Príhovor pápeža Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (20. augusta, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie spolu s veriacimi pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána zo svojho letného sídla v Castel Gandolfo. Pred ňou sa im prihovoril:

„Drahí bratia a sestry, kalendár dnes medzi svätcami uvádza svätého Bernarda z Clairvaux, veľkého učiteľa Cirkvi, ktorý žil na rozhraní 11. a 12. storočia (1091 – 1153). Jeho príklad a učenie prinášajú úžitok aj v tomto našom čase. Po období vnútorného zápasu sa utiahol pred svetským životom, vo veku 25 rokov stal sa opátom cisterciánskeho kláštora v Clairvaux a pôsobil tu 38 rokov, až do svojej smrti. Odovzdanie sa tichu a kontemplácii však nebránilo tomu, aby intenzívne rozvíjal apoštolské aktivity. Príkladom bol aj pre svoje úsilie, ktoré vynakladal na zvládnutie svojho neskrotného temperamentu, ako aj pre pokoru, s ktorou priznával svoje hranice a pochybenia.

Bohatstvo a hodnota jeho učenia nespočíva v objavovaní nových ciest, ale skôr v tom, že sa mu podarilo ponúknuť pravdy viery spôsobom takým jasným a výrazným, že poslucháča fascinoval a primäl ducha k zamysleniu a modlitbe. V každom jeho spise sa potvrdila ozvena bohatej vnútornej skúsenosti, ktorú sa mu podarilo odovzdávať iným s prekvapujúcou presvedčivosťou. Podľa neho je najväčšou silou duchovného života láska. Boh, ktorý je Láska, stvoril človeka pre lásku a pre lásku ho zachránil. Spása pre všetky ľudské bytosti, smrteľne zranené prvotným hriechom a zaťažené osobnými hriechmi, spočíva v priľnutí k božskému milosrdenstvu, ktoré sa plne zjavilo v ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi. Vo svojej láske Boh uzdravuje našu vôľu a našu inteligenciu, pričom ich povyšuje na najvyšší stupeň spojenia s Ním, to znamená k svätosti a mystickej jednote. O tomto pojednáva Sv. Bernard, okrem iného, v stručnom, ale hutnom spise „Liber de diligendo Deo“. Je tu ďalší jeho spis, ktorý by som chcel spomenúť, „De Consideratione“, adresovanom pápežovi Eugenovi III. Dominantnou témou je tu dôležitosť vnútornej uzobranosti, základného prvku zbožnosti. Je potrebné si všimnúť, poznamenáva svätec, nebezpečenstvá, ktoré predstavuje prílišná aktivita, nech sú postavenie a úrad akékoľvek, pretože veľa aktivít vedie často k „zatvrdeniu srdca“, „nie sú ničím iným, ako utrpením ducha, stratou inteligencie, rozptýlením milosti“ (II,3). Poučenie platí pre každý druh povolania a rovnako sa vzťahuje aj na vedenie Cirkvi. Slovo, ktoré v tomto zmysle Bernard adresuje pápežovi, svojmu bývalému žiakovi v Clairvaux, je provokujúce: „Kam ťa môžu zavliecť tieto hrozné zaujatosti, ak sa v nich neprestaneš strácať.... nenechajú nič z teba a z tvojej podstaty“ (ibid.) Aké dôležité je aj pre nás toto upozornenie na prvenstvo modlitby a kontemplácie! Kiež nám ho pomôže v našom živote konkretizovať svätý Bernard, ktorý dokázal zharmonizovať túžbu mnícha po samote a pokoji kláštora s naliehavosťou dôležitých a zložitých poslaní v službe Cirkvi.

Zverme túto túžbu orodovaniu Panny Márie, ktorú on už od útleho detstva miloval a prechovával voči nej nežnú a synovskú úctu takým spôsobom, že si vyslúžil titul „mariánsky učiteľ“. Prosme ju, aby ona vyprosila dar opravdivého a trvalého pokoja pre celý svet. Svätý Bernard vo svojom slávnom príhovore prirovnáva Máriu k hviezde, na ktorú upierajú zrak námorníci, aby nestratili správny smer: „Vo vlnách udalostí tohto sveta, viac ako pri putovaní na zemi, keď máš dojem, že si zmietaný vlnami a búrkami, nikdy neodním pohľad od tejto žiarivej hviezdy, ak nechceš byť pohltený vlnami.... Hľaď na túto hviezdu, pros Pannu Máriu.... Ak ju budeš nasledovať, nestratíš cestu. .... Ak ťa ona bude chrániť, nebudeš mať strach, ak ťa ona bude viesť, neunavíš sa, ak ona bude pri tebe, dosiahneš svoj cieľ“ (Hom. Super Missus est, II, 17.)"

- dj, ls -