Generálna audiencia: Svätý Otec predstavil osobu apoštola Petra

Vatikán: (17. mája, RV) Približne 45 tisíc pútnikov z 26 krajín sa dnes zúčastnilo na pravidelnej generálnej audiencii so Svätým Otcom. Témou dnešnej katechézy bola osoba apoštola Petra.

„Drahí bratia a sestry, v doterajších katechézach o apoštolskej službe som načrtol teologický obraz v ktorom sa ona nachádza a poukázal na význam jej služby cirkevnému spoločenstvu. Dnes si začneme predstavovať jednotlivé osoby apoštolov, tak ako sú načrtnuté v Novom zákone.

Po Ježišovi je najznámejšou a najcitovanejšou osobou v novozákonných spisoch Peter: je spomenutý 154 krát menom Pétros, „kameň“, „skala“, čo je grécky preklad aramejského mena Kefa, ktoré mu dal priamo Ježiš a deväť krát je to potvrdené v Pavlových listoch. K tomu je potrebné prirátať meno Simón (75 krát), čo je pogréčtená forma originálneho židovského mena Simeón (2 krát: SK 15,14; 2 Pt 1,1) a Jánov syn (por. Jn 1,42), alebo v aramejskej forme bar-Jona, syn Jonášov (por. Mt 16,17). Šimon bol z Betsaidy (por. Jn 1,44), mesta na východ od Galilejského mora z ktorého pochádzal aj Filip a samozrejme aj Andrej, Šimonov brat. V reči ho prezrádzal galilejský prízvuk. Aj on, ako jeho brat bol rybárom: s rodinou Zebedejovcov, otcom Jakuba a Jána, lovil ryby na Genezaretskom jazere (por. Lk 5,10). Mal teda istý majetok a prejavoval úprimný záujem o náboženstvo, čo ho priviedlo s jeho bratom až do Júdska, aby si vypočul kázanie Jána Krstiteľa. (Jn 1,35-42).

Bol veriacim hrebrejom, dôveroval v činnú prítomnosť Boha v histórii svojho ľudu a spôsobovalo mu bolesť, keď nevidel jeho zásah do udalostí, ktoré prežíval a ktorých bol svedkom. Bol ženatý a svokra, ktorú Ježiš uzdravil, žila v Kafarnaume, v dome v ktorom býval aj Šimon, keď sa zdržiaval v tomto meste (por. Mt 8,14s; Mk 1,29ss; Lk 4,38s). Nedávne archeologické vykopávky odkryli pod osemuholníkovou mozaikou jednej malej byzantskej cirkvi, stopy ešte staršieho kostola, ako to dosvedčujú nápisy spomínajúce Petra. Evanjeliá nás informujú, že Peter je medzi prvými štyrmi učeníkmi Nazaretského (por. Lk 5,1-11), ku ktorým sa potom pridá piaty a to podľa zvyku, že každý Rabbi mal 5 učeníkov (por. Lk 5,27: povolanie Léviho). Keď Ježiš prejde od piatich k dvanástim učeníkom (por. Lk 9,1-6), jasne zbadáme novosť jeho poslania: On prišiel zhromaždiť eschatologický Izrael, symbolicky vyjadrený číslom 12, čo bol počet kmeňov Izraela.

Evanjeliá ukazujú Šimona ako človeka s rozhodným a impulzívnym charakterom. Je pripravený dokázať platnosť svojej pravdy aj silou (napr. použitie meča: por. Jn 18,10s). Zároveň je ale niekedy naivný a bojazlivý, no stále čestný, až po najúprimnejšiu ľútosť (por. Mt 26,75). Evanjeliá nám umožňujú sledovať krok za krokom jeho duchovnú cestu. Na začiatku je tu povolanie Ježišom. Prichádza k nemu v bežný deň, keď je Peter zamestnaný svojou prácou rybára. Ježiš sa nachádza pri Genezaretskom jazere a zástup ľudí sa tlačí okolo neho, aby si ho vypočul. Počet poslucháčov vytvára isté rozpaky. Učiteľ si všimne dve loďky pri brehu; rybári z nich vystúpili a umývajú siete. Požiada, aby mohol nastúpiť na jednu loďku, a to práve Šimonovu a poprosí ho, aby sa vzdialili od brehu. Na tejto improvizovanej katedre začína učiť zástup (por. Lk 5,1-3). Keď skončil povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon odpovedá: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete“ (Lk 5,4-5). Ježiš nebol odborníkom na rybolov, napriek tomu rybár Šimon dôveruje tomuto učiteľovi, ktorý mu nedáva odpovede, ale pozýva ho, aby mu dôveroval. Jeho reakcia na zázračný rybolov je úžas a chvenie: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5,8). Ježiš mu odpovedá, aby dôveroval a otvoril sa plánu, ktorý prekračuje akúkoľvek perspektívu: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí“ (Lk 5,10). Peter sa necháva zatiahnuť do tohto veľkého dobrodružstva: je ušľachtilý, uznáva svoje obmedzenia, ale verí v toho, ktorý ho povoláva a nasleduje sen svojho srdca. Hovorí áno a stáva sa Ježišovým učeníkom.

Ďalšiu významnú chvíľu na svojej duchovnej ceste prežije Peter pri Cézarey Filipovej, keď Ježiš položí učeníkom konkrétnu otázku: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ (Mk 8,27). Ježišovi však nestačí iba odpoveď o tom čo počuli hovoriť. Od toho, kto sa nechal ním osloviť žiada osobný postoj. Preto nalieha: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8,29). A práve Peter odpovedá za všetkých: „Ty si Kristus“ (ibid.), teda Mesiáš. Táto Petrova odpoveď, ktorá nepochádza z jeho „tela a krvi“, ale bola mu darovaná Otcom, ktorý je na nebesiach (por. Mt 16,17) nesie v sebe zárodok budúceho vyznania viery Cirkvi. Napriek tomu Peter ešte nechápal hlboký obsah mesiášskeho poslania Ježiša. Ukazuje to následne, keď vysvetľuje, že Mesiáš, ktorého nasleduje vo svojich snoch je rozdielny od toho, ktorého má v pláne Boh. Pred správou o utrpení sa pohoršuje a protestuje, čo vyvolá živú Ježišovu reakciu (por. Mk 8, 32-33). Peter chce Mesiáša „božieho muža“, ktorý uskutočňuje očakávania ľudí tým, že nanúti všetkým svoju silu. Ježiš sa predstavuje ako „ľudský Boh“, ktorý prevracia očakávania zástupu tak, že nastupuje na cestu poníženosti a utrpenia. Je to veľká dilema: uprednostniť vlastné očakávania a odmietnuť Ježiša, alebo prijať Ježiša v pravde jeho poslania a odložiť príliš ľudské očakávania. Peter – so svojou impulzívnou povahou – neváha zobrať Ježiša nabok a povedať mu svoje výčitky. Ježišova odpoveď rúca všetky falošné očakávania a vyzýva ho k obráteniu a nasledovaniu: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mk 8,33).

Peter sa tak učí, čo skutočne znamená nasledovať Ježiša. Je to jeho druhé povolanie, podobné povolaniu Abraháma, o ktorom čítame v 22 kapitole knihy Genezis, a ešte predtým v 12 kapitole spomínanej knihy: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“ (Mk 8,34-35). Ide o náročný zákon nasledovania: je potrebné vzdať sa, ak je to nevyhnutné, aj celého sveta za spásu vlastnej duše (por. Mk 8, 36-37). Aj keď s ťažkosťami, Peter prijíma pozvanie a pokračuje na ceste po stopách učiteľa.

- lm -