Cirkev a svet: Kostoly a kláštory útočišťami v nepokojnom Východnom Timore

Dili je v týchto dňoch mestom, v ktorom vládne „teror a anarchia,“ z ktorého „ľudia utekajú, kde sa plieni, strieľa, zabíja,“ ... „Rozdelená je vláda, rozdelená je armáda, rozdelené je obyvateľstvo,“ takto charakterizovala cez víkend rímska agentúra Fides situáciu v hlavnom meste Východného Timoru, malého ostrovného štátu v juhovýchodnej Ázii. Uprostred najťažšej krízy, akú tento najmladší štát sveta prežíva od získania nezávislosti pred štyrmi rokmi, sa zariadenia miestnej Katolíckej cirkvi stali ostrovmi bezpečia a nádeje pre tých najbezradnejších …

Počiatky krízy

Nepokoje vo Východnom Timore vyvolala kríza v tamojšej armáde. V marci tohto roka z nej muselo odísť viac ako 600 vojakov, čo je asi tretina východotimorských ozbrojených síl. Dôvodom ich prepustenia bola dezercia z kasární a účasť na štrajku proti údajnej diskriminácii v armáde. Vojaci po prepustení ušli z hlavného mesta Dili, situovaného na pobreží, do okolitých hôr, odkiaľ sa začali vyhrážať partizánskou vojnou. Od vlády žiadajú opätovné prijatie do armády a odstúpenie premiéra Mariho Alkatiriho.

Medzi vzbúrencami z radov prepustených vojakov a pro-vládnymi vojenskými jednotkami sa koncom mája začali prestrelky v okolí Dili. Boje, ktoré sa postupne presunuli do centra hlavného mesta, si už vyžiadali mŕtvych i zranených na oboch stranách, taktiež v radoch polície. V meste nastal chaos, vytvorili sa pouličné ozbrojené gangy, ktoré podpaľujú domy a plienia obchody a obilné sklady. Viac ako 100-tisíc ľudí ušlo zo svojich domovov na vidiek. Bezpečnostná rada OSN vyzvala obe bojujúce strany, aby skoncovali s násilím.

Medzinárodná vojenská pomoc

Vláda Východného Timoru minulý týždeň oficiálne požiadala medzinárodné spoločenstvo, aby jej pomohlo zastaviť boje v krajine. Na výzvu ako prvá reagovala Austrália. Do Východného Timoru vyslala najprv 150 vojakov, ktorí boli poverení ochranou medzinárodného letiska, čoskoro nato ďalších 1300 mužov. Celkový počet vojakov a policajtov, ktorých okrem Austrálie poskytlo aj Portugalsko, Malajzia a Nový Zéland, sa aktuálne pohybuje okolo 2500. Velenie nad armádou i políciou, ako aj nad operáciami medzinárodných vojenských jednotiek, prítomných v krajine, dočasne prevzal prezident Xanana Gusmao.

Situácia v Dili sa po príchode zahraničných vojenských jednotiek relatívne stabilizovala, ale stále nie je bezpečná. Mnohé rodiny, ktoré po vypuknutí nepokojov ušli z mesta, sa postupne vracajú do svojich domovov, hoci strach majú stále. Vo svojich domoch sa zdržiavajú iba počas dňa. V noci prespávajú v katolíckych školách alebo kláštoroch, kde sa cítia bezpečnejšie. Ako informovala agentúra KNA, asi 13-tisíc ľudí našlo útočisko v rôznych saleziánskych zariadeniach v Dili. Podľa údajov Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je na úteku pred násilím ešte stále okolo 65-tisíc ľudí.

Výzva pápeža Benedikta XVI.

Na situáciu vo Východnom Timore upozornil minulú stredu v závere generálnej audiencie aj pápež Benedikt XVI. touto výzvou: „Povzbudzujem miestnu Cirkev a katolícke organizácie, aby spolu s medzinárodnými organizáciami pokračovali v pomoci utečencom. Pozývam vás, aby ste prosili Pannu Máriu, aby svojou materskou ochranou podporila úsilie tých, ktorí prispievajú k obnoveniu pokoja a návratu k normálneho stavu.“

Ako prijal slová pápeža samotný Východný Timor? S touto otázkou sa redaktor Vatikánskeho rozhlasu Salvatore Sabatino telefonicky obrátil na saleziánskeho kňaza, ktorý pôsobí v Dili ako misionár. Jeho meno však náš taliansky kolega z bezpečnostných dôvodov neuviedol.
„To, čo sme počuli od pápeža," hovorí kňaz, „tunajším veriacim dodalo nádej, bolo to veľmi dojímavé. Naopak, pre našich vládnych predstaviteľovjeho jeho slová nič neznamenajú. Oni nevenujú pozornosť tomu, čo hovorí Cirkev. Mnoho ľudí čaká, že zavládne pokoj, mnohí tunajší katolíci vkladajú nádej do Cirkvi, a preto takmer všetci hľadajú bezpečie v kláštoroch, kostoloch, v domoch rehoľných kongregácií.“

 
Súčasnú situáciu vo Východnom Timore oslovený misionár opísal takto:
„V horských dedinách sa nestalo nič. Iba v hlavnom meste, kde žije asi tretina obyvateľstva Východného Timoru. Všetci majú stále veľký strach, pretože v meste sú ešte skupiny ozbrojencov, hoci príslušníci austrálskych jednotiek oblasť kontrolujú a usilujú sa o to, aby sa situácia trocha stabilizovala. Cítiť to najmä cez deň. Ale v noci, keď Austrálčania nie sú v uliciach, ozbrojené skupiny vzbúrencov spôsobujú zmätok, podpaľujú domy, zabíjajú ľudí. My podľa našich možností zaobstarávame pre ľudí jedlo. Pomoc poskytuje aj Svetový potravinový program OSN každodenným prídelom potravín, ryže, pre obyvateľov.“

Cirkev pomáha trpiacim

Čo sa týka humanitárnej pomoci, Cirkev v tejto oblasti zohráva poprednú úlohu. Možno povedať, že to platí aj v prípade Východného Timoru? Misionár z Dili odpovedá:
„Iste, aj keď my sa ľudí pýtame: ´Prečo chodíte sem a nie na iné, bezpečnejšie miesta, napríklad na americkú ambasádu?´. Oni vravia: ´Nie, už nedôverujeme nikomu, iba Cirkvi, iba kňazom, biskupovi, rehoľným sestrám. Pre nás sú to jediné osoby, ktoré prinášajú dôveru a nádej.“

Čo si myslíte, aká bude budúcnosť Východného Timoru? Bude tam mier alebo sa bude pokračovať v bojoch?
„Ťažko povedať, ale zdá sa, že tunajšie obyvateľstvo ešte stále potrebuje prítomnosť zahraničných vojenských a policajných jednotiek v krajine: ak to nebude Portugalsko, tak potom Austrália alebo Spojené štáty americké. Čo sa týka bezpečnosti, ale aj hospodárstva a mnohých aspektov každodenného života, zdá sa, že Východný Timor ešte potrebuje pomoc zvonku. Ak bude prítomnosť cudzincov silná a dlhodobá, tunajší obyvatelia sa budú sa môcť pomaly vrátiť do normálneho života. Ale ak zahraničné jednotky o dva alebo tri mesiace krajinu opustia, Východní Timorčania sa opäť vrátia k násiliu.“

Malá krajina, veľké problémy

Bývalá portugalská kolónia Východný Timor, ako už napovedá jeho názov, zaberá východnú časť ostrova Timor v súostroví Malé Sundy. Zatiaľ čo na konci obdobia portugalskej kolonizácie sa asi len 20 percent jeho obyvateľstva hlásilo ku katolíckej viere, dnes je to viac ako 90 percent. V žiadnej inej krajine na svete nezaznamenala katolícka Cirkev takýto veľký nárast. Ako predčasom uviedol pre agentúru Fides apoštolský administrátor diecézy Bacau, biskup Basilio do Nascimento, silná prítomnosť katolíckej cirkvi v tejto krajine je ovocím mučeníctva misionárov a zároveň darom krajiny pre univerzálnu Cirkev: „Pre Východný Timor platí osobitným spôsobom veta, že krv mučeníkov je semenom nových kresťanov.”

K významným osobnostiam cirkevného i spoločenského života Východného Timoru patrí i bývalý apoštolský administrátor diecézy Dili, biskup, salezián Carlos Filipe Ximenes Belo, ktorý bol v roku 1996 ocenený Nobelovou cenou mieru za aktivity za oslobodenie Východného Timoru spod nadvlády Indonézie.

Keď Východný Timor v roku 1975 vyhlásil nezávislosť, vzápätí ho obsadila Indonézia, ktorej patrí západná polovica ostrova. V auguste 1999 sa obyvateľstvo krajiny v referende vyslovilo za nezávislosť od Indonézie. Snahy o oslobodenie koncom toho istého roka brutálne potlačili pro-indonézske milície. Krvavé zrážky si vyžiadali asi 1400 obetí. Do konfliktu boli nasadené mierové jednotky OSN pod austrálskym vedením. Východný Timor sa potom dostal pod správu OSN až po získanie samostatnosti v roku 2002.

Krajina, ktorá má v súčasnosti necelý milión obyvateľov, sa považuje za najchudobnejší štát Ázie, ešte stále odkázaný na pomoc zo zahraničia. Aj štyri roky po získaní nezávislosti Východnému Timoru chýbajú ľudské zdroje na posilnenie infraštruktúr. 40 percent ľudí žije pod hranicou chudoby, 50 percent je negramotných.

Najnovší vývoj udalostí neprospieva vnútropolitickej stabilite. Stovky ľudí minulý týždeň demonštrovali pred prezidentským palácom a žiadali odstúpenie predsedu vlády Mariho Alkatiriho. Premiérovi moslimského vierovyznania, medzi väčšinou obyvateľstva neobľúbenému, sa okrem korupcie a zodpovednosti za chudobu a nezamestnanosť v krajine vyčíta aj to, že sa v minulosti nezúčastnil na boji za oslobodenie krajiny spod indonézskej nadvlády. Samotná vláda obviňuje premiéra z nezvládnutia vnútornej krízy v armáde, ktoré viedlo k spomínanej vzbure šiestich stoviek vojakov. Ako uviedla agentúra Asianews, zmenu na najvyšších postoch by privítala aj miestna Katolícka cirkev „Jediným riešením súčasného stavu je zmena vlády,” povedal v tejto súvislosti biskup diecézy Dili Alberto Ricardo da Silva.

Podľa najnovších informácií v hlavnom meste Dili v pondelok, 5. júna, vypukli ďalšie nepokoje.
Ako uviedla tlačová agentúra AP, parlament naďalej rokuje o konflikte v krajine, a minister zahraničných vecí Jose Ramos Horta, ktorý je tiež nositeľom Nobelovej ceny za mier, sa podujal na rozhovory s viacerými veliteľmi z radov vzbúrencov, ktorí boli v marci prepustení z armády.

- mv -

(RV/Asianews/Fides/TASR/AP)