Nemecko: Sekularizáciu spôsobuje nedostatok obetavej viery

Sú Nemci ešte stále takí strohí a rezervovaní, ako sa o nich hovorí? Vlaňajšie Svetové dni mládeže aj futbalové Majstrovstvá sveta tento rok signalizujú zmenu. Podobne návšteva Svätého Otca vo vlasti – v jej svetle si o Nemcoch a Cirkvi v Nemecku dnes povieme viac.

 
Novinári sa na nemecký temperament opýtali priamo Benedikta XVI.:
„Povedal by som, že od konca druhej svetovej vojny podstúpilo Nemecko vnútornú transformáciu. A nemecký spôsob myslenia tiež, zvlášť po znovuzjednotení. Zvýraznili sa tie črty nemeckého charakteru, ktoré si ostatní predtým neuvedomovali. Boli sme považovaní azda až príliš za veľmi disciplinovaných a rezervovaných, čo sa zakladá na určitej pravde. Je však pekné, ak teraz viacerí priznávajú, že Nemci nie sú iba rezervovaní, presní a disciplinovaní, ale aj spontánni, šťastní a pohostinní. V tom spočíva moja nádej: že tieto čnosti budú rásť, že vytrvajú a dostanú nový impulz aj z kresťanskej viery.“

 
Nemecká charita podporuje celý svet
 
Vedeli ste napríklad, že práve v Nemecku, konkrétne vo Freiburgu, vznikla organizovaná katolícka Charita a že vďaka nemeckej cirkevnej dani táto veľká kresťanská krajina veľmi štedro podporuje charitatívne diela po celom svete? Na Slovensku poznáme najmä nadáciu Renovabis, ktorá vznikla po páde Berlínskeho múru na pomoc sesterským cirkvám v exkomunistických krajinách. Veľká zbierka pre ňu sa v Nemecku koná na Turíce.

Laici hrajú dôležitú rolu

Cirkev v Nemecku je zaujímavá významnou úlohou laikov. Zamestnáva priemerne piatich laikov na jedného kňaza. Pracujú priamo vo farnostiach ako pastorační asistenti či sekretárky, v materských školách, sociálnych centrách pre chudobných, starých, chorých, postihnutých. V Nemecku funguje 33 cirkevných univerzít, 557 cirkevných nemocníc a 1552 cirkevných detských domovov.

Korene tejto aktivity siahajú do roku 1850, keď sa v revolučných časoch organizovali aj nemeckí katolíci. Počas Bismarckovho kulturkampfu katolícke laické organizácie ešte zosilneli. Preto existuje už 150 rokov tzv. Ústredná komisia katolíckych laikov, ktorá organizuje každé dva roky známy Katholikentag.

Ekumenizmus má prinášať plody na ekumenickom poli

Nemecko je aj krajinou reformácie. Keď sa Benedikta XVI. novinári spýtali na šance a ťažkosti, ktoré z toho vyplývajú pre Cirkev, zdôraznil potrebu zjednotiť sa najmä v aktuálnom etickom zápase:
 
„Prvé, čo potrebujeme robiť, je starať sa o vyjasnenie, upevnenie a uskutočňovanie dôležitých etických pravidiel v spoločnosti, a tak jej zabezpečovať etickú konzistentnosť, bez ktorej nemôže plniť svoje politické ciele, konkrétne spravodlivosť pre všetkých, pokojné spolunažívanie a mier. Musíme ponúkať ľuďom prístup k zdrojom, bez ktorých sa naša morálka stáva sterilnou a stráca vzťažný bod, a tiež šíriť radosť, lebo nie sme v tomto svete osamotení.“
 
Konfesionálna odlišnosť spôsobuje ťažkosti vo vnímaní sviatostí

 
Nemecká spoločnosť je z náboženského hľadiska rozdelená rovnomerne na tri časti: tretinu predstavujú katolíci, tretinu protestanti a tretinu ľudia bez vyznania – tí pochádzajú najmä z bývalého Východného Nemecka. V takmer každej rodine sú zmiešané páry, čo plodí v cirkevnej praxi nemalé problémy. Páter Eberhard von Gemmingen z nemeckej redakcie Vatikánskeho rozhlasu povedal:

„Aj keď sa teoreticky hovorí, že ak sú obaja veriaci, môžu spolu prežívať vieru, prax je často skľučujúca. Evanjelici bývajú ľahostajnejší a nechodia do kostola vôbec; ak chodia, pýtajú sa, prečo nemôžu pristupovať aj k svätému prijímaniu. Cítia sa pritom vylúčení zo spoločenstva a treba povedať, že ani mnohí kňazi nechápu dôvody, prečo protestant so živou vierou nesmie prijímať Eucharistiu.“

Nedostatok kňazov mení ich status

Ďalšie príčiny svojského vnímania sviatostí a cirkevného učenia vyplývajú z nedostatku kňazov. Podľa pátra Gemmingena sa počas posledných dvoch rokov rozbehli výrazné pastoračné zmeny: farnosti sa zlučujú do tzv. únií, kde sa delia o spoločného farára. Ten sa tak stáva v spoločenstvách veriacich akýmsi cudzincom, ktorý prichádza len slúžiť sväté omše. Mnohí laickí spolupracovníci majú teologickú formáciu na úrovni kňazov a niektorí katolíci sa pýtajú, prečo by nemohli slúžiť omše a načo je dobrý celibát. Páter Gemmingen na to hovorí:

„Tento proces spôsobuje mnohým biskupom vrásky. Problém však nie je v celibáte: aj protestantom, ktorí celibát nemajú, chýbajú kňazi. Skutočnou príčinou je nedostatok skutočných veriacich, ktorí nasadzujú život za evanjelium.“

V dnešnom svete sa verí ťažšie

Benedikt XVI. vo svojom augustovom rozhovore s novinármi zdôraznil, že tento problém sa týka celého Západu:

„V západnom svete zažívame v súčasnosti novú, drastickú vlnu osvietenstva alebo sekularizácie, akokoľvek to chcete nazývať. Stáva sa čoraz ťažším veriť, lebo svet, v ktorom sa nachádzame, sami kompletne tvoríme a Boh sa takpovediac už nezjavuje priamo. Už nepijeme z prameňa, ale z cisterny, ktorá sa nám ponúka plná. Ľudstvo samo prebudovalo svet a nájsť Boha v tomto svete sa stalo ťažším.“
 
Počet veriacich klesá, ale záujem o stretnutie s Bohom nie...

 
Na nemeckú cirkev má sekularizácia aj tvrdý finančný vplyv: musí platiť mnohých laikov a spolu s charitou je druhým najväčším zamestnávateľom v štáte. Kolínska arcidiecéza má napríklad väčší rozpočet ako Vatikán. Dnes sa musia mnohé kostoly zatvárať, ba dokonca predávať, ľudia sa prepúšťajú – lebo počet veriacich, a teda aj daňových poplatníkov klesá.

Neklesá však záujem o duchovné veci. A predsa, napriek volaniu po spiritualite, sú kostoly čoraz prázdnejšie. Neodpovedá naň Katolícka cirkev správne? Mníchovský arcibiskup Friedrich Wetter v súvislosti s návštevou Benedikta XVI. zdôraznil, že Cirkev sa nemôže posvetšťovať. Lebo tak sa oslabuje a nerozoznať v nej viac to špecifické, čo znamená byť kresťanom. Čo teda robiť?
 
„Na prvom mieste ohlasovať vieru, ktorá ide na podstatu. Práve ohlasovaním viery sa Cirkev neustále obnovuje. Na druhom mieste je slávenie svätej omše, lebo tento moment nie je len príležitosťou na duchovné pozdvihnutie, ale má sa stať osobným stretnutím s Kristom. V histórii Cirkvi bola obnova vždy potvrdená obnovou svätej omše. A obnova omše nezahŕňa len formálne zmeny, ale živé slávenie, ktoré je skutočným stretnutím so vzkrieseným Kristom. Keď žid vstupoval do chrámu, predstupoval pred Božiu tvár: toto sa musíme znovu naučiť – že stojíme pred Božou tvárou.“
 
- te -