Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán: (24. septembra 2006, RV) Ako každú nedeľu, aj dnes sa Benedikt XVI. pomodlil spolu s veriacimi, ktorí ho prišli pozdraviť do Castel Gandolfo, poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Predtým sa im prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, v evanjeliu dnešnej nedele Ježiš hovorí svojim učeníkom po druhý raz o svojom utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní (por. Mk 9,30-31). Evanjelista Marek poukazuje na silný kontrast medzi jeho mentalitou a dvanástich apoštolov, ktorí nielenže nechápu slová Učiteľa a jasne odmietajú myšlienku, že On by mal zomrieť (por. Mk 8,32), ale diskutujú o tom, kto je z nich „najväčší“ (por. Mk 9,34). Ježiš im s trpezlivosťou vysvetľuje svoju logiku, logiku lásky, ktorá je službou až po darovanie seba samého: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35).

To je logika kresťanstva, ktorá zodpovedá pravde o človeku stvorenom na Boží obraz, ale zároveň je v rozpore s jeho egoizmom, ktorý je dôsledkom dedičného hriechu. Každá ľudská bytosť je priťahovaná láskou – ktorá je Boh sám – ale často sa mýli v konkrétnych spôsoboch ako milovať a tak so sklonu, ktorý je vo svojom pôvode pozitívny no znečistený hriechom, môžu pochádzať zlé úmysly a skutky. V dnešnej liturgii to pripomína aj list svätého Jakuba: „Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky“. A apoštol potom uzatvára: „A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj“ (3,16-18). Pri týchto slovách myslíme na svedectvo mnohých kresťanov, ktorí v pokore a tichu, venujú svoj život službe ľuďom pre Pána Ježiša, konkrétne pracujúc ako služobníci lásky a teda „budovatelia“ pokoja. Od niektorých sa žiada aj najvyššie svedectvo krvi, ako sa to udialo pred niekoľkými dňami jednej talianskej rehoľnej sestre Leonelle Sgorbatiovej, ktorá sa stala obeťou násilia. Táto rehoľná sestra, ktorá mnoho rokov slúžila chudobným a maličkým v Somálsku, zomrela opakujúc slovo „odpúšťam“: hľa to je najautentickejšie kresťanské svedectvo, znamenie protikladu, ktoré dokazuje víťazstvo lásky nad nenávisťou a zlom.

Niet pochýb o tom, že nasledovanie Ježiša je náročné, ale ako hovorí On, iba ten, kto stratí vlastný život pre neho a evanjelium, si ho zachráni (por. Mk 8,35), a tak dá plný zmysel vlastnej existencii. Neexistuje iná cesta, ako sa stať jeho učeníkmi, neexistuje iná cesta ako svedčiť o jeho láske a smerovať k evanjeliovej dokonalosti. Nech nám pomôže Panna Mária, ktorú dnes vzývame ako blahoslavenú Pannu Máriu de Mercede, aby sme stále viac otvárali naše srdce Božej láske, tajomstvu radosti a svätosti.

– lm –