2006-06-12 18:10:53

Cirkev a svet: Problémy Peru očami arcibiskupa z Huancayo


Peru je kolískou jednej z najpozoruhodnejších civilizácií v dejinách – kedysi mocnej ríše Inkov. Jej hlavným mestom bolo Cuzco na náhorných plošinách Ánd, v takmer triapoltisícmetrovej výške. Dnešné Cuzco je centrom rovnomennej provincie v juhovýchodnej časti krajiny, má asi štvrťmilióna obyvateľov, a je napr. aj sídlom arcibiskupa či univerzity, a turistickým východiskom k ruinám legendárneho mesta Inkov Macchu Picchu. Obrovská ríša Inkov kedysi zaberala okrem územia Peru aj veľké časti niektorých jeho susedných krajín. Peru hraničí na severe s Ekvádorom a Kolumbiou, na východe s Brazíliou a Bolíviou, a na juhu s Chile. Celé jeho západné pobrežie, dlhé asi 2000 km, obmýva Tichý oceán.

História evanjelizácie Peru

Počiatky kresťanstva v Peru siahajú do obdobia príchodu španielskych dobyvateľov
v roku 1532. Misionárska činnosť v tejto oblasti bola veľmi intenzívna v 16. a 17. storočí, najmä v pobrežnej a centrálnej časti krajiny. Do ťažko prístupných oblastí, ako dažďové pralesy na severe, sa evanjelium dostalo neskôr. Koncom 19. storočia vyzval pápež Lev XIII. miestnych biskupov, aby evanjelizovali aj tieto časti Peru.

Prvé roky 20. storočia boli začiatkom novej etapy evanjelizácie. Jej dynamickým centrom bolo hlavné mesto Lima. Táto etapa bola spojená so zriadením troch apoštolských prefektúr: centrálna – Ucayali, bola zverená menším bratom františkánom, južná – Urubamba a Madre di Dios dominikánom a severná San Leon del Amazonas augustiniánom. Postupne vzniklo ďalších päť prefektúr, ktoré boli zverené okrem spomínaných rádov aj jezuitom a pasionistom. Z cirkevno-administratívneho hľadiska je dnes územie Peru rozdelené na 25 diecéz, 11 územných prelatúr a 8 apoštolských vikariátov. Ku katolíckej viere sa hlási necelých 88 percent obyvateľstva.

Národní svätci

Peru má aj niekoľko veľkých svätcov – za všetkých spomeňme aspoň dvoch:
sv. Ruženu Limskú, patrónku Peru a osobitne mesta Limy, a sv. Toríbia de Mogroveja, patróna latinskoamerických biskupov. Sv. Ružena Limská, nazývaná aj „prvý kvet svätosti“ Južnej Ameriky, bola členkou tretieho rádu sv. Dominika. Venovala sa starostlivosti o chorých a chudobných, veľa sa modlila za misionárov. Okúsila milosť mystického života, ale aj veľké telesné bolesti, ktoré v posledných rokoch života obetovala za obrátenie pohanov. Zomrela ako 31-ročná v roku 1617.

Svätý Toríbio bol pôvodom Španiel, do Peru prišiel v roku 1581 ako biskup, ktorého pápež Gregor XVIII. poveril vedením limskej arcidiecézy. Bol neúnavným misionárom, ochrancom Indiánov a schopným organizátorom cirkevného života v Latinskej Amerike. V Lime založil kňazský seminár, ktorý funguje dodnes. Z jeho iniciatívy sa konal III. limský koncil, dôležitý cirkevný snem, ktorý sa venoval otázkam evanjelizácie domorodého indiánskeho obyvateľstva. Jeho výsledkom boli pastoračné normy a texty katechizmu v španielčine a v jazykoch Kečuov a Aymarov. Práve v tomto roku oslávilo Peru 400. výročie smrti sv. Turíbia de Mogroveja. Jeho život a dielo vyzdvihol aj pápež Benedikt XVI. vo svojom posolstve účastníkom osláv: „Vynikal svojou obetavou oddanosťou budovaniu a upevňovaniu cirkevných spoločenstiev svojej doby, v duchu spolupráce a jednoty,“ napísal peruánskym veriacim Svätý Otec, podľa ktorého je sv. Turíbio vzorom i pre dnešné časy, príkladom úcty voči dôstojnosti každého človeka.
 
Politická situácia

Peru má od minulého týždňa nového prezidenta. Stal sa ním sociálny demokrat Alan García. V druhom kole prezidentských volieb získal 55 percent hlasov, približne o 11 percent viac ako jeho protikanditát, ľavicovo orientovaný nacionalista Ollanta Humala. Konzervatívne kruhy vnímajú víťazstvo Garcíu ako záchranu demokracie. Prípadného zvolenia Humalu sa obávala predovšetkým stredná vrstva obyvateľstva, najmä preto, že jeho kandidatúru podporoval venezuelský prezident, populista Hugo Chávez, ktorého mnohí obviňujú z toho, že sa mieša do vnútorných záležitostí Peru.

Ako uviedli niektoré svetové tlačové agentúry, Alan García získal väčšinu hlasov voličov v hlavnom meste Lime a v pobrežných oblastiach, kde je hospodárska situácia obyvateľstva lepšia. Populistu Ollantu zase volili skôr obyvatelia chudobnejších častí krajiny ako amazónsky prales alebo horské oblasti. O čom svedčí skutočnosť, že väčšina Peruáncov dala prednosť Garcíovi?, opýtal sa Vatikánsky rozhlas talianskeho korešpondenta peruánskeho denníka La Reppublica Roberta Montoyu: „Myslím si, že Peruánci dali svoj hlas Alanovi Garcíovi ani nie tak pre jeho osobu ako pre to, akú stranu reprezentuje. Treba pripomenúť, že APRA – Strana ľudovej revolučnej americkej aliancie je jedinou stranou v krajine, ktorá existuje viac ako 40 rokov. ... Tunajší analytici tvrdia, že Peruánci všeobecne stavili na toho kandidáta, ktorého lepšie poznajú. Humala pohorel na tom, že podporoval zahraničnú politiku venezuelského prezidenta Chavéza. Voľba Garcíu bola teda pre Peruáncov aj otázkou národnej dôstojnosti.“

 
57- ročný García už raz bol prezidentom krajiny, a to v rokoch 1985 až 1990. Toto jeho prvé funkčné obdobie však bolo poznamenané hospodárskym úpadkom a krvavými nepokojmi. Teraz, keď na poste hlavy štátu nahradí Alejandra Toleda, tvrdí, že sa poučil zo svojich chýb a bude riadiť peruánsku ekonomiku lepšie. Ako sa vyjadril, chce uskutočniť predovšetkým opatrenia na boj proti chudobe.

Otázka chudoby

Na chudobu obyvateľstva ako jednu z najväčších výziev pre krajinu dlhodobo upriamuje pozornosť aj Katolícka cirkev v Peru, zatiaľ naposledy prostredníctvom dokumentu peruánskych katolíckych biskupov k prezidentským voľbám. Tento dokument predstavil Vatikánskemu rozhlasu arcibiskup z Huancayo Pedro Ricardo Barreto Jimeno. Osobitne sa pritom dotkol práve problému chudoby: „V skutočnosti je chudoba v Peru niečím zdrvujúcim. Peru je predsa veľmi bohatá krajina. Podľa makroekonomických údajov sme mali v roku 2005 iba 1,5-percentnú infláciu. To znamená makroekonomickú stabilitu, ktorá ukazuje, že hospodárstvo Peru je na dobrej ceste. Predsa však, táto makroekonomická stabilita nezodpovedá každodennej realite, pretože v Peru žije mnoho chudobných ľudí, veľmi chudobných rodín. 53 percent obyvateľstva žije v podmienkach chudoby a 25 percent trpí extrémnou chudobou, čo svedčí o tom, že u nás existuje nespravodlivosť v rozdeľovaní bohatstva krajiny. Preto Cirkev poukazuje na to, že je dôležité bojovať proti chudobe a za spravodlivejšie rozdeľovanie použiteľných zdrojov. Ďalšia vec, ktorú sme zdôraznili v spomínanom dokumente, je zdravie obyvateľstva. Iba pre porovnanie uvediem, že štát vynakladá ročne iba 7 percent svojich prostriedkov na zdravotnícku starostlivosť o občanov, zatiaľ čo na splácanie zahraničných dlhov až 23 percent. Zhoršovanie zdravia mnohých Peruáncov je tiež neblahým následkom chudoby. Ďalší, nemenej dramatický problém sa týka práce, alebo lepšie povedané, jej nedostatku. Je potrebné si uvedomiť, že národné hospodárstvo Peru sa rozvíja z väčšej časti v prostredí polozamestnanosti, a často takzvanej ´neformálnej ekonomiky´, inými slovami práce načierno.“

Problém emigrácie

Národné hospodárstvo Peru prešlo v uplynulých desaťročiach postupnou dereguláciou a privatizáciou. Trh krajiny v súčasnosti ovládajú väčšinou severoamerické koncerny a európske firmy. Krajina je bohatá na nerastné suroviny, najmä na zlato a meď, ktoré však ťažia a vyvážajú predovšetkým medzinárodné konzorciá. V spomínanom tzv. "neformálnom sektore" pracuje väčšina indiánskeho obyvateľstva. Peru patrí spolu s Bolíviou a Guatemalou k latinskoamerickým krajinám s prevažne indiánskou populáciou. Takmer polovica z viac ako 27 miliónov obyvateľov Peru má indiánsky pôvod, väčšina patrí ku kmeňu Kečuov. Druhú veľkú skupinu obyvateľstva tvoria miešanci, 15 percent Peruáncov má európsky, malé percento africký alebo ázijský pôvod.

S problémom nezamestnanosti v Peru úzko súvisí aj ďalší bolestný jav – emigrácia. Tá sa dnes týka asi dvoch miliónov Peruáncov, ktorí odišli do zahraničia, motivovaní víziou lepšej budúcnosti. Hovorí opäť arcibiskup Huancayo Barreto Jimeno: „Myslím, že všetci Peruáci majú niektorého člena rodiny či blízkeho príbuzného v zahraničí. Emigrácia je dlhodobý jav, ktorý pozorujeme nielen v Peru, ale všeobecne vo všetkých krajinách Latinskej Ameriky. Cirkev v skutočnosti už celé roky znepokojuje tento pohyb osôb ako aj jeho negatívne dôsledky, ktoré zaznamenávame v prípade mnohých ľudí, ktorí odišli z rodnej krajiny: vykorenenie z vlastnej kultúry, sociálna neistota, samota, zúfalstvo, odsunutie na okraj spoločnosti. Ako vieme, dnes už existuje osobitná pastorácia migrantov, teda duchovná starostlivosť o prisťahovalcov. Cirkvi latinskoamerických krajín v tejto oblasti spolupracujú formou rôznych projektov s cirkvami v Európe a najmä v Spojených štátoch amerických, kam emigruje mnoho Hispáncov. Biskupi USA sú s nami v neustálom kontakte a radia sa s nami, ako sa starať o týchto migrantov, ako zlepšovať formy a spôsoby pastorácie týchto našich krajanov. Takže, je tu istá solidarita medzi nami biskupmi v oblasti duchovnej starostlivosti o tých, ktorí emigrovali zo svojich krajín.“

- mv -

(RV/Fides/Reuters/catholic-hierarchy.org)







All the contents on this site are copyrighted ©.