. Vo svetle viery a v spoločenstve, keďže je plodom Lásky večného Spoločenstva.

-te-








All the contents on this site are copyrighted ©.