Generálna audiencia: Cirkev má svoj základ v Petrovej službe

Vatikán (7. júna, RV) - Na dnešnej generálnej audiencii bolo prítomných štyridsaťtisíc pútnikov z 25 krajín. Témou katechézy Benedikta XVI. bola už po tretí raz osoba svätého apoštola Petra.

Drahí bratia a sestry, keď evanjelista Ján rozpráva o prvom stretnutí Ježiša so Šimonom, Andrejovým bratom, zaznamenáva jedinečný fakt: Ježiš „sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas," čo v preklade znamená Peter“ (Jn 1, 42). Ježiš nemal vo zvyku meniť meno svojim učeníkom: ak vylúčime pomenovanie „synovia hromu“, s ktorým sa za istých okolností obrátil na Zebedejových synov (por. Mk 3, 17) a ktoré viac nepoužil. On už nikdy viac nepridelil nové meno svojmu učeníkovi. Urobil to iba so Šimonom, a meno Petros, preložené do gréčtiny, budeme počuť viackrát v evanjeliách a nakoniec nahradí originálne meno.

Tento fakt získava osobitný význam, keď si uvedomíme, že v Starom zákone zmena mena vo všeobecnosti predchádzala zvereniu nejakého poslania (por. Gn 17,5; 32, 28). De facto Kristovu vôľu, prisúdiť Petrovi osobitný význam vo vnútri apoštolského kolégia, nachádzame v mnohých náznakoch: v Kafarnaume ide Majster bývať do Petrovho domu ( Mk 1, 29); keď sa zástup ľudí zhromaždí okolo neho na brehu Genezaretského jazera medzi dvoma ukotvenými loďkami, Ježiš si vyberie tú, ktorá patrí Šimonovi (Lk 5, 3); keď Ježiša sprevádzajú iba traja apoštoli, Peter je vždy spomínaný ako prvý zo skupiny: napríklad pri vzkriesení Jairovej dcéry (por. Mk 5, 37; Lk 8, 51), pri Premenení Pána (por. Mk 9, 2; Mt 17, 1; Lk 9, 28) počas agónie v Getsemanskej záhrade (por. Mk 14, 33; Mt 16, 37). A v ďalších prípadoch: na Petra sa obracajú vyberači chrámovej dane a Majster platí iba za seba a za neho (por. Mt 17, 24-27); Petrovi ako prvému umýva nohy pri poslednej večeri (por. Jn 13, 6) a iba za neho sa modlí, aby nezoslabol vo viere a mohol v nej utvrdzovať ostatných učeníkov (por. Lk 22, 30-31).

Sám Peter si je vedomý svojho osobitného postavenia: je to on, kto často hovorí v mene ostatných a žiada o vysvetlenie ťažkého podobenstva (Mt 15, 15), alebo presný zmysel prikázania (Mt 18, 21), alebo formálneho sľubu o odmene (Mt 19, 27). Je to on, kto rieši rozpaky v istých situáciách tým, že zasiahne v mene ostatných. Preto keď sa Ježiš, ktorého bolelo to, že ho po reči o „chlebe života“ zástup nepochopil opýtal: „Aj vy chcete odísť?“, Peter rozhodne odpovedá: „Pane a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (por. Jn 6, 67-69). Rovnako rozhodné je aj vyznanie viery, ktoré v mene dvanástich vyslovil pri Cézarey Filipovej. Ježišovi, ktorý sa pýta: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter odpovedá: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16, 15-16). Ježiš potom vysloví slávnostné vyhlásenie, ktoré označuje raz a navždy Petrovu úlohu v Cirkvi: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19). Tri metafory, ktoré použil Ježiš sú vo svojej podstate veľmi jasné: Peter bude skalnatým základom na ktorom spočinie budova Cirkvi; on bude mať kľúče od Božieho kráľovstva, aby ho otvoril, alebo zavrel pred tým, ktorý sa mu bude zdať spravodlivý; a nakoniec bude môcť zviazať, alebo rozviazať v zmysle, že bude môcť stanoviť, alebo zakázať to, čo uzná za potrebné pre Cirkev, ktorá je a zostáva Kristova. Ježiš takýmito plastickými obrazmi opisuje to, čo následné uvažovanie označí termínom „jurisdikčný primát“.

Toto postavenie primátu, ktorý sa Ježiš rozhodol udeliť Petrovi, nachádzame aj po vzkriesení: Ježiš poverí ženy, aby túto správu priniesli Petrovi, oddelene od ostatných apoštolov (por. Mk 16, 7); k nemu a Jánovi uteká Mária Magdaléna, aby ich informovala o odvalenom kameni pri vstupe do hrobu (por. Jn 20, 2) a Ján prepustí miesto Petrovi, keď prídu k prázdnemu hrobu (por. Jn 20, 4-6); zo všetkých apoštolov bude Peter ako prvý svedkom zjavenia vzkrieseného (por. Lk 24, 34; 1 Kor 15, 5). Táto jeho úloha, ktorá je silno zvýraznená (por. Jn 20, 3-10) poznačí pokračovanie medzi primátom, ktorý mal v skupine apoštolov a primátom, ktorý bude mať v komunite zrodenej veľkonočnými ualosťami, ako to potvrdzujú Skutky apoštolov (por. 1, 15-26; 2, 14-40; 3, 12-26; 4, 8-12; 5, 1-11.29; 8, 14-17; a pod.) Jeho postoje sú považované za tak rozhodné, že je v centre pozornosti a tiež kritiky (por. Sk 11, 1-18; Gal 2, 11-14). Na tzv. Jeruzalemskom koncile Peter zastáva riadiacu funkciu (por. Sk 15 a Gal 2, 1-10) a práve preto ako svedok skutočnej viery, Pavol v ňom uzná istú vlastnosť „prvého“ (por. 1 Kor 15, 5; Gal 1, 18; 2, 7; a pod.). Fakt, že rozdielne kľúčové texty, ktoré sa odvolávajú na Petra, privádzajú ku kontextu poslednej večere, počas ktorej Kristus odovzdáva Petrovi úlohu utvrdzovať bratov (por. Lk 22, 31) ukazuje ako Cirkev, ktorá sa rodí z veľkonočnej pamiatky slávenej v Eucharistii, má v službe zverenej Petrovi jeden zo svojich základných prvkov.

Na generálnej audiencii boli prítomní aj pútnici zo Slovenska. Benedikt XVI. im adresoval tieto slová:

Zo srdca pozdravujem pútnikov z Nitry, Pobedima, Štúrova, Kostolnej a Bánoviec nad Bebravou. Bratia a sestry, v nedeľu sme slávili sviatok Zoslania Ducha Svätého. Prosme Boha o zoslanie darov jeho Ducha, aby sme odvážne svedčili o svojej viere. Rád vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!

– lm –