Generálna audiencia: Benedikt XVI. predstavil postavu apoštola Jána

„Drahí bratia a sestry, dnešné stretnutie venujeme ďalšiemu veľmi dôležitému členovi zboru apoštolov: Jánovi, Zebedejovmu synovi a Jakubovmu bratovi. Jeho typické hebrejské meno znamená „Boh je milostivý“. Ježiš ho povolal spolu s bratom vo chvíli, keď opravoval siete na brehu Tiberiadského jazera (por. Mt 4, 21; Mk 1, 19). Ján je vždy súčasťou úzkej skupiny, ktorú má Ježiš okolo seba pri osobitných príležitostiach. Spoločne s Petrom a Jakubom sa nachádza v Kafarnaume, keď Ježiš vošiel do Petrovho domu a uzdravil jeho svokru (por. Mk 1, 29); s ďalšími dvoma nasleduje Majstra do Jairovho domu, ktorého dcéru Ježiš privedie opäť k životu (por. Mk 5, 37); nasleduje ho, keď vystúpi na vrch, kde príde k premeneniu (por. Mk 9, 2); nachádza sa pri ňom na Olivovej hore, keď pred impozantnosťou Jeruzalemského chrámu hovorí o konci mesta a sveta (por. Mk 13, 3); a nakoniec je mu nablízku v Getsemanskej záhrade, keď poodíde nabok, aby sa modlil k Otcovi pred utrpením (por. Mk 14, 33). Krátko pred Veľkou nocou, keď Ježiš vyberie dvoch učeníkov a pošle ich vopred, aby pripravili miestnosť na večeru, je to práve on a Peter, ktorí majú vykonať túto úlohu (por. Lk 22, 8).

Toto jeho výnimočné postavenie v skupine dvanástich, nám pomáha pochopiť skutok jeho matky: v jeden deň sa priblížila k Ježišovi a požiadala ho, aby jej dvaja synovia, Ján a Jakub, mohli sedieť v jeho kráľovstve jeden po jeho pravici a druhý po ľavici (por. Mt 20, 20 - 21). Ako vieme, Ježiš odpovedal otázkou: opýtal sa, či sú ochotní piť kalich, ktorí On sám mal piť (por. Mt 20, 22). Úmyslom, ktorý sa ukrýval za týmito slovami, bolo otvorenie očí dvom učeníkom, ich uvedenie do poznania tajomstva jeho osoby a naznačenie ich povolania byť svedkami až po najvyššiu skúšku krvi. O trochu neskôr Ježiš upresnil, že neprišiel, aby bol obsluhovaný, ale aby slúžil a obetoval vlastný život, ako výkupné za mnohých (por. Mt 20, 28). V dňoch, ktoré nasledovali po zmŕtvychvstaní, nachádzame Zebedejových synov, ako spoločne s Petrom a niektorými učeníkmi v noci nič neulovili a po zásahu Vzkrieseného prišiel zázračný rybolov: je to práve „učeník, ktorého Ježiš miloval“, ktorý ako prvý spozná „Pána“ a povie to Petrovi (por. Jn 21, 1 - 13).

V Jeruzalemskej cirkvi patrilo Jánovi významné miesto vo vedení prvej skupiny kresťanov. Pavol ho menuje medzi tými, ktorých nazýva „stĺpmi“ tejto komunity (por. Gal 2, 9). Lukáš v Skutkoch apoštolov ho predstavuje, spolu s Petrom, ako sa idú modliť do chrámu (por. Sk 3 ,1 - 4.11), alebo sa objavia pred veľradou, aby svedčili o vlastnej viere v Ježiša Krista (por. Sk 4, 13.19). Spolu Petrom ho Jeruzalemská cirkev posiela do Samárie, aby utvrdili tých, ktorí prijali evanjelium a modlili sa nad nimi, aby prijali Ducha Svätého (por. Sk 8, 14 - 15). Osobitne musíme spomenúť to, čo tvrdí spoločne s Petrom pred veľradou, ktorá ich súdi: „My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk 4, 20). Práve táto úprimnosť pri vyznaní vlastnej viery, zostáva príkladom a upozornením pre všetkých nás, aby sme boli vždy pripravení vyhlásiť s rozhodnosťou našu neotrasiteľnú náklonnosť ku Kristovi a dali prednosť viere pred akoukoľvek vypočítavosťou, alebo ľudským záujmom.

Podľa tradície je Ján „milovaným učeníkom“, ktorý vo štvrtom evanjeliu má hlavu veľmi blízko Majstrovej hrude počas poslednej večere (por. Jn 13, 21), stojí pod krížom spoločne s Ježišovou Matkou (por. Jn 19, 25) a nakoniec je svedkom prázdneho hrobu a rovnako prítomnosti zmŕtvychvstalého (por. Jn 20, 2; 21, 7). Vieme, že o tomto označení sa medzi vedcami diskutuje. Niektorí v ňom vidia jednoducho prototyp Ježišovho učeníka. Nechajme exegétom vyriešenie tejto otázky a uspokojme sa s poučením, ktoré z toho vyplýva pre náš život: Pán si želá, aby každý z nás bol učeníkom, ktorý prežíva osobné priateľstvo s ním. Aby sme to uskutočnili, nestačí ho navonok nasledovať a počúvať; je potrebné s Ním a ako On žiť. To je možné iba v dôvernom vzťahu, ktorý preniká teplo absolútnej dôvery. Tak sa to uskutočňuje medzi priateľmi; práve preto Ježiš v jeden deň povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov ... Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15, 13.15).

V apokryfoch Skutkoch Jána je apoštol predstavený, nie ako zakladateľ cirkví, alebo vodca založených komunít, ale neustále ako odovzdávateľ viery pri stretnutiach s „dušami schopnými dúfať a byť spasené“ (18, 10; 23, 8). Všetko je pohýňané paradoxným úmyslom ukázať neviditeľné. Východná cirkev ho preto nazýva jednoducho „Teológ“, teda ten, ktorý je schopný hovoriť zrozumiteľným spôsobom o Božích veciach, a tak odhaliť tajomstvo dosiahnutia Boha prostredníctvom náklonnosti k Ježišovi.

Kult apoštola Jána začal v meste Efez, kde podľa starovekej tradície dlho pôsobil a zomrel vo veľmi vysokom veku za vlády cisára Trajána. V Efeze dal cisár Justinián v 6. storočí postaviť na jeho počesť veľkú baziliku, z ktorej doteraz zostali veľké ruiny. Práve na Východe sa tešil a doteraz teší veľkej úcte. V byzantskej ikonografii je často zobrazený ako veľmi starý a v postoji hlbokej kontemplácie, akoby pozýval k tichu.

Je to však tak, bez stíšenia nie je možné sa priblížiť k najvyššiemu tajomstvu Boha a jeho zjaveniu. To vysvetľuje, prečo pred rokmi Ekumenický patriarcha Konštantinopolu, Atenagoras, ktorého objal pápež Pavol VI. počas pamätného stretnutia, vyhlásil: „Ján je na počiatku našej najvyššej duchovnosti. Tak ako on, „tichí“ poznajú tú tajomnú zámenu sŕdc, zvolávajú Jánovu prítomnosť a ich srdce sa nadchýňa“ (O. Clémant, Dialoghi con Atenagora, Torino 1972, s. 159). Nech nás Pán vovedie do Jánovej školy, aby sme sa naučili veľkej láske a cítili sa milovaní Kristom „až do krajnosti“ (Jn 13, 1) a dali náš život za Neho.“

Poslednej generálnej audiencie Benedikta XVI. pred jeho odchodom na dovolenku sa zúčastnilo okolo 20 000 pútnikov z 21 krajín. Prítomní boli aj pútnici zo Slovenska. Svätý Otec im adresoval tento pozdrav: „S láskou vítam pútnikov z farnosti Nová Baňa ako aj orchester Toccata. Bratia a sestry, Slovensko dnes slávi sviatok svojich patrónov – svätého Cyrila a Metoda. Oni sú pre nás príkladom jednoty vo viere. Zostaňte verní tomuto ich odkazu. Zo srdca žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Po modlitbe Pána Benedikt XVI. udelil všetkým apoštolské požehnanie.