2006-05-10 13:59:41

Benedikt XVI. hovorí o apoštolskej postupnosti


Vatikán (10. mája, RV) - Ako každú stredu, aj dnes sa na Námestí sv. Petra konala pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. Približne 40-tisíc pútnikov z 21 krajín si vypočulo katechézu Svätého Otca na tému apoštolskej postupnosti.

Drahí bratia a sestry, Cirkev, ktorá sa zrodila z vôle Ježiša a okolo neho, kráča po ceste histórie. Vo vernosti Pánovmu príkazu dvanásti najprv doplnili svoj počet voľbou Matúša na Judášovo miesto (por. Sk 1, 15-26), potom sa pridali ďalší, ktorým boli zverené úlohy, aby pokračovali v ich službe. Tak aj Pavol, ktorý bol ustanovený za apoštola priamo Zmŕtvychvstalým (por. napr. Gal 1, 1), porovnáva s apoštolmi svoje evanjelium (por. ivi 1, 18), má starosť odovzdať to, čo dostal (por. 1 Kor 11, 23; 15, 3-4), a pri rozdeľovaní misijných úloh je pripojený k apoštolom spoločne s ostatnými, napríklad s Barnabášom (por. Gal 2, 9). Ako na začiatku je apoštol povolaný a poslaný Zmŕtvychvstalým, tak povolanie a poslanie ostatných, pôsobiacich v sile Ducha Svätého, tými, ktorí sa už nachádzajú v apoštolskej službe, bude cestou, na ktorej im bude zverená služba „episcopé“.

Samozrejme presná forma „episcopé“ sa na rozdiel od počiatkov rozvinie postupne, až pokiaľ nedosiahne podobu – jasný dôkaz o nej máme u sv. Ignáca z Antiochie zo začiatku 2. storočia (por. Ad Magnesios, 6, 1: PG 5, 668) – trojitého úradu biskupa, kňaza a diakona. Ide o vývoj vedený Duchom Svätým, ktorý pomáha Cirkvi pri hľadaní autentických foriem apoštolskej postupnosti. Tie sú stále lepšie definované medzi pluralitou skúseností a charizmatickými i úradnými formami, prítomnými v pôvodných komunitách.

 
Postupnosť v biskupských úradoch sa tak ukazuje ako záruka zachovania apoštolskej tradície. Spojenie medzi kolégiom biskupov a pôvodnou komunitou apoštolov môžeme vidieť predovšetkým v historickej kontinuite: v tejto kontinuite postupnosti je záruka zachovania kolégia apoštolov zhromaždeného Kristom v prítomnom cirkevnom spoločenstve. Kontinuita sa však chápe aj v duchovnom zmysle, pretože apoštolská postupnosť v službe je považovaná za privilegované miesto pôsobenia a odovzdávania Ducha Svätého. Jasné echo o týchto názoroch nachádzame napríklad v nasledujúcom texte Ireneja z Lyonu (druhá polovica 2. stor.): „Apoštolská tradícia sa ukazuje na celom svete, v každej cirkvi všetkým tým, ktorí chcú vidieť pravdu, a my môžeme spočítať biskupov ustanovených apoštolmi v cirkvách a ich nástupcov až po naše časy... (Apoštoli) chceli, aby tí, ktorých zanechali ako nástupcov a ktorým odovzdali svoje vlastné učiteľské poslanie, boli dokonalí a bezúhonní vo všetkom. Ak to správne pochopili, mali z toho veľký zisk, ak zlyhali, spôsobili veľkú škodu“ (Adversus haereses, III, 3,1: PG 7,848).

Irenej sa koncentruje na „najvyššiu, antickú a všetkým známu“ Cirkev, ktorá bola „založená a ustanovená v Ríme slávnymi apoštolmi Petrom a Pavlom“, a zdôrazňuje tradíciu viery, ktorá od apoštolov prostredníctvom ich nástupcov biskupov prichádza až k nám. Takýmto spôsobom sa biskupské nástupníctvo Rímskej cirkvi stáva znamením, kritériom a zárukou neprerušeného odovzdávania apoštolskej viery: „Tejto Cirkvi pre jej osobitné prvenstvo (propter potiorem principalitatem) prináleží každá cirkev, teda kdekoľvek roztrúsení veriaci, pretože v nej apoštolská tradícia bola vždy zachovaná...“ (Adversus haereses, III., 3,2: PG 7,848).

 
Biskupské nástupníctvo overené na základe spoločenstva s Cirkvou v Ríme je teda kritériom zotrvania jednotlivých cirkví v tradícii apoštolskej viery, ktorá prostredníctvom tohto spojenia mohla prísť od počiatkov až k nám: „V tomto poriadku a týmto nástupníctvom prišla až k nám tradícia, ktorá je v Cirkvi už od apoštolov a ohlasovanie pravdy. A toto je najplnším dôkazom, že viera apoštolov je jedna a rovnaká. Zachovaná a odovzdaná v pravde“ (ibid, III., 3, 3: PG 7,851).

 
Podľa týchto svedectiev antickej Cirkvi, apoštolskosť cirkevného spoločenstva spočíva vo vernosti viere a praxi apoštolov, prostredníctvom ktorých je zaistené historické a duchovné spojenie Cirkvi s Kristom. Apoštolská postupnosť biskupskej služby je cestou, ktorá zaručuje verné odovzdávanie apoštolského svedectva.

To čo predstavujú apoštoli vo vzťahu medzi Pánom Ježišom a prvotnou Cirkvou, predstavuje biskupská postupnosť vo vzťahu medzi prvotnou Cirkvou a súčasnou Cirkvou. Nejde tu iba o jednoduché materiálne spojenie; ale skôr o historický nástroj, ktorým si posluhuje Duch Svätý, aby sprítomnil Ježiša Krista, hlavu svojho ľudu, prostredníctvom tých, ktorí sú vysvätení na službu položením rúk a modlitbou biskupov. Cez apoštolskú postupnosť nás tak dosahuje Kristus. Hovorí k nám v slove apoštolov a ich nástupcov. Prostredníctvom ich rúk pôsobí vo sviatostiach. V ich pohľade je jeho pohľad, ktorý nás zahaľuje, a tak sa cítime milovaní, prijatí v Božom srdci.

- lm -








All the contents on this site are copyrighted ©.