Slovo pre chorých: Eucharistia - pokrm potrebný pre život duše

Drahý brat, sestra! Vítam ťa na vlnách rozhlasu. Dnes chcem spolu s tebou uvažovať o Eucharistii. V úvode ti ponúkam celkom bežnú situáciu, ktorou sa začína deň. Ako dobre ti padne, keď sa ráno zobudíš a k raňajkám sa ti denne ponúka čerstvý chlieb. Bez čerstvého chleba si deň nedokážeš ani predstaviť. Áno, je to naozaj tak, že chlieb je potravinou, ktorá nám nesmie chýbať. Nikdy neusúdime, že práve chlieb je potravinou, ktorej sme sa akosi „prejedli.“ Tak celkom jednoducho povedané, chlebík je potravinou, po ktorej vždy túžime. Potravinou, s ktorou deň začíname a možno aj končíme.

Práve prostredníctvom tejto vzácnej potraviny sa v istom zmysle prejavuje Božia prozreteľnosť. Keď ťa Ježiš pred svojim nanebovstúpením uisťuje: „Ja som s Vami po všetky dni, až do skončenia sveta“, tak Jeho prítomnosť je práve v tom, že celou svojou Božskou i ľudskou prirodzenosťou vstupuje do malého kúska chleba... Snáď preto, aby si sa Ho, nikdy neprejedol, aby si sa Ním sýtil a aby si neustále po ňom túžil... Keď Ježiš vstupuje do malého kúska chleba, je to známka najhlbšej pokory. Boh sa v pokore ponúka mne, tebe, každému z nás. Vo svojej veľkosti túži, aby sa denne dotýkal tvojho jazyka. Denne pri obete sv. omše môžeš počuť tie známe slová: Vezmite a jedzte... toto je moje telo... Vezmite a pite... toto je moja krv. Toto je ponuka, ktorú nemožno nahradiť žiadnou inou. Žiadna iná ponuka nebude mať takú hodnotu ako je ponuka seba samého... Boh prichádza, aby sa ponúkol. Aby vstúpil do tvojho života takpovediac nenápadným spôsobom. Ukrytý v pokrme, ktorý je veľmi podstatný pre život duše. Nekladie ti nijaké podmienky, neočakáva od teba nič mimoriadne. Je len na tebe, na každom jednom z nás ako sa zachováme, k tejto jedinečnej ponuke. Prijmeme ju, alebo nám zostane ľahostajná. Postoj ľahostajnosti však môže spôsobiť, že budeme hladní... Pretože Ježiš sa ponúka, aby sme neboli nikdy hladní... Odmietnuť Jeho ponuku potom znamená hladovať.

Tvoj život je poznačený chorobou a utrpením, ktoré sa prejavuje v rôznych formách a podobách. Náročnosť prežívania utrpenia a bolesti je u každého individuálna. Niekto sa s fenoménom utrpenia a bolesti vyrovná jednoducho, iný tento fakt dokáže priať len s námahou. Práve preto je tu Ježišova ponuka pokrmu. Jedzte a pite – všetci, aby ste vládali ísť v ústrety dňom, ktoré máte ešte pred sebou... Bez pokrmu je to takmer nemožné. Ježiš sa dáva za život sveta a ponúka sa aj pre tvoj život. Len ten, kto sa sýti má v sebe život. To znamená, že ak sa sýtiš pokrmom, si schopný živiť vo svojom srdci nádej, že prekonáš ťažkosť, ktorá ta stretla. Posilnený Eucharistiou sa budeš vedieť tešiť z každodenných maličkostí, ktoré môžeš vnímať. Čo je však veľmi podstatné, sám Kristus si urobí príbytok v tvojom srdci a daruje ti tak svoj pokoj. Pokoj srdca je pre teba veľmi dôležitý. Iba v Kristovom pokoji dokážeš prijať seba, svoj stav, svoje momentálne položenie. Posilňovaný týmto pokrmom môžeš pochopiť, že práve to, čo prežívaš vo svojom živote, teda utrpenie, bolesť, či choroba je prejavom Božej vôle.

Kristus, malý kúsok chleba sa zmocní celej tvojej bytosti, aby ťa posilnil, aby ťa upokojil, aby ti vyfúkal každú tvoju bolesť a ranu. Práve Kristus ťa požehná svojou mocou, aby ťa urobil schopným mať rád. Dnes, keď prežívame veľmi zložitú dobu, v ktorej prevláda sebectvo, závisť, či pomerne veľa zloby, je takmer nutné, aby si mal vždy dosť síl k osobnému svedectvu života viery, života s Kristom. Je potrebné, aby si podľa možnosti dokázal vykročiť k človeku, ktorý prežíva obavu a strach. Neboj sa vykročiť k tým, ktorí tápajú v temnotách a bez podanej dlane nenájdu svetlo... Ak je to potrebné, skús objať bolesť toho druhého človeka v tvojej blízkosti, ktorý ju nedokáže sám vysloviť. Také zdieľanie sa s inými môže urobiť doslova zázraky. Áno, si to práve ty, čo všetko zmôžeš v tom, ktorý ťa posilňuje. Vôbec nie je prekážkou, že ležíš na lôžku, alebo tvojim spoločníkom je invalidný vozík, či trpíš nejakou inou závažnou chorobou. Vykročiť sa dá aj iným spôsobom, ako pre mnohých dobre známym krokom. Môžeš to urobiť slovom povzbudenia, úsmevom, pohladením, či modlitbou na úmysel iných. Eucharistia je obetou, preto aj ty, keďže sa živíš samotným Kristom, ktorý ako jediný priniesol Otcovi tú najdokonalejšiu obetu, obetu vlastného života, nestrácaj zmysel pre obetu. Slovo povzbudenia, ktoré bez váhania adresuješ ľuďom vo svojom okolí, skôr, či neskôr padne na úrodnú pôdu. Čas, ktorý venuješ iným, nikdy nepokladaj za stratený. Takéto kontakty s ľuďmi môžu byť veľkým prínosom pre obe strany. Človek pre človeka je takmer vždy obohatením. Nie je potrebné, aby si očakával ovocie svojho pôsobenia hneď. Veľmi často to ani nie je možné. Dávaj a neočakávaj, prejavuje niekto voči tebe nenávisť a zlobu, rozšír svoje srdce a napriek všetkému miluj. Všetci okolo teba sú smutní? Skús vniesť kúsok radosti tam, kde jej nie je veľa. Bude to svedectvo, ktoré svet tak veľmi potrebuje. Eucharistia to je aj vďaka a prosba. Preto v tomto duchu buď vďačný Bohu za každý okamih, ktorý máš možnosť prežiť a pros o silu vytrvať až do konca, aby si bol požehnávaný... Môj Bože, Tvoja pokora nemá hraníc... Neváhal si vstúpiť do chleba, aby si sa neustále dával za život sveta... aby si ma sýtil. Ranný chlieb na prestretom stole je samozrejmosťou... Je mi ľúto, že som ťa často nevnímala ako samozrejmosť a ty si ma predsa sýtil, aby som vládala ísť v ústrety každému dňu. Sprevádzaj ma svojou pomocou a požehnaním, aby svet cítil, že Ty vo mne bývaš.

Ivana Mochorovská