2006-09-06 15:43:41

Generálna audiencia Benedikta XVI.: apoštol Filip


Vatikán (6. septembra, RV) - Generálna audiencia Benedikta XVI. v dnešnú prvú septembrovú stredu sa konala na Námestí svätého Petra. Katechézu Svätého Otca, tentokrát venovanú postave apoštola Filipa, si prišlo vypočuť približne 25-tisíc veriacich a pútnikov.

“Drahí bratia a sestry, pokračujúc v načrtávaní portrétov jednotlivých apoštolov si dnes predstavíme Filipa. V zozname Dvanástich je vždy uvedený na piatom mieste (por. Mt 10,3; Mk 3,18; Lk 6,14, Sk 1,13), teda je v podstate medzi prvými. Hoci je Filip hebrejského pôvodu, jeho meno je grécke, ako Ondrejovo, čo je znakom kultúrnej otvorenosti, ktorá nie je zanedbateľná. Správy, ktoré o ňom máme pochádzajú z Evanjelia podľa Jána. Pochádzal z toho istého kraja, ako Peter a Ondrej, z Betsaidy (por. Jn 1,44), mestečka, patriaceho do tetrarchie jedného zo synov Herodesa Veľkého, ktorý sa takisto volal Filip (por Lk 3,1). Nie je však dôvod myslieť si, že meno apoštola malo niečo spoločné s tetrarchom.

Štvrté evanjelium hovorí, že po tom, ako bol povolaný Ježišom, sa Filip stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta." (Jn 1,45) Natanaelova odpoveď bola dosť skeptická: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!" Filip sa nevzdal a vyzval ho: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,46). V tejto odpovedi, stručnej, ale jasnej, Filip prejavil charakter skutočného svedka: Neuspokojil sa s vyrieknutím správy, ale priamo navrhol tomu, s ktorým sa rozprával, aby si túto správu overil vlastnou osobnou skúsenosťou. Tie isté dve slová použil aj Ježiš, keď ho dvaja učeníci Jána Krstiteľa oslovili a pýtali sa ho, kde býva. (por Jn 1,39).

Môžeme si myslieť, že Filip sa týmito dvomi slovami, ktoré povzbudzujú k osobnému zaujatiu, obracia aj na nás. Apoštol sa snažil spoznať Ježiša zblízka. Priateľstvo skutočne potrebuje blízkosť, dokonca z nej do istej miery žije. Napokon nesmieme zabudnúť, že podľa toho, čo píše Marek, Ježiš si vybral Dvanástich so základným cieľom, aby “boli s ním” (Mk 3,14), to znamená aby s ním zdieľali jeho život a naučili sa priamo od neho nielen spôsobu jeho správania, ale predovšetkým to, kým Ježiš je. Neskôr, v liste sv. Pavla Efezanom čítame, že je dôležité “učiť sa o Kristovi” (4,20), teda nie iba veľa počúvať jeho učenie, ale viac Ho spoznávať osobne, totiž jeho ľudskosť a Božstvo, jeho tajomstvo, jeho krásu. On je v skutočnosti nielen Majstrom, ale priateľom, ba dokonca bratom. Ako by sme ho mohli spoznať, keby sme ostali vzdialení? Dôvernosť, blízkosť, zvyk odhaľujú skutočnú identitu Ježiša Krista. Hľa: to je presne to, čo spomína apoštol Filip. On pri príležitosti rozmnoženia chlebov dostal od Ježiša otázku: kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli (por Jn 6,5) Vtedy Filip veľmi realisticky odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok." (Jn 6,7) Všimnime si tu konkrétnosť apoštola, s akou posudzuje skutočné aspekty situácie. Ako sa potom veci vyvinuli, vieme. Ale je zaujímavé, že sa Ježiš obracia na Filipa, aby ako prvý naznačil, ako vyriešiť problém: je to očividný znak toho, že bol súčasťou úzkej skupiny, ktorá ho obklopovala. V inej chvíli, pred Ježišovým utrpením, niektorí Gréci, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme kvôli Veľkej Noci “pristúpili k Filipovi… a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša." Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi” (Jn 12,20-22). Ešte raz tu máme náznak jeho zvláštnej prestíže vo vnútornom okruhu zboru apoštolov. Predovšetkým v tomto prípade pôsobí ako sprostredkovateľ otázok medzi niektorými cudzincami a Ježišom, aj keď sa spája s Ondrejom, je to každopádne on, na koho sa cudzinci obracajú. Toto učí aj nás, aby sme boli vždy pohotoví prijímať akékoľvek otázky a výzvy, s ktorými sa stretneme, aby sme sa zamerali na Pána, jediného, ktorý môže v plnosti uspokojiť. Je v skutku dôležité vedieť, že nie sme poslední adresáti prosieb tých, ktorí k nám prichádzajú, ale je ním Pán: Jemu musíme odporúčať kohokoľvek, kto sa nachádza v núdzi. Hľa: každý z nás musí byť otvorenou cestou k nemu!

Je tu potom ďalšia veľmi zvláštna príležitosť, v ktorej vstupuje na scénu Filip. Počas Poslednej večere Ježiš vyhlásil, že poznať Jeho znamená poznať aj Otca (por Jn 14,7), Filip ho takmer naivne žiadal: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí." (Jn 14,8) Ježiš mu vľúdnym tónom odpovedal: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? … Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne” (Jn 14,9-11). Tieto slová patria k najvýznamnejším slovám v Evanjeliu podľa Jána. Obsahujú pravdivé a skutočné zjavenie. Na konci svojho prológu Ján tvrdí: “Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť” (Jn 1,18). Nuž toto vyhlásenie evanjelistu je prevzatím a potvrdením slov samotného Ježiša. Ale s odlišným nádychom. Skutočne, zatiaľ čo Jánov prológ hovorí o vysvetľujúcom vystúpení Ježiša, v podstate založenom na jeho slovách, v odpovedi Filipovi Ježiš robí vyhlásenie o vlastnej osobe ako takej, zamýšľajúc sa nad tým, že je možné ho chápať nielen prostredníctvom toho, čo hovorí, ale tiež prostredníctvom toho, čím jednoducho je. Ak by sme sa mali vyjadriť v súlade s paradoxom Vtelenia, môžeme povedať, že Boh si dal ľudskú tvár, tú Ježišovu a v dôsledku toho, ak odteraz chceme spoznávať Božiu tvár, neostáva nám nič iné, ako kontemplovať Ježišovu tvár.

Evanjelista neuvádza, či Filip plne pochopil Ježišov výrok. Je však isté, že vnútorne sa mu oddal celým svojím životom. Podľa niektorých neskorších spisov (Filipove skutky a iné), náš apoštol evanjelizoval najskôr Grécko a neskôr Frýgiu, (dnešné stredozápadné Turecko), kde aj podstúpil mučenícku smrť v Hierapole ukrižovaním alebo ukameňovaním. Chcel by som ukončiť túto našu úvahu, zdôrazniac cieľ, ku ktorému by mal smerovať náš život: stretnúť Ježiša tak, ako ho stretol Filip a objaviť v ňom nebeského Otca. Ak by sme sa zriekli tohto úsilia, boli by sme odkázaní iba sami na seba akoby v zrkadle a zostali by sme osamotení! Filip nás naopak učí nechať sa podmaniť Ježišom, zotrvať s ním a pozvať aj iných k zdieľaniu tejto nepostrádateľnej spoločnosti.“

Po katechéze Benedikt XVI. tradične predniesol pozdravy v rôznych jazykoch, medzi ktorými nechýbala ani slovenčina:
„Zo srdca pozdravujem pútnikov z Bratislavy, Trenčianskych Teplíc, Drietomy a z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Bratia a sestry, v týchto dňoch sa začína školský rok. Vyprosujme si od Ducha Svätého jeho dary, predovšetkým pravú múdrosť. S týmto želaním vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!”

Na záver generálnej audiencie Svätý Otec zveril do modlitieb všetkých veriacich svoju apoštolskú cestu do Nemecka, kam odcestuje túto sobotu:
Ďakujem Pánovi za túto výhodu, ktorá mi umožňuje prvýkrát po mojom zvolení za rímskeho biskupa cestovať do Bavorska, mojej rodnej krajiny. Sprevádzajte ma, drahí priatelia, počas tejto mojej návštevy, ktorú zverujem Panne Márii. Ona nech vedie moje kroky: Ona nech vyprosí pre nemecký národ novú jar viery a občianskeho pokroku.“

 
Po modlitbe Pána pápež udelil všetkým apoštolské požehnanie.

- dj, ls, mv -









All the contents on this site are copyrighted ©.