Vyhlásenie štátneho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho

Vatikán (16. septembra, RV) - V súvislosti s reakciami zo strany moslimov, týkajúcich sa niektorých pasáží prejavu Svätého Otca Benedikta XVI. na Univerzite v Regensburgu, popri vysvetleniach a upresneniach, ktoré poskytol riaditeľ Tlačového strediska Svätej Stolice, by som rád dodal nasledovné:

Postoj pápeža k islamu je jednoznačne v súlade so znením koncilovej deklarácie Nostra Aetate: “Cirkev sa s úctou díva i na moslimov, ktorí sa klaňajú jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, usilujú sa podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva. Ježiša síce neuznávajú za Boha, ale si ho ctia ako proroka. Uctievajú si aj jeho panenskú Matku Máriu a zavše ju aj nábožne vzývajú. Okrem toho očakávajú súdny deň, keď Boh dá odplatu všetkým zmŕtvychvstalým ľuďom. Popritom majú v úcte mravný život a uctievajú Boha najmä modlitbou, almužnou a pôstom.”(č. 3)

Stanovisko pápeža vo veci medzináboženského a medzikultúrneho dialógu je rovnako jasné. Pri stretnutí so zástupcami moslimskej komunity v Kolíne 20. augusta 2005 povedal, že dialóg medzi kresťanmi a moslimami nemožno zredukovať iba na niečo, čo je navyše, dodávajúc: “Ponaučenia z minulosti musia slúžiť tomu, aby sme sa vyhli opakovaniu tých istých chýb. Chceme hľadať cesty k zmiereniu a učiť sa žiť s rešpektom voči akejkoľvek inej identite.”

 
Pokiaľ ide o úsudok byzantského cisára Manuela II. Paleologa, ktorý spomenul v prejave v Regensburgu, Svätý Otec nezamýšľal ani vonkoncom nezamýšľa osvojiť si ho, ale použil ho iba ako príležitosť rozvinúť v akademických súvislostiach – ako vyplýva z úplného a pozorného čítania textu – niektoré úvahy na tému vzťahu medzi náboženstvom a násilím vo všeobecnosti, pričom dospel k jasnému a radikálnemu odmietnutiu náboženských motívov násilia, nech pochádzajú odkiaľkoľvek. Treba dať do pozornosti, čo potvrdil ten istý Benedikt XVI. nedávno v posolstve pri spomienke na 20. výročie Medzináboženského modlitbového stretnutia za pokoj, ktoré sa konalo z iniciatívy jeho milovaného predchodcu Jána Pavla II. v Assisi v októbri 1986: „... prejavy násilia sa nesmú pripisovať náboženstvu ako takému, ale kultúrnym obmedzeniam, v ktorých sa prežíva a vyvíja v čase. ... Skutočne, svedectvá o jestvujúcom úzkom spojení medzi vzťahom k Bohu a etikou lásky možno nájsť vo všetkých veľkých náboženských tradíciách.“

Svätému Otcovi je preto nesmierne ľúto, že niektoré časti jeho prejavu mohli pôsobiť ako urážka citov veriacich moslimov a boli interpretované spôsobom, ktorý vôbec nekorešponduje s jeho úmyslami. Napokon s ohľadom na zanietenú zbožnosť moslimských veriacich upozornil sekularizovanú západnú kultúru, aby sa vyvarovala “pohŕdania Bohom a cynizmu, ktorý považuje výsmech voči posvätným veciam za právo slobody.”

 
Pri zdôraznení svojho rešpektu a svojej úcty voči tým, ktorí vyznávajú islam si praje, aby mohli pochopiť pravý význam jeho slov, aby po prekonaní tejto ťažkej chvíle bolo posilnené svedectvo “jediného, živého a jestvujúceho Boha, stvoriteľa neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom” a spolupráca za účelom, aby “spoločne chránili a zveľaďovali u všetkých ľudí sociálnu spravodlivosť, mravné hodnoty, mier a slobodu” (Nostra Aetate, č. 3).

 
- dj, te -