Cirkev a svet: Situácia kresťanov v Iraku sa zhoršuje

Ešte pred dvadsiatimi rokmi žilo v Iraku asi 1,4 milióna kresťanov. Ich počet odvtedy stále klesá, dnes je ich menej ako milión. Informuje o tom najnovšia štúdia Vysokého komisariátu OSN pre utečencov (UNHCR), zverejnená v júli tohto roka. Štúdia dospela k záveru, že vzhľadom na ďalšiu destabilizáciu pomerov v Iraku sa „prenasledovanie alebo obava z prenasledovania stali pre kresťanov v celej krajine reálnou hrozbou.“

Dvanásťstranová správa poukazuje na nedostatky právneho stavu v Iraku, čo sa týka náboženskej slobody, a dôkladne skúma postavenie irackých kresťanov, ktorí sú pri svojej účasti na spoločenskom a politickom živote krajiny diskriminovaní a často sa stávajú terčom útokov, spojených s násilím.

„Od príchodu koaličných vojsk a pádu režimu Saddáma Husajna sa situácia príslušníkov nemoslimských náboženských spoločenstiev a predovšetkým kresťanov v Iraku celkovo citeľne zhoršila,“ uvádza štúdia a pokračuje: „Kresťania sa cítia byť v pribúdajúcej miere diskriminovaní, čo sa týka prístupu na pracovný trh či služieb základného sociálneho zabezpečenia.“ Mnohí irackí kresťania sa však obávajú najmä prenasledovania zo strany militantných islamistických povstaleckých skupín „ako napríklad Ansar Al-Sunna a islamské milície, organizácia Badr alebo Mahdiho armáda, ktoré v rôznych mestách a dedinách Iraku prevzali faktickú kontrolu nad celými cestnými ťahmi. Od januára 2006, po uverejnení karikatúr Mohameda v niektorých európskych a amerických denníkoch, sa bezpečnostná situácia a politické rámcové podmienky pre kresťanov v Iraku ešte viac vyostrili.“ Hlas politických zástupcov kresťanských spoločenstiev v Iraku je veľmi slabý, keďže v parlamente krajiny majú iba 2-percentné zastúpenie.

Správa Vysokého komisariátu OSN pre utečencov ďalej upozorňuje, že nová ústava krajiny, prijatá v októbri 2005, v porovnaní s predchádzajúcou dočasnou ústavou z marca 2004, obsahuje „citeľné obmedzenia právneho postavenia príslušníkov náboženských menšín,“ a nezaručuje absolútnu ochranu slobody svedomia a náboženskej slobody.

Irak leží v juhozápadnej Ázii, na území, kde sa kedysi rozprestierala staroveká Mezopotámia. Táto oblasť v povodí riek Eufrat a Tigris bola už od 4. tisícročia pred Kristom kolískou najstarších civilizácií a kultúr: sumerskej, akkadskej, babylonskej či asýrskej. V 7. storočí územie dobyli moslimskí Arabi. Od polovice 16. storočia patril Irak k Osmanskej ríši, v roku 1918 jeho územie dobyli Angličania. Od roku 1958 je republikou. V roku 1979 sa k moci v Iraku dostal Saddám Husajn, ktorého režim padol až po invázii spojeneckých síl v marci 2003. Irak odvtedy stále nemá stabilné štátne štruktúry a jeho bezpečnostná situácia je naďalej zlá. Krajina má vyše 26 miliónov obyvateľov. Najpočetnejšou etnickou skupinou sú Arabi - tvoria asi 75 az 80 percent populácie. 15 až 20 percent predstavujú Kurdi. Viac ako 97 percent Iračanov, práve spomedzi Arabov a Kurdov, vyznáva moslimské náboženstvo. Ďalšími etnickými skupinami, žijúcimi v Iraku, sú Turkomani, Asýrčania, Iránčania a Arménčania.

Kresťania v Iraku sú náboženskou menšinou, ktorá predstavuje asi 3 percentá populácie. Z etnického hľadiska ide prevažne o obyvateľov asýrsko-chaldejského pôvodu, potomkov starovekých semitských národov niekdajšej Mezopotámie, ktorým v 1. storočí hlásal Kristovo evanjelium sv. apoštol Tomáš. Tieto národy si po celé stáročia udržiavali svoju kultúru, jazyk i náboženstvo, aj počas prenasledovania v období moslimskej expanzie.

V súčasnosti má Irak pätnásť katolíckych diecéz a exarchátov. Jedenásť z nich je chaldejského, dve sýrskeho, jedna arménskeho a jedna latinského obradu. Najpočetnejšiu komunitu tvoria katolíci chaldejského obradu. Chaledejská katolícka cirkev je jednou z východných cirkví zjednotených s Rímom. Na jej čele stojí chaldejský patriarcha Babylonu so sídlom v irackom Bagdade, v súčasnosti je ním Emmanuel III. Delly. V Iraku sú prítomné aj komunity arménskych a sýrskych pravoslávnych veriacich a tiež starobylá autokefálna Východná asýrska cirkev.

Podľa údajov agentúry Fides v priebehu uplynulých troch rokov od vojny v Iraku krajinu opustili státisíce kresťanov, z dôvodu pribúdajúcich zastrašujúcich útokov islamských fundamentalistov, ktorí tvrdia, že Irak je moslimskou krajinou. Po atentátoch na kostoly v Bagdade v roku 2004 z krajiny ušlo viac ako 4000 kresťanských rodín. Irackí kresťania utekajú najčastejšie do susedných krajín, ako Turecko, Sýria či Jordánsko. Zatiaľ čo pred tromi rokmi bolo v Iraku asi 800-tisíc chaldejských katolíkov, dnes ich je podľa údajov tamojších biskupov menej ako 500-tisíc. Avšak mnohí kresťania, dodáva agentúra Fides, či už zasvätené osoby alebo laici, sú rozhodnutí, že nikdy neopustia svoju krajinu, v ktorej korene kresťanstva siahajú ešte do obdobia pred príchodom moslimov.

Najnovšou ranou pre irackých kresťanov bol únos kňaza chaldejskej katolíckej cirkvi, 34-ročného Saada Siropa Hannu. Uniesli ho neznámi ozbrojení muži 15. augusta bezprostredne po tom, ako odslúžil svätú omšu na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v kostole sv. Jakuba v štvrti Dora v južnej časti Bagdadu. Tlačová agentúra MISNA s odvolaním sa na miestne zdroje v tejto súvislosti uviedla, že za únosom podľa všetkého stojí zrejme dobre organizovaná skupina, ktorej sa dokonca podarilo uniknúť aj kontrole bezpečnostných jednotiek, nedávno nasadených irackou vládou práve v okolí menovanej bagdadskej štvrte. Únos pátra Hannu vyvolal v kresťanských kruhoch v Bagdade hlboké znepokojenie. Nie je to prvý prípad únosu kresťanského duchovného v Iraku, zatiaľ naposledy sa tak stalo asi pred mesiacom. Avšak na rozdiel od pátra Hannu, zdôrazňuje agentúra MISNA, predtým boli unesení kňazi prepustení na slobodu vždy v priebehu 24 hodín.

„Pre kresťanov je v tomto čase iracké hlavné mesto Bagdad ako väzenie, z ktorého sa ľudia pokúšajú ujsť. ... Kresťania žijú v strachu a hrôze, obávajú sa ďalších útokov na ich kňazov a kostoly. Únos kňaza považuje kresťanská obec za niečo veľmi vážne, pretože kňaz je pre nich nanajvýš dôležitým náboženským symbolom,“ povedal pre medzinárodnú katolícku charitatívnu organizáciu Pomoc trpiacej Cirkvi (Kirche in Not) arcibiskup z Kirkuku na severe Iraku, Louis Sako.

Informácia o únose kňaza v Bagdade sa objavila najprv na internete, neskôr ju potvrdil aj oficiálny zástupca Chaldejského patriarchátu Babylonu pri Svätej Stolici, Mons. Philippe Najim, ktorého Vatikánsky rozhlas v tejto súvislosti požiadal o krátky rozhovor. Ako podľa neho reagoval na únos jedného zo svojich kňazov chaldejský patriarcha Babylonu, Emmanuel III. Delly?

„Je naozaj rozhorčený, pretože Saad Sirop je mladý kňaz, ktorý ešte neukončil štúdiá. Začiatkom septembra mal prísť sem, do Ríma, aby tu pokračoval v štúdiu. Ešte týždeň pred jeho únosom som s ním hovoril, aby som ho informoval, že mu bolo udelené štipendium, aby mohol dokončiť svoj doktorát z filozofie. Všetkým nám je veľmi ľúto pre to, čo sa mu stalo.“

Únoscovia pátra Hannu podľa agentúry Zenit požadujú za jeho prepustenie výkupné vo výške jedného milióna dolárov. Je to privysoká cena pre chudobnú Cirkev v Iraku, ktorá je podľa slov Mons. Najima často odkázaná na finančné dary svojich krajanov - veriacich, ktorí emigrovali do zahraničia. Preto v tomto smere dúfa v pomoc irackých autorít. V tejto súvislosti uviedol, že patriarcha Emmanuel III. Delly už absolvoval dôležité stretnutie s irackým premiérom. Obaja sa podľa Mons. Najima snažia o to, aby sa situácia čo najskôr vyriešila a aby sa dospelo k prepusteniu kňaza. Jeho únos je jedným z dôkazov o utrpení cirkvi v Iraku, o ktorom sa dnes hovorí málo:

„Katolícka cirkev trpí veľmi a takmer každodenne, podobne ako celý zvyšok irackého ľudu; trpí nedostatkom vecí, nevyhnutných na prežitie, ako voda či elektrina. Takisto v krajine chýbajú nemocnice, zdravotnícke služby a predovšetkým chýba bezpečnosť.“

Ľútosť nad únosom irackého kňaza vyjadril prednedávnom aj pápež Benedikt XVI. v telegrame, adresovanom chaldejskému patriarchovi Emmanuelovi III. Dellymu, v ktorom vyzval únoscov, aby mladého kňaza prepustili. Rovnaký apel vyslovil v závere rozhovoru pre Vatikánsky rozhlas aj oficiálny zástupca Chaldejského patriarchátu Babylonu pri Svätej Stolici, Mons. Philippe Najim:

„Apelujem na únoscov: Tento únos nikomu neprospeje. Musíme sa usilovať o to, aby sme boli jednotní, slúžiť našej vlasti, nášmu národu. Viac ako kedykoľvek predtým si dnes musíme navzájom preukazovať solidaritu, a nezabúdajte, že všetci sme Iračania. Irak je naša krajina a my ju musíme budovať, nie rozdeľovať: musíme byť tolerantní. Boh stvoril život a život treba rešpektovať. Ak skutočne veríme v Boha, potom je potrebné čo najskôr prepustiť tohto kňaza, pretože je to kňaz, ktorý zasvätil svoj život službe Božiemu ľudu a svojmu národu.“

(RV/Zenit/Misna/Fides) – mv –