Kolín nad Rýnom (20. augusta 2005, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa počas
svojej návštevy v nemeckom Kolíne stretol v auguste minulého roka pri príležitosti
Svetových dní mládeže s moslimskými veriacimi. Prinášame vám text v plnom znení.
Drahí
moslimskí priatelia,
mám veľkú radosť z toho, že sa s vami stretávam a môžem
vás pozdraviť. Som tu, aby som sa stretol s mladými, ktorí prišli z každej časti Európy
a sveta. Mladí sú budúcnosťou ľudstva a nádejou národov. Môj milovaný predchodca,
pápež Ján Pavol II., v jeden deň povedal mladým moslimom zhromaždeným na štadióne
v Casablanke (Maroko): „Mladí môžu vybudovať lepšiu budúcnosť, ak svoju vieru založia
na Bohu a budú sa snažiť budovať tento nový svet podľa Božieho plánu, s múdrosťou
a dôverou“ (Insegnamenti, VIII/2, 1985. str. 500). A práve s týmto pohľadom sa obraciam
na vás, drahí moslimskí priatelia, aby som sa s vami podelil o svoju nádej a vyjadril
vám aj svoje znepokojenie v týchto osobitne ťažkých chvíľach našej histórie.
Som
si istý, že tlmočím aj vaše myšlienky, keď chcem zvýrazniť medzi obavami tú, ktorá
sa rodí zo zistenia šíriaceho sa fenoménu terorizmu. V rôznych častiach sveta sa neustále
opakujú teroristické akcie, ktoré rozsievajú smrť i skazu a mnohých našich bratov
a sestry privádzajú k plaču a zúfalstvu. Pôvodcovia a programátori týchto atentátov
ukazujú, že chcú otráviť naše vzťahy, používajúc všetky prostriedky, aj náboženstvo,
aby sa postavili proti akémukoľvek úsiliu mierového, verného a pokojného spolunažívania.
Terorizmus, akejkoľvek je povahy, je perverzným a krutým rozhodnutím, ktoré šliape
po neporušiteľnom práve na život a podkopáva samotné základy každého kultúrneho spolunažívania.
Ak dokážeme spoločne vykoreniť zo sŕdc pocity nenávisti, zamedziť každej forme netolerancie
a postaviť sa proti akémukoľvek prejavu násilia, zabrzdíme vlnu krutého fanatizmu,
ktorý vystavuje nebezpečenstvu životy mnohých osôb a je prekážkou napredovania pokoja
vo svete. Táto úloha je veľmi ťažká, ale nie nemožná. Veriaci totiž vie, že môže počítať,
napriek svojej krehkosti, s duchovnou silou modlitby.
Drahí priatelia, som
hlboko presvedčený, že musíme, bez toho, aby sme podľahli negatívnym tlakom prostredia,
vyzdvihnúť hodnoty vzájomného rešpektu, solidarity a pokoja. Život každej ľudskej
bytosti je posvätný, ako pre kresťanov, tak aj pre moslimov. Máme veľký priestor,
na ktorom sa môžeme cítiť zjednotení v službe základných morálnych hodnôt. Dôstojnosť
osoby a obrana práv, ktoré z tejto dôstojnosti pramenia musia tvoriť cieľ každého
sociálneho projektu a každého úsilia, aby sa on uskutočnil. To je posolstvo, ktoré
svedomie nezameniteľným spôsobom, poníženým, ale jasným, neustále opakuje. Ide o posolstvo,
ktoré je potrebné počúvať a nechať počúvať. Ak sa totiž uhasí jeho echo v srdciach,
svet by bol vystavený temnote nového barbarstva. Iba uznaním osoby ako centra môžeme
nájsť spoločný základ k porozumeniu a prekonať prípadné kultúrne protirečenia a eliminovať
prudkú silu ideológií.
Pri poslednom stretnutí, ktoré sa konalo v apríli s predstaviteľmi
Cirkví a Kresťanských komunít a zástupcami rozličných náboženských tradícií som uistil,
že „Cirkev chce pokračovať v budovaní mostov priateľstva s nasledovníkmi všetkých
náboženstiev, aby sa hľadalo pravé dobro každej osoby a spoločnosti ako celku“ (L
´Osservatore Romano, 25. apríl 2005, s. 4). Posledné udalosti nás učia, že vzťahy
medzi kresťanmi a moslimmi neboli vždy poznačené vzájomným rešpektom a porozumením.
Aké množstvo strán, popísaných bojmi, zaznamenáva história, akoby vojny, ktoré boli
z oboch strán vedené v mene Boha; akoby boje a zabíjanie nepriateľa by mohli byť pre
Neho potešením. Súhrn týchto smutných udalostí by nás malo naplniť hanbou, pretože
tiež veľmi dobre vieme, aké ohavnosti boli spáchané v mene náboženstva. Lekcie z minulosti
nám musia pomôcť vyhnúť sa opakovaniu rovnakých chýb. Musíme hľadať cesty obnovy a učiť
sa žiť vo vzájomnom rešpektovaní identity toho druhého. Obrana náboženskej slobody
v tomto zmysle, je neustálym imperatívom a rešpekt k menšinám je jasným znakom pravej
civilizácie. V tomto ohľade je vždy správne pripomínať, čo otcovia II. Vatikánskeho
koncilu povedali o vzťahoch s moslimmi:
„Cirkev sa s úctou díva i na moslimov,
ktorí sa klaňajú jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi
neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, usilujú
sa podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská
viera rada odvoláva... Ak v priebehu vekov vznikli medzi kresťanmi a moslimmi
mnohé rozbroje a nepriateľstvá, tento svätý cirkevný snem vyzýva všetkých, aby zabudli
na to, čo bolo, a pestovali úprimné vzájomné porozumenie a spoločne chránili a zveľaďovali
u všetkých ľudí sociálnu spravodlivosť, mravné hodnoty, mier a slobodu.“ (Vyhlásenie
Nostra Aetate, č. 3)
Vy, moji vážení priatelia reprezentujúci niektoré
moslimské komunity tejto krajiny, v ktorej som sa narodil, kde som študoval a kde
som prežil dobrú časť svojho života. Toto je dôvod, prečo som sa s vami chcel stretnúť.
Vy vediete moslimských veriacich a učíte ich pravdám moslimskej viery. Učenie je nástroj,
ktorým sa dajú odovzdávať myšlienky a presvedčenia. V intelektuálnom vzdelávaní sú
slová vysoko účinné. Vy preto máte veľkú zodpovednosť za formáciu mladej generácie.
Ako kresťania a moslimmi, musíme sa postaviť tvárou v tvár rozličným výzvam dneška.
Tu nie je priestor pre apatiu a nečinnosť a ešte menej pre čiastočnosť a náboženský
fundamentalizmus. Nesmieme sa poddať strachu alebo pesimizmu. Radšej musíme pestovať
optimizmus a nádej. Medzináboženský a medzikultúrny dialóg medzi kresťanmi a moslimmi,
nemôže byť zredukovaný iba na niečo, čo je navyše. V skutočnosti je to životná nevyhnutnosť,
na ktorej vo veľkej miere záleží naša budúcnosť. V Kolíne sú teraz mladí ľudia z rozličných
častí sveta, ako žijúci svedkovia solidarity, bratstva a lásky. Oni sú prvým ovocím
nového brieždenia pre ľudstvo. Z celého srdca sa modlím, drahí moslimskí priatelia,
aby vás milostivý a milosrdný Boh ochraňoval, požehnával a vždy osvecoval. Nech Boh
pokoja pozdvihne naše srdcia, živí našu nádej a vedie naše kroky na cestách tohto
sveta.