Cirkev a svet: Kresťania vo Svätej zemi odkázaní na pomoc charity

V nedeľu, 23. júla, sa veriaci na celom svete modlili za pokoj na Blízkom Východe. Odpovedali tak na výzvu pápeža Benedikta XVI., ktorý iniciovaním Dňa modlitieb a pokánia na tento úmysel reagoval na konflikt medzi Libanonom a Izraelom. V súvislosti s touto aktuálnou témou sme minulý týždeň v našej rubrike hovorili o Cirkvi v Libanone, dnes by sme chceli upriamiť pozornosť na situáciu kresťanov, žijúcich vo Svätej zemi.

Dvojnásobná diskriminácia kresťanov

V máji tohto roka, keď si Izrael pripomenul 58. výročie získania nezávislosti (r.1948), tamojší Centrálny štatistický úrad informoval, že počet obyvateľov krajiny prekročil hranicu siedmich miliónov. 80 percent z toho predstavuje obyvateľstvo židovského pôvodu a 20 percent obyvateľstvo arabského pôvodu.

Svätá Zem je krajinou, v ktorej sa stretávajú tri veľké monoteistické náboženstvá. Najviac zastúpené je židovské náboženstvo, po ňom nasleduje moslimské, ktoré vyznáva asi 15 percent Palestínčanov. Kresťania sú v tejto spoločnosti menšinou, predstavujú iba okolo 2, 5 percenta obyvateľstva. Ich postavenie nie je ľahké, upozorňujú mnohé kresťanské organizácie, medzi nimi napr. medzinárodné katolícke misijné dielo „missio.“ Kresťania Svätej zeme sú totiž prevažne arabského pôvodu, teda pochádzajú z radov Palestínčanov. A tak, ak žijú na území Izraela, sú diskriminovaní pre svoj pôvod, zatiaľ čo v oblastiach, obývaných palestínskymi moslimami, sú zase diskriminovaní pre svoju kresťanskú vieru.

Kresťania Svätej zeme, medzi ktorými možno nájsť aj veriacich nearabského pôvodu, napr. konvertitov z rodín židovských prisťahovalcov, sú roztrúsení v mnohých malých komunitách rozličných denominácií: najpočetnejšiu skupinu predstavujú katolíci rôznych obradov. Iba v samotnom Jeruzaleme sa nachádzajú sídla troch patriarchátov - latinského, ktorý v tomto čase vedie arcibiskup Michel Sabbah, gréckeho pravoslávneho a arménskeho - a tiež predstaviteľov rôznych východných patriarchálnych cirkví. Okrem Jeruzalema a Betlehema žije väčšina kresťanov Svätej zeme v jej severnej časti. Napríklad v galilejskom Nazarete je ich približne 20-tisíc. Práve sever Svätej zeme je v tomto čase zasiahnutý konfliktom medzi Izraelom a Libanonom.

Kresťania v zabudnutí

V spomínaných mestách ako aj na ďalších významných biblických miestach vo Svätej zemi vládol čulý náboženský život a pútnický ruch až do vypuknutia druhej intifády, teda do obdobia povstania Palestínčanov proti Izraelu, ktoré sa začalo na jeseň roku 2000. Stále dramatickejší izraelsko-palestínsky konflikt má zvlášť ťažké následky pre život miestnych kresťanov, ktorí sú tým viac odkázaní na solidaritu a pomoc Cirkvi zo zahraničia. Podľa súčasných prieskumov chce každý tretí kresťan Svätej zeme opustiť krajinu. Aktuálny konflikt medzi Izraelom a Libanonom navyše odrádza aj pútnikov, z ktorých mnohí v týchto dňoch stornujú zájazdy do Svätej zeme.

Následkom nedávnych raketových útokov libanonského Hizballáhu na sever Izraela sú obyvatelia galilejských miest nútení žiť v úkrytoch. Zdržiavať sa v tomto čase v Haife, treťom najväčšom meste Izraela, v blízkosti hraníc s Libanonom, je podľa mnohých reportérov veľmi riskantné. V tomto prístavnom meste, neďaleko ktorého sa nachádza vrch Karmel, známy karmelitánskym kláštorom Stella Maris, žije aj veľmi aktívna komunita katolíkov arabského pôvodu, patriacich k farnostiam rôznych obradov. Situáciu, v ktorej sa teraz nachádza tamojšie obyvateľstvo, opísal redaktorke Vatikánskeho rozhlasu Adriane Masottiovej telefonicky priamo z Haify jeden z členov tamojšieho kresťanského spoločenstva, William Nakhle, ženatý, otec dvoch detí:

„Je tu cítiť ovzdušie smútku, znepokojenia, strachu a neistoty. Cítime sa zabudnutí, a to v každom aspekte nášho života: z hľadiska ekonomického, sociálneho, ale aj čo sa týka turizmu. Skutočne, po niekoľkých rokoch útlmu sa pútnictvo v tejto oblasti začalo ako-tak spamätávať. A teraz pútnici znova opúšťajú našu krajinu. Máme veľký strach, že táto vojna bude pokračovať a prinesie so sebou ešte väčšie škody. Ja mám doma dve malé deti. Bývame na štvrtom poschodí, v našom dome je to posledné poschodie. A preto, keď začalo bombardovanie, zmocnila sa nás panika. Vzali sme si len tie najnutnejšie veci a utiekli sme k mojim rodičom, ktorí žijú v byte o poschodie nižšie, kde môžeme byť vo väčšom bezpečí.“

A ako podľa Williama Nakhleho, mladého kresťana z Haify, vnímajú nový konflikt medzi Izraelom a Libanonom bežní občania v krajine?

„Cítime sa byť bratmi našich libanonských susedov. Cítime sa byť s nimi veľmi spojení. Odtiaľ z Haify dobre počujeme bombardovanie v Libanone, pretože nie sme ďaleko od hraníc. Modlíme sa a prosíme aj všetkých vládnucich predstaviteľov sveta, aby vyzvali znepriatelené strany k dialógu, aby okamžite zastavili boje. Počítame s modlitbami všetkých kresťanov na celom svete a tiež s modlitbami Svätého Otca, aby na Blízkom Východe mohol naozaj zavládnuť mier a harmónia.“

Nepomáha ani vlastný štát

Kresťania na severe Izraela, na rozdiel od židovského obyvateľstva nedostávajú od izraelského štátu žiadne odškodnenie, informovala minulý týždeň medzinárodná katolícka charitatívna organizácia Pomoc trpiacej Cirkvi (Kirche in Not) s odvolaním sa na slová grécko-melchitského katolíckeho arcibiskupa Galilei Eliasa Chacoura. Ten v rozhovore pre menovanú organizáciu uviedol, že štát Izrael stavia bezpečnostné úkryty iba pre židovských občanov. Okrem toho, arabskí kresťania zo zasiahnutých oblastí ani nemôžu ujsť do Tel Avivu. Preto nevyhnutne potrebujú podporu charitatívnych organizácií. Arcibiskup Chacour požiadal práve organizáciu Pomoc trpiacej Cirkvi o okamžitú pomoc pre tridsať kresťanských rodín, obzvlášť silne postihnutých súčasným izraelsko-libanonským konfliktom. Po tejto dôraznej výzve zo Svätej zeme organizácia poskytla palestínskym kresťanom okamžitú pomoc vo výške 15-tisíc eur.

„Nikdy by som si nebol pomyslel, že príde deň, keď vyslovím takúto prosbu o pomoc pre kresťanov v Galilei,“ povedal pre túto charitatívnu organizáciu arcibiskup Chacour, „ale chceme v tejto ťažkej dobe zotrieť slzy z tvárí detí a ich rodičov,“ dodal. Podľa neho rakety libanonského Hizballáhu zasiahli aj mnohé galilejské dediny, obývané kresťanskou menšinou. Niekoľko ľudí pri útokoch utrpelo zranenia. Konflikt prakticky ochromil celý región: „Ľudia nemôžu ísť do práce a čakajú vo svojich domoch na záchranu.“

Arcibiskup Elias Chacour je hlavou približne 70-tisícovej komunity katolíckych veriacich grécko-melchitského obradu v Izraeli. Je tiež významnou osobnosťou v oblasti medzináboženského dialógu medzi kresťanmi, židmi a moslimami vo Svätej zemi. Aktívne sa zasadzuje za zmierenie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, za čo bol už viackrát nominovaný na Nobelovu cenu mieru.

- mv -

(Ansa/Kirche in Not/ missio)