Benedikt XVI. v Krakove: "Chcel som zakúsiť vašu vieru"

„Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?" (Sk 1,11)

Bratia a sestry, dnes tu na krakowských pláňach, opäť zaznieva táto otázka zo Skutkov Apoštolov. Tentoraz je určená pre nás všetkých: “čo stojíte a hľadíte do neba?“ V odpovedi na túto otázku sa skrýva základná pravda o živote a poslaní každého človeka. ....

Drahí bratia a sestry, s veľkým vzrušením dnes slávim Eucharistiu, tu na krakovských pláňach, na mieste, kde viac krát ju slávil Svätý otec Ján Pavol II. počas svojich nezabudnuteľných apoštolských ciest do rodnej vlasti. Stretával sa s božím ľudom v každom kúte sveta, ale niet pochybností, že slúžiť svätú omšu tu na krakowských pláňach, bolo pre neho vždy vynímočnou udalosťou. Tu sa v myšlienkach a srdcom vracal ku koreňom, do žriedla svojej viery a služby Cirkvi. Odtiaľto videl Krakov, ale aj celé Poľsko. Počas prvej cesty do Poľska, 10. júna 1979, keď končil svoju homíliu na tomto mieste, povedal s nostalgiou: “Dovoľte mi, skôr než odídem, ešte raz sa odtiaľto pozrieť na Krakov, na mesto v ktorom každý kameň a každá tehla je mi vzácna a pozriem sa odtiaľto aj na Poľsko.“ Počas poslednej svätej omše slúženej opäť na tomto mieste 18. augusta 2002, vo svojej homílii povedal: “Som vám vďačný za pozvanie do môjho Krakova a za pohostenie, ktoré ste mi poskytli.“ Túžim zobrať si tieto slová za moje a zopakovať ich dnes: Ďakujem vám z celého srdca za pozvanie do môjho Krakova a za pohostenie, ktoré ste mi poskytli“. Krakow, mesto Karola Wojtylu a Jána Pavla II. je aj mojim Krakovom! Je blízky srdcu aj ďalším nespočetným kresťanom po celom svete, ktorí vedia, že Ján Pavol II. prišiel na Vatikánske vŕšky z tohto mesta, z Wawelského vŕšku – z ďalekého kraja, ktorý sa vďaka nemu stal drahým krajom pre všetkých.

Na začiatku druhého roku môjho pontifikátu prichádzam do Poľska a do Krakova z potreby srdca, v putovaní po stopách môjho predchodcu. Túžil som dýchať vzduch jeho vlasti. Chcel som vidieť kraj, v ktorom sa narodil, a kde sa rozhodol pre neúnavnú službu Kristovi a Univerzálnej Cirkvi. Túžil som predovšetkým stretnúť sa so živými ľuďmi, jeho rodákmi, zakúsiť vašu vieru, z ktorej on čerpal životnú miazgu a ubezpečiť sa, že ste v nej pevní. Chcem tu tiež prosiť Boha, aby vo vás zachoval dedičstvo viery, nádeje a milosti, aké zanechal svetu a osobitne vám Ján Pavol II. .......

Drahí bratia a sestry, mottom môjho putovania, po stopách Jána Pavla II. v Poľsku sú slová: „Zostaňte pevní vo viere.“ Výzva týchto slov je určená pre nás všetkých, ktorí vytvárame spoločenstvá Kristových učeníkov, a je adresovaná každému z nás. Viera je veľmi osobitým aktom človeka, ktorý sa realizuje v dvoch rozmeroch. Veriť to predovšetkým znamená uznať za pravdu to, čo nevie pochopiť náš rozum. Treba prijať to, čo nám Boh vyjavuje o sebe, o nás a o skutočnosti, ktorá je neviditeľná a nepredstaviteľná. Tento akt prijatia objavenej pravdy, rozširuje horizont nášho poznania a dovoľuje nám prísť k tajomstvu, v ktorom je ponorená naša existencia. Ale cesta, k tomu nie je jednoduchá. A tu sa viera ukazuje vo svojom druhom rozmere a to ako dôvera osobe, nie obyčajnej osobe, ale Ježišovi. Dôležité je v čo veríme, ale ešte dôležitejšie, komu veríme......
(skrátené)

- ls -