"Kto chce pochopiť básnika, musí navštíviť jeho domovinu" - uviedol Benedikt XVI. vo Wadowiciach

Milovaní bratia a sestry!

S veľkým pohnutím som prišiel na miesto, kde sa narodil môj veľký predchodca, Boží sluha Ján Pavol II., do mesta jeho detstva a dospievania. Wadovice nemohli chýbať v programe putovania, na ktoré som sa vydal v poľskej zemi po jeho stopách. Chcel som sa zastaviť práve tu vo Wadoviciach, na miestach, kde sa prebúdzala a dozrievala jeho viera, aby som sa mohol spolu s vami modliť za jeho čo najskoršie pozdvihnutie k úcte oltára. Veľký nemecký básnik Johann Wolgang von Goethe kedysi povedal: „Kto chce pochopiť básnika, musí navštíviť jeho domovinu“. Aby sme pochopili život a službu Jána Pavla II., bolo treba navštíviť jeho rodné mesto. On sám sa vyznal, že tu vo Wadoviciach „sa začalo všetko: život, škola, štúdiá, začalo sa divadlo... a kňazstvo“ (Wadovice, 16. jún 1999)

Ján Pavol II. pri svojich návratoch k týmto počiatkom často spomínal jedno znamenie: znamenie krstného prameňa v kostole vo Wadoviciach, ku ktorému prechovával osobitnú úctu. V roku 1979 počas svojho prvého putovania Poľskom sa vyznal: „Pri tomto krstnom prameni sa mi dostalo milosti stať sa Božím synom, prijať vieru v môjho Vykupiteľa a začleniť som sa do spoločenstva jeho Cirkvi. Tento krstný prameň som už raz pobozkal, slávnostne, v roku osláv Milénia krstu Poľska, ešte ako krakovský arcibiskup. Urobil som to ešte raz (...) na päťdesiate výročie svojho krstu, už ako kardinál. Dnes som tento krstný prameň pobozkal tretí raz, keď som sem prišiel z Ríma ako nástupca svätého Petra“ (Wadovice, 7. jún 1979). Zdá sa, že v týchto slovách Jána Pavla II. sa skrýva kľúč k pochopeniu dôslednosti jeho viery, radikálnosti jeho kresťanského života a túžba po svätosti, ktorú bolo cítiť neustále z každého jeho prejavu. Je v tom hlboké vedomie božej milosti, nezaslúženej lásky Boha k človeku, ktorá prostredníctvom obmytia vodou a vyliatím Ducha Svätého uvádza katechumena do nespočetného zástupu Jeho detí, vykúpených Kristovou krvou. Existuje tiež vedomie, že krst, ktorý očisťuje, je aj povolávaním ku starostlivosti o spravodlivosť, ktorá prýšti z viery. Najvšeobecnejší program pravého kresťanského života je vyjadrený vo vernosti prísľubom svätého krstu. Heslo tohto putovania: „Vytrvajte silní vo viere!“ tu nachádza svoj konkrétny rozmer, ktorý by sa dal vyjadriť povzbudením: „Buďte pevní v zachovávaní krstných prísľubov“. Svedok tejto vernosti – ktorý na tomto mieste prehovára osobitným spôsobom – je boží sluha Ján Pavol II.

Môj veľký predchodca označoval baziliku vo Wadoviciach a rodnú farnosť za mimoriadne dôležité miesto pre rozvoj svojho duchovného života a pre kňazské povolanie, ktoré sa v ňom prebúdzalo. Raz povedal: „V tomto chráme som pristúpil k prvej svätej spovedi a svätému prijímaniu. Tu som bol miništrantom. Tu som ďakoval Bohu za dar kňazstva a – už ako krakovský arcibiskup – som prežíval svoje strieborné jubileum kňazstva. Koľko dobra, koľko milosti som prijal v tomto chráme a v tomto farskom spoločenstve, vie to len Ten, ktorý je Darcom každej milosti. Jemu, Trojjedinému Bohu, vzdávam dnes na prahu tohto kostola chválu“ (Wadovice, 16. jún 1999). Chrám je znakom spoločenstva veriacich spojených prítomnosťou Boha, ktorý žije v ich strede. Toto spoločenstvo je Cirkev, ktorú miloval Ján Pavol II. Jeho láska k Cirkvi sa zrodila vo farnosti vo Wadoviciach. V nej videl prostredie sviatostného života, evanjelizácie a formácie k zrelej viere. Preto ako kňaz, ako biskup a pápež venoval toľkú starostlivosť farským spoločenstvám. V duchu tej istej starostlivosti som počas návštevy ad limina Apostolorum žiadal poľských biskupov, aby urobili všetko čo bude v ich silách, aby sa z poľskej farnosti stalo skutočne „cirkevné spoločenstvo“ a „rodina Cirkvi“.

Na záver mi dovoľte pripomenúť ešte jednu charakteristiku viery a spirituality Jána Pavla II., spojenú s týmto miestom. On sám viackrát spomenul hlbokú náklonnosť a lipnutie obyvateľov Wadovíc k tunajšiemu obrazu Matky Božej Ustavičnej pomoci a tiež zvyk gymnaziálnej mládeže, denne sa pred ním modliť. Táto spomienka nám dovoľuje spoznať prameň presvedčenia Jána Pavla II. o výnimočnom postavení Márie v dejinách spásy a dejinách Cirkvi. Z toho vychádzalo aj jeho presvedčenie o výnimočnom postavení Božej Matky v jeho živote, ktoré sa prejavilo v jeho „Totus Tuus“ naplnenom oddanosťou. Tomuto sľubu zostal verný až do posledných chvíľ svojej pozemskej púte.

V duchu tejto oddanosti by som sa chcel pred týmto obrazom poďakovať Bohu za pontifikát Jána Pavla II. Rovnako ako on by som tiež chcel prosiť Božiu Matku, aby sa starala o Cirkev, ktorej vedenie mi bolo z Božej vôle zverené. Aj vás prosím, drahí bratia a sestry, aby ste ma sprevádzali takou istou modlitbou, akou ste podporovali vášho veľkého rodáka. Všetkým, čo ste sa tu zišli a tým, čo prichádzajú do Wadovíc, aby tu načerpali ducha viery Jána Pavla II. zo srdca žehnám.

- jb -