Cirkev a svet: Benedikt XVI. biskupom Québecu: Eucharistia a kňazstvo sú nenahraditeľné aj v sekularizovanej spoločnosti

Vatikán: (15. mája, RV) Dnes ukončili svoju dvojtýždňovú úradnú návštevu ad limina apostolorum vo Vatikáne biskupi Québecu – najväčšej provincie Kanady. V našej rubrike Vám, preto milí poslucháči, priblížime realitu Cirkvi v tejto obrovskej severoamerickej krajine.

Kanadská spoločnosť je mozaikou rôznych národov, roztrúsených na území dvoch veľkých kultúrnych a jazykových oblastí: anglofónnej a frankofónnej. Bilingválnosť krajiny je dôsledkom niekdajšej francúzskej a britskej kolonizácie.

Frankofónna provincia Québec sa rozprestiera vo východnej časti Kanady. Jej centrom je rovnomenné mesto, ktoré založili francúzski kolonizátori v roku 1608. Québec je zároveň najstarším frankofónnym mestom v Severnej Amerike.

Kristovo evanjelium priniesli do tejto časti Severnej Ameriky misionári z rôznych reholí: františkáni, jezuiti, uršulínky či augustiniáni prichádzali v 17. storočí do vtedajšej kolónie Nové Francúzsko budovať školy a nemocnice, otvárať semináre a hlásať evanjelium medzi domorodými indiánskymi kmeňmi. V tom čase žili v severnej časti amerického kontinentu státisíce Indiánov z kmeňov: Hurónov,
Algonkíncov, Siouxov či Inuitov, ako aj desaťtisíce Eskimákov, zatiaľ čo dnes pôvodní obyvatelia tvoria už asi iba necelé 3 percentá populácie Kanady.

V roku 1658 menovala Svätá Stolica apoštolského vikára pre Kanadu - francúzskeho biskupa Francois de Lavala, ktorý sa stal aj prvým biskupom Severnej Ameriky.
V tom istom roku vznikla prvá kanadská ženská rehoľa: Kongregácia sestier „Našej milej Panej z Montrealu“. Jej zakladateľka Margaréta Bourgeoys bola v roku 1982 svätorečená.

Po obsadení krajiny Angličanmi v druhej polovici 18. storočia bola krajina pripojená k britskej korune. Keďže anglický kráľ bol protestant a katolíci v Anglicku vtedy nemohli praktizovať svoju vieru verejne, bolo toto obdobie neľahké aj pre katolíkov v tejto časti Nového Sveta. Niektoré rehole boli odtiaľ vyhnané. Začiatkom 19. storočia, keď boli priznané práva katolíkom v Anglicku, sa katolícka cirkev v Kanade mohla rozšíriť aj do anglicky hovoriacej časti krajiny. Prvá diecéza Hornej Kanady – dnes provincia Ontario – bola zriadená v roku 1820, v roku 1841 vznikla diecéza Toronto a o šesť rokov neskôr arcidiecéza hlavného mesta Ottawy.

Nezávislosť získala Kanada v roku 1867. Oficiálne je však hlavou štátu aj dnes britská kráľovná, ktorej portrét je zobrazený na každom kanadskom dolári.
Dnes je takmer polovica z vyše 32 miliónov obyvateľov Kanady britského a asi tretina francúzskeho pôvodu. Okrem toho žije v Kanade asi dvadsať ďalších rôznych národov, prevažne Nemci, Taliani, Holanďania, Ukrajinci a Poliaci. K etnickej a kultúrnej rozmanitosti kanadského obyvateľstva prispieva aj čoraz väčší počet prisťahovalcov z Ázie, najmä z Číny.

Prítomnosť mnohých národností znamená tiež množsto náboženských vyznaní. Kresťania predstavujú približne 83 percent obyvateľov Kanady. Kresťanských konfesií možno v „krajine javorového listu“ narátať okolo tridsať. Väčšina kanadských kresťanov sa však hlási iba k siedmym z nich. Okrem rímsko-katolíckej cirkvi a rôznych cirkví východného obradu sú to protestantské cirkvi ako metodisti, presbyteriáni, anglikáni či evanjelici. Menšinové zastúpenie majú židovské a moslimské komunity, ako aj sikhovia a hinduisti.

Katolíci v Kanade podľa štatistík predstavujú asi 43 percent obyvateľstva. Krajina je rozdelená na 71 diecéz a arcidiecéz s viac ako piatimi tisícmi farností a misií. Konferencia katolíckych biskupov Kanady je bilingválna. Vznikla v roku 1943, Vatikán ju oficiálne uznal o päť rokov neskôr. Na poste jej predsedu sa každé dva roky striedajú anglicky a francúzsky hovoriaci biskupi. Konferencia sa ešte delí na štyri regionálne Zhromaždenia biskupov: québecké, atlantické, ontarijské a západné. Úradnú návštevu ad limina apostolorum vo Vatikáne počas uplynulých dvoch týždňov absolvovali iba biskupi z québeckého zhromaždenia, ku ktorému patrí 19 diecéz latinského obradu, rozprestierajúcich sa na území provincie Québec, ďalej vojenský ordinariát Kanady, a eparchie dvoch cirkví východného obradu na území Montrealu: melchitskej grécko-katolíckej cirkvi a maronitskej cirkvi.

Cirkvi východného obradu zohrávajú v histórii Katolíckej cirkvi v Kanade dôležitú úlohu, a to predovšetkým v západnej časti krajiny, kde sa usadilo mnoho prisťahovalcov z východnej Európy, najmä z Ukrajiny. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev je dnes najväčšou východnou cirkvou v Kanade. Jej prvého biskupa Mykytu Budku v roku 2001 blahorečil pápež Ján Pavol II.. Medzi komunity východných cirkví v Kanade patrí aj spoločenstvo slovenských gréckokatolíckych veriacich.

História a geografia Kanady ako aj jej etnické a náboženské zloženie má značný vplyv i na život tamojšej Katolíckej cirkvi, na jej vzťahy s inými cirkvami a náboženstvami, ako aj s celou spoločnosťou, ktorá je silne poznačená sekularizáciou. Postupné vzďaľovanie sa nových generácií Kanaďanov od Cirkvi zaznamenali v uplynulých desaťročiach najmä provincie Ontario a Québec. Biskupov katolíckeho Québecu znepokojuje najmä úbytok duchovných povolaní.

Veľké nádeje na duchovnú obrodu Kanady vkladajú do Medzinárodného Eucharistického kongresu, ktorého dejiskom bude práve Québec v roku 2008.
S prípravami tejto veľkej udalosti v živote Cirkvi, ktorá bude spojená s oslavami 400. výročia založenia mesta Québec, začala québecká arcidiecéza už v roku 2002.
V tom istom roku sa v Toronte konali 17. Svetové dni mládeže, ktoré boli tiež veľkým impulzom pre život Kanadskej cirkvi. Nezabudnuteľné ostávajú slová, s ktorými sa počas otvorenia týchto dní 25. júla 2002 obrátil pápež Ján Pavol II. na mladých Kanady i celého sveta: „Drahí chlapci a drahé dievčatá, zo všetkých strán k vám prichádzajú početné a lákavé ponuky: mnohé sľubujú radosť, ktorú možno dosiahnuť peniazmi, úspechom a mocou;... radosť spojenú s povrchným a pominuteľným zmyslovými pôžitkami. ... Milí priatelia, na vašu živú túžbu po šťastí odpovedá ´starý´ pápež slovom, ktoré nepochádza od neho: ´Blahoslavení' ...Drahí priatelia, Cirkev dnes pozerá na vás s dôverou a očakáva, že sa stanete ľudom blahoslavenstiev. Blahoslavení ste, keď ste pred Bohom – tak ako Ježiš – chudobní v duchu, dobrí a milosrdní; ak naozaj hľadáte to, čo je spravodlivé a správne; keď máte čisté srdce, keď ste tvorcami pokoja, priateľmi a služobníkmi chudobných. Buďte blahoslavení! “

„Svetové dni mládeže v Toronte mali pozitívny vpyv na mnohých mladých Kanaďanov,“ túto skutočnosť vyzdvihol minulý týždeň pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore na stretnutí s biskupmi Québecu. Spolu s nimi sa Svätý Otec zamyslel sa nad témami, ktoré najviac trápia Cirkev, ktorá v krajine s rastúcim laicizmom postupne stráca svoj vplyv. Príkladom toho je vývoj v oblasti kanadského školstva, ktoré v uplynulých rokoch nadobúda čoraz viac laický charakter, pričom náboženskú výchovu majú nahradiť hodiny etickej výchovy a náboženskej kultúry. Právne uznanie homosexuálnych manželstiev a návrhy „novej definície“ manželstva ohrozuje postavenie tradičnej rodiny. Predseda Zhromaždenia katolíckych biskupov Québecu Gilles Cazabon zhrnul nebezpečenstvá, ktorým čelí rodina v Kanade, takto: „Krehké a problematické partnerské vzťahy, rôzne formy spolužitia muža a ženy, pokles počtu uzatvorených manželstiev, nízka pôrodnosť atď.“

Prostredníctvom svojej Organizácie pre rodinu a život sa kanadskí biskupi pravidelne vyjadrujú aj ku kontroverzným témam, o ktorých v tomto čase prebieha verejná diskusia v Kanade: umelé oplodnenie, eutanázia či klonovanie ľudí. Cirkev sa usiluje pomáhať aj pri riešení ďalších špecifických problémov kanadskej spoločnosti, ako: ochrana životného prostredia, sociálna spravodlivosť, ochrana práv domorodých kmeňov a tiež prisťahovalcov, ktorých, napriek prísnym zákonom, prichádzajú do krajiny rok čo rok tisíce.

Pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore k biskupom Québecu pozval diecézy v tejto kanadskej provinci k obnovenému vzťahu k Eucharistii, ktorá je „Darom Boha pre život sveta.“ V tejto súvislosti pripomenul uplynulý Rok Eucharistie, ktorý bol príležitosťou k duchovnému prebudeniu a znovuobjaveniu eucharistickej adorácie. „Z tejto skúsenosti môžeme čerpať posilu, útechu a oporu,“ povedal Svätý Otec. Hoci účasť veriacich na bohoslužbách v Kanade neustále klesá, Cirkev sa nemôže vzdať slávenia Eucharistie, práve naopak, zdôraznil Benedikt XVI., Eucharistia a kňazský úrad sú podľa neho nepostrádateľné aj vtedy, keď Cirkev čelí sekularizácii: „Centrálna úloha kňaza, ktorý ´in persona Christi capitis – v osobe Krista-Hlavy´ poúča, posväcuje a vedie spoločenstvo, sa nemá bagatelizovať. Kňazská služba je pre existenciu cirkevného spoločenstva nepostrádateľná. Dôležitá úloha laikov, ktorých veľkorysé angažovanie sa pre kresťanské spoločenstvo oceňujem, nikdy nesmie zatieniť absolútne nenahraditeľnú službu kňazov pre život Cirkvi. Službu kňaza teda nemožno zveriť iným osobám bez toho, aby sa tým neuškodilo autentickej podstate Cirkvi. Okrem toho, ako môžu mať mladí ľudia vzory na ceste k vlastnému kňazstvu, keď rola kňazského úradu nie je jasne definovaná a uznávaná?“

Na záver svojho príhovoru k biskupom Québecu Svätý Otec adresoval katolíckym veriacim ich diecéz túto výzvu: „Pozývam katolícku komunitu Québecu k obnovenej oddanosti a láske k pravde náuky Cirkvi, čo sa týka teológie a morálky, dvoch od seba neoddeliteľných aspektov kresťanskej existencie vo svete. Veriaci nemôžu súhlasiť s ideológiami súčasnej spoločnosti bez toho, aby pritom nestratili svoju vlastnú identitu.“

- mv -