Vykonanie trestu smrti u troch indonézskych katolíkov bolo odložené
Indonézia (12. augusta, VR/CNS) – Ako sme uviedli v našom včerajšom vysielaní,
dnes mali byť v Indonézii popravení traja katolíci, ktorí boli odsúdení na smrť. Na
tento rozsudok reagoval aj pápež Benedikt XVI. a niekoľko hodín po jeho výzve na zrušenie
vykonania trestu indonézske úrady pozastavili popravu odsúdených. Termín vykonania
rozsudku posunuli na obdobie po 20. auguste. Fabiana Tiba, Dominggusa da Silvu a Marinusa
Riwu súd uznal vinnými z vraždy 200 moslimov v máji a júni roku 2001 v oblasti Poso,
v centre provincie Sulawesi. Počas kresťansko-moslimských nepokojov bolo v rokoch
1998-2001 zabitých okolo 2000 ľudí. Indonézsky prezident Susilo Yudhoyno ešte 10.
novembra odmietol trom odsúdeným katolíkom udeliť milosť.
Ako žijú kresťania
v Indonézii po nepokojoch, ktoré zachvátili oblasť Poso v rokoch 1998 až 2001? Hovorí
páter Bernardo Cervellera, riaditeľ tlačovej agentúry AsiaNews: „K týmto bojom
prišlo preto, lebo sa tu infiltrovali islamskí fundamentalisti, ktorí sa snažili popudiť
moslimské obyvateľstvo proti kresťanskej populácii týchto ostrovov. Sú to oblasti,
ktorých pôvodní obyvatelia sú kresťania, moslimovia prišli až neskôr. Do situácie
negatívne zasiahlo aj vládne vojsko, pretože často dávalo zbrane týmto moslimským
skupinám. Teraz po podpise mierovej zmluvy v Malino sa nachádzame v pokojnej situácii.
Napriek tomu raz za čas sa objaví prípad nejakej ozbrojenej zrážky, alebo zničeného
kostola. V Indonézii teoreticky existuje náboženská sloboda, všetky vierovyznania
a je ich päť, sú uznané ústavou a majú rovnaké práva a slobody. V krajine však v súčasnosti
vzrastá fundamentalizmus a integralizmus a tak kresťania musia často čeliť násiliu.
Čo sa týka fundamentalizmu, tak v minulosti tu boli útoky na kostoly. Sú prípady,
že kresťanmi, misionármi a kňazmi sa pohŕda. V niektorých oblastiach, predovšetkým
vo veľkých mestách a veľkých ostrovoch, je spolunažívanie medzi kresťanmi a moslimami
celkom dobré. Sú tu však mnohé ťažkosti: prejaviť svoju vieru, postaviť vlastný kostol,
uskutočniť verejnú procesiu a pod.“