Príhovor Benedikta XVI. na letisku vo Varšave - plné znenie
Pán prezident, Vážení páni a dámy, Páni kardináli a bratia v biskupskej službe, Drahí
bratia a sestry v Kristu,
Teším sa, že môžem byť dnes medzi vami na pôde Poľskej
republiky. Veľmi som túžil po tejto návšteve v krajine a uprostred národa, z ktorého
pochádzal môj milovaný predchodca, sluha Boží Ján Pavol II.. Prišiel som, aby som
sa vydal po jeho stopách, nasledoval dlhú cestu jeho života od detstva až po odchod
na pamätné konkláve v roku 1978. Na tejto ceste by som chcel stretnúť a lepšie spoznať
generácie veriacich, ktoré ho darovali pre službu Bohu a Cirkvi, ako aj tie, ktoré
sa rodili a dospievali pre Pána pod jeho duchovným vedením ako kňaza, biskupa a pápeža.
Našu
spoločnú cestu bude sprevádzať motto: ´Buďte silní vo viere.´ Pripomínam to hneď na
začiatku, aby bolo jasné, že to nie je iba sentimentálna cesta, hoci i to má svoj
význam, ale cesta viery, vpísaná do poslania, ktoré mi zveril Pán v osobe apoštola
Petra, ktorý bol povolaný, aby posilňoval bratov vo viere (por. Lk 22,32). Aj ja túžim
načerpať z hojného prameňa vašej viery, ktorý prýšti nepretržite viac ako tisíc rokov.
Pozdravujem
pána prezidenta a zo srdca mu ďakujem za slová, ktorými ma pozdravil v mene predstaviteľov
republiky a národa. Pozdravujem pánov kardinálov, arcibiskupov a biskupov. S osobitným
pozdravom sa obraciam na predsedu vlády a celú vládu, zástupcov parlamentu a senátu,
členov diplomatického zboru s jeho dekanom, apoštolským nunciom v Poľsku. Som rád,
že tu prišli aj predstavitelia regiónov s primátorom Varšavy. Chcem pozdraviť aj zástupcov
Pravoslávnej cirkvi, Evanjelickej cirkvi a ďalších cirkví a cirkevných komunít. Pozdravujem
aj židovskú komunitu a moslimov. Nakoniec pozdravujem z celého srdca celú Poľskú cirkev:
kňazov, zasvätené osoby, študentov seminárov, všetkých veriacich a predovšetkým chorých,
mladých a deti. Prosím vás sprevádzajte ma modlitbou, aby táto cesta priniesla ovocie
pre nás všetkých a prehĺbila a posilnila našu vieru.
Uviedol som, že táto moja
cesta v Poľsku je charakterizovaná stopami života a pastoračnej služby Karola Wojtylu
ako aj itinerárom, ktorý prešiel pápež - pútnik vo svojej vlasti. Preto som sa rozhodol
zastaviť hlavne v dvoch mestách, ktoré boli drahé Jánovi Pavlovi II.: v hlavnom meste
Poľska – Varšave a v jeho arcibiskupskom sídle v Krakove. Vo Varšave sa stretnem s
kňazmi, s rozličnými Cirkvami a nekatolíckymi cirkevnými komunitami a štátnymi predstaviteľmi.
Dúfam, že tieto stretnutia prinesú bohaté ovocie pre našu spoločnú vieru v Krista,
ako aj pre politické a sociálne skutočnosti v ktorých dnes žijú muži a ženy. Na krátko
sa zastavím aj v Čenstochovej, aby som sa stretol so zástupcami rehoľníkov a rehoľníčok,
so seminaristami a členmi cirkevných hnutí. V našom spoločnom hľadaní hlbokého a verného
spojenia s Kristom nás bude sprevádzať dobrotivý pohľad Panny Márie.
Nakoniec
sa zastavím v Krakove a odtiaľ navštívim Wadowice, Kalváriu, Lagiewniki a Wawelskú
katedrálu. Viem dobre, že toto sú miesta, ktoré miloval Ján Pavol II., pretože sú
spojené s jeho rastom vo viere a pastoračnou službou. Nebude chýbať stretnutie s chorými
a trpiacimi na možno najvhodnejšom mieste – svätyni Božieho milosrdenstva v Lagiewnikách.
Nebudem chýbať ani na stretnutí s mladými, keď sa stretnú na spoločnej vigílii. Veľmi
rád sa s nimi stretnem a dúfam, že sa poteším svedectvom ich mladej a silnej viery.
V nedeľu sa stretneme na priestranstve Blonia, aby sme spoločne slávili ďakovnú svätú
omšu za pontifikát môjho milovaného predchodcu a za vieru v ktorej nás vždy utvrdzoval
slovom a príkladom svojho života. A nakoniec navštívim Osvienčim. Dúfam, že sa tam
stretnem s tými, ktorí prežili nacistický teror, pochádzajú z rôznych národov a ktorí
boli utláčaní. Všetci spoločne sa budeme modliť, aby rany minulého storočia sa zahojili
liečbou, ktorú nám ukazuje dobrý Boh tým, že nás povoláva k vzájomnému odpusteniu
v tajomstve jeho milosrdenstva.
„Buďte silní vo viere“ – to je motto tejto
apoštolskej cesty. Veľmi by som chcel, aby tieto dni priniesli posilnenie vo viere
nám všetkým – veriacim Cirkvi, ktorá je v Poľsku, i mne samému. Pre tých, ktorým chýba
milosť viery, ale majú srdce plné dobrej vôle, nech sa stane táto návšteva časom bratstva,
dobrotivosti a nádeje. Tieto večné hodnoty ľudstva tvoria trvalý základ pre budovanie
lepšieho sveta, v ktorom by každý mohol nájsť materiálne blaho i duchovné šťastie.
To želám celému poľskému národu. Ešte raz ďakujem pánu prezidentovi a poľskému episkopátu
za pozvanie a srdečne objímam všetkých poliakov a prosím ich, aby ma sprevádzali modlitbou
na tejto ceste viery.