Svätý Otec sa stretol s kňazmi talianskej diecézy Albano
Vatikán (31. augusta, RV) - Benedikt XVI. sa dnes v apoštolskom paláci v Castel
Gandolfe stretol s kňazmi talianskej diecézy Albano. V úvode za všetkých 120 prítomných
kňazov pozdravil Svätého Otca biskup Albana, Mons. Marcello Semeraro. Nasledovalo
päť otázok kňazov, týkajúcich sa problémov života kňazov, integrálnej pastorácie,
liturgie, rodiny a mladých. Benedikt XVI. odpovedal na všetky otázky spontánne a bez
prípravy a poukázal na potrebu neustále zverovať naše každodenné starosti do Božích
rúk: „V prvom rade musíme všetci s pokorou priznať naše limity. Uznať, že veľkú
časť vecí musíme nechať na Pána, pretože v konečnom dôsledku, je to on, kto vedie
Cirkev. My k tomu pridávame náš malý dar a robíme toľko koľko môžeme.“
Svätý
Otec kňazom osobitne odporúčal, aby rástli v duchovnom živote a modlitbe: „Nie
je to čas, ktorý by nás odvádzal od našich pastoračných povinností. Modlitba je vlastne
pastoračnou činnosťou. Modliť sa za druhých, za tých, ktorí sa nevedia modliť a chceli
by sa to naučiť, ale nemajú dostatok času. Musíme udržiavať tento dialóg s Bohom,
ktorý je tak pastoračným dielom.“ Benedikt XVI. ďalej zdôraznil, že Cirkev je
ovocím ťažkej cesty, ktorá je niekedy veľmi bolestná, ale napriek tomu je Cirkev stále
živá: „Samozrejme máme nádej: Cirkev žije. Máme dvetisíc rokov histórie Cirkvi
s mnohými utrpeniami a neúspechmi, ale na druhej strane – ako sa to udialo už viackrát
– Cirkev opäť vstala a ožila novou mladosťou a sviežosťou. V storočí reformy sa zdalo,
že Katolícka cirkev je takmer mŕtva, rovnako aj v období Osvietenstva a nakoniec sa
Cirkev obnovila. Jej viera bola silnejšia ako všetky názorové prúdy, ktoré prichádzajú
a odchádzajú. Bolo to tak aj v minulom storočí, keď Hitler bol presvedčený, že môže
konečne zničiť katolicizmus. Platí to aj o marxizme, ktorý si bol istý, že konečne
jeho vedecký pohľad na svet otvorí brány do budúcnosti. Cirkev však nakoniec bola
silnejšia.“
Svätý Otec potom vyzval kňazov, aby pomáhali
rodinám prežívať krízy a utrpenia s trpezlivosťou. Práve životné ťažkosti otvárajú
nové cesty v manželstve, ako o tom svedčilo aj niekoľko manželských dvojíc počas stretnutia
rodín vo Valencii: „V súčasnosti prichádza kríza už vtedy, keď sa objaví rozdiel
v povahách, ťažkosti s každodenným znášaním jeden druhého po celý život a tak sa nakoniec
povie: rozveďme sa. Práve vo svedectvách manželov vo Valencii sme pochopili, že v
kríze, vo chvíli keď sa nám zdá, že už toho druhého nedokážeme znášať, sa otvárajú
nové brány a nová krása lásky. A toto sa mi zdá dôležité. Skutočná krása potrebuje
aj konflikt, tak ako hrozno, ktoré aby dozrelo potrebuje nie iba slnko, ale aj dážď.
A zdá sa mi, že my sami, kňazi a všetci mladí i dospelí, sa musíme naučiť, že pre
život je potrebné aj utrpenie, kríza a to všetko vedieť aj znášať. Iba takýmto spôsobom
sa náš život stane bohatým.“ Na konci stretnutia sa Benedikt XVI. dotkol aj pastorácie
mladých. Podľa neho ich výchova sa nesmie nechať len na diskotéky, ale kňazi by sa
mali snažiť začleniť ich do spoločenstva modlitby ako aj zapojiť do dobrovoľníckej
služby.