Homília Benedikta XVI. počas vešpier v Mníchove

Drahé prvoprijímajúce deti !
Drahí rodičia a vychovávatelia!
Čítanie, ktoré sme si práve vypočuli, je úryvkom z poslednej časti Nového zákona, z Knihy zjavenia apoštola Jána, v ktorej je prorokovi umožnené uprieť svoj pohľad do výšky, na nebo a dopredu, smerom do budúcnosti. Ale on práve tým hovorí aj o zemi a prítomnosti, o našom živote. Veď vskutku, počas nášho života sme všetci na ceste a napredujeme na nej smerom do budúcnosti. A chceme nájsť tú správnu cestu. Objaviť pravý a ozajstný život, neskončiť v slepej uličke, či v púšti. Nechceme dospieť k tomu, aby sme nakoniec museli hovoriť: vydal som sa na nesprávnu cestu, môj život skrachoval, nevydaril sa mi. My sa chceme zo života radovať . Chceme – ako to raz povedal Ježiš “mať život v plnosti.”

Vypočujme si teraz proroka z Knihy zjavenia apoštola Jána . O čom hovorí? Hovorí o svete, ktorý je zmierený. O svete, v ktorom sú ľudia všetkých “národov, kmeňov, plemien a jazykov” (7,9) zjednotení v radosti . Ako k tomu môže dôjsť? Po ktorej ceste sa doň možno dostať? Prvé a najdôležitejšie je, že tieto osoby žijú s Bohom - že “On rozprestrel nad nimi svoj ochranný stan” (7,15), že prebýva nad nimi ako hovorí naše čítanie. Čo je to ten Boží príbytok? Kde sa nachádza? Ako sa do neho môžeme dostať? Zdá sa, že prorok nadväzuje na prvú kapitolu evanjelia sv. Jána, v ktorej stojí: “A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami” (1,14). Boh nie je ďaleko od nás, v nejakom veľmi vzdialenom mieste vesmíru, kam sa nikto nemôže dostať. On si postavil príbytok medzi nami. V Ježišovi sa stal jedným z nás – z mäsa a krvi, ako my. Taký je Jeho príbytok. Pri Nanebovstúpení neodišiel od nás kamsi ďaleko. Jeho príbytok - On sám so svojím Telom, ostáva medzi nami ako jeden z nás. Môžeme mu tykať a hovoriť s Ním. On nás počúva a ak sme pozorní môžeme aj počuť, čo nám odpovedá.

Opakujem: Ježiš je Boh, ktorý je ”prebýva” medzi nami. Ale opakujem aj: kde je to? Na túto otázku dáva naše čítanie dve odpovede. Hovorí o zmierených ľuďoch, ktorí « oprali svoje rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi. » (7,14) Nám to znie veľmi čudne. V šifrovanej reči proroka je to ale narážka na krst. Výraz “Baránkova krv” je naznačovaním lásky Ježiša, ktorú si k nám zachoval až po svoju ukrutnú smrť. A práve jeho božská a zároveň ľudská láska k nám je tým kúpeľom, do ktorého nás ponára v krste – kúpeľom, v ktorom nás umýva a očisťuje, aby sme mohli ísť k Bohu a aby sme mohli žiť v spoločenstve s Ním. Akt krstu je však len začiatkom. Putujúc s Ježišom, vo viere a v živote s Ním, sa nás Jeho láska neustále dotýka, aby nás očistila a vybielila. Podľa predstáv antického sveta bola biela farbou svetla. Biele šaty znamenajú, že vo viere sa stávame svetlom. Zbavujeme sa temnôt, lži, pretvárky, zla vo všeobecnosti a stávame sa tak jasnými a primerane uspôsobenými bytosťami pre Boha. Biele šaty tak pri krste, ako aj pri prvom svätom prijímaní, nám to chcú pripomenúť, vyzývajú nás: staň sa aj ty skrze spolužitie s Kristom, spoločenstvom veriacich a s Cirkvou svetlou bytosťou, človekom pravdy a dobroty - osobou z ktorej bude vyžarovať nádhera dobra a dobrotivosti samotného Boha.

Druhú odpoveď na otázku “kde nájdeme Ježiša”, nám prorok dáva znovu vo svojej šifrovanej reči . Hovorí, že Baránok vedie zástupy ľudí každej kultúry a národa k prameňom živej vody. Bez vody niet života. Ľudia, ktorých vlasť hraničila s púšťou, to dobre vedeli. A tak sa voda z prameňov stala pre nich výsostným symbolom života. A k týmto prameňom života vedie ľudí Baránok - čiže Ježiš. Súčasťou týchto prameňov života je aj Sväté písmo v ktorom sa k nám Boh prihovára a učí nás správne žiť. Pravým a hlavným prameňom je však Ježiš, v ktorom sa nám daruje samotný Boh. A robí to predovšetkým vo svätom prijímaní, v ktorom sa môžeme takpovediac priamo napiť z prameňa života. On prichádza k nám a spája sa s každým z nás. Môžeme konštatovať, že prostredníctvom Eucharistie a sviatosti sv. Prijímania sa formuje spoločenstvo, ktoré presahuje všetky hranice a zahŕňa v sebe všetky jazyky – je to univerzálna Cirkev, v ktorej Boh s nami hovorí a žije. Takto máme pristupovať k svätému prijímaniu - ako ku stretnutiu s Ježišom, so samotným Bohom, ktorý nás vedie k prameňom ozajstného života.

Drahí rodičia!
Chcel by som vás vrúcne vyzvať, aby ste pomáhali svojim deťom veriť, aby ste ich sprevádzali na ich ceste k Prijímaniu , na ich ceste k Ježišovi a s Ježišom. Prosím vás, chodievajte so svojimi deťmi do kostola a zúčastňujte sa na nedeľnej eucharistickej slávnosti. Uvidíte, že to nie je strata času , ale naopak - že utužuje rodinu a robí ju naozaj svornou. Nedeľa sa ňou stáva krajšou a celý týždeň sa stane krajším , ak sa nedeľnej liturgie zúčastníte všetci spolu. A prosím, modlite sa aj doma spoločne, pri stole a predtým ako sa uložíte na spánok. Modlitba nás nielen privádza k Bohu, ale aj zbližuje jedných s druhými. Je to veľká sila, ktorá prináša pokoj a radosť. Život v rodine sa stáva sviatočnejším a nadobúda širšieho ducha, ak je v nej prítomný Boh, ktorého prítomnosť a blízkosť sa zakúša v modlitbe .

Drahí vyučujúci náboženstva a drahí vychovávatelia!
Zo srdca vás prosím, aby ste v škole pamätali na hľadanie Boha, toho Boha, ktorý sa nám zviditeľnil v Ježišovi Kristovi. Viem, že v našom pluralistickom svete nie je ľahké hovoriť v škole o viere. Ale vôbec nie je dostatočné, aby deti a mládež získali v škole len technické poznatky a zručnosť a nespoznali aj kritériá, ktoré dávajú poznatkom a zručnosti orientáciu a zmysel. Podnecujte žiakov, aby kládli otázky nielen “ prečo” a “načo” je niečo tak alebo onak, ale aj “odkiaľ pochádza a “kam” speje náš život. Pomáhajte im uvedomiť si, že všetky odpovede, ktoré nesiahajú až k Bohu, sú príliš krátke.

Drahí duchovní pastieri a všetci čo ste ich aktívnymi pomocníkmi vo farnostiach!
Od vás žiadam, aby ste urobili všetko, čo je vo vašich silách, aby sa farnosti stali pre ľudí ich vnútornou vlasťou - veľkou rodinou, ktorá je súčasťou ešte väčšej rodiny – univerzálnej Cirkvi a učí sa v nej prostredníctvom liturgie, katechézy a všetkých podujatí v živote farnosti kráčať a napredovať na správnej ceste pravého života.

Všetky tri miesta výchovy a formácie – rodina, škola a farnosť - nech nám spoločne pomáhajú nájsť cestu k prameňom života a k “životu v plnosti”. Amen.

- zm, dj -