Generálna audiencia: Tradícia je ustavičná prítomnosť Krista vo Svätom Duchu

Vatikán (26. apríla, RV) - Na dnešnej generálnej audiencii Benedikta XVI. na Námestí svätého Petra sa zúčastnilo podľa odhadov asi 50-tisíc veriacich. Svätý Otec venoval svoju katechézu úlohe Ducha Svätého a Tradície v živote Cirkvi.

Drahí bratia a sestry,
Cirkevné spoločenstvo – vzbudené a udržiavané Duchom Svätým, chránené a podporované apoštolským úradom – nepozostáva iba zo všetkých veriacich daného historického momentu, teda (spoločenstvo synchronické). Ako svedčí Nový zákon, zahŕňa aj všetky časy a všetky generácie, čiže (spoločenstvo diachronické). Duch sa objavuje ako záruka činnej prítomnosti tajomstva v histórii, on, ktorý zaručuje jeho uskutočňovanie v priebehu storočí. Vďaka Paraklétovi budú môcť nasledujúce generácie stále prežívať skúsenosť zmŕtvychvstania, ktorú mala apoštolská komunita v počiatkoch Cirkvi a ktorá sa odovzdáva a aktualizuje vo viere, v kulte a v spoločenstve Božieho ľudu, putujúceho v čase. V tomto odovzdávaní dobier spásy, ktoré v moci Ducha Svätého ustavične obnovuje kresťanskú komunitu, pôvodné spoločenstvo, spočíva apoštolská Tradícia Cirkvi. Je vyslovená takto, lebo sa zrodila zo svedectva apoštolov a komunity učeníkov prvotných čias, bola podrobená vedeniu Svätého Ducha v spisoch Nového zákona a na ňu sa Cirkev neprestajne odvoláva ako na svoj základ a normu naskrz neprerušenej apoštolskej postupnosti, zdôraznil Svätý Otec a pokračoval:

 
Už v odkaze, ktorý Ježiš zanechal na konci Izraelitom, je zrejmý jeho zámer rozšíriť plody spásneho diela na celý svet, obsiahnutý v prorockej vízii púte národov do Jeruzalema (porov. Iz 2, 2-5). Zmŕtvychvstalý neskôr explicitne zverí apoštolom úlohu vzbudzovať mu učeníkov zo všetkých národov a zaručovať jeho prítomnosť a pomoc až do konca čias (porov. Mt 28, 19n). Univerzalizmus spásy vyžaduje, napokon, aby sa pamiatka Veľkej noci slávila bez prestania v histórii až do Kristovho osláveného príchodu (porov. 1Kor 11, 26). Kto bude oživovať spásnu prítomnosť Pána Ježiša prostredníctvom služby apoštolov – ako vodcov eschatologického Izraela (porov. Mt 19, 28) – a naskrz celým životom ľudu novej zmluvy? Odpoveď je jasná: Duch Svätý. Skutky apoštolov – v kontinuite s náznakmi v Evanjeliu sv. Lukáša – živo predstavujú prepojenie medzi Duchom, Kristovými vyslancami a komunitou, ktorú zhromaždili. Vďaka činnosti Paraklétu mohli apoštoli a ich nasledovníci uskutočňovať počas dejín poslanie, ktoré im odovzdal Vzkriesený. „Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil...“ (Lk 24, 48n). „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8). „A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú“ (Sk, 5, 32).

 
Ten istý Duch teda prostredníctvom vkladania rúk a modlitby apoštolov posväcuje a povoláva nových misionárov evanjelia (ako napr. v Sk 13, 3n a 1Tim 4, 14). Kým na iných miestach sa hovorí, že Pavol ustanovil v cirkvách presbyterov (porov. Sk 14, 23), inde sa potvrdzuje, že Duch vzbudzuje pastierov stáda (porov. Sk 20, 28). Konanie Ducha a Pavla sa tak stávajú hlboko prepojenými. Vo chvíľach slávnostných rozhodnutí v živote Cirkvi je Duch prítomný, aby ju viedol: „Lebo Duch Svätý a my sme usúdili...“ (Sk 15, 28); Cirkev rastie a kráča „v bázni pred Pánom a v úteche Svätého Ducha“ (Sk 9, 31). Toto neprestajné obnovovanie živej prítomnosti Pána Ježiša v jeho ľude, vykonávané Svätým Duchom a vyjadrené v Cirkvi prostredníctvom apoštolského úradu a bratského spoločenstva, je tým, čo sa v teologickom význame chápe pod termínom Tradícia: ona nie je jednoduchým materiálnym prenosom toho, čo bolo na počiatku odovzdané apoštolom, ale je účinnou prítomnosťou Pána Ježiša, ukrižovaného a vzkrieseného, ktorý v Duchu sprevádza a vedie spoločenstvo, ktoré zhromaždil.

 
Tradícia je spoločenstvo veriacich okolo právoplatných pastierov v priebehu dejín, spoločenstvo, ktoré Duch Svätý živí, pričom zaručuje prepojenie medzi skúsenosťou apoštolskej viery, zažitou v prvotnej komunite učeníkov, a súčasnou skúsenosťou Krista v jeho Cirkvi. Inými slovami, Tradícia je organická kontinuita Cirkvi, svätý chrám Boha Otca, postavený na základe apoštolov a podoprený uholným kameňom, Krista, prostredníctvom oživujúceho konania Ducha: „Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu“ (Ef 2, 19-22). Vďaka Tradícii, garantovanej úradom apoštolov a ich nasledovníkov, dosahuje živá voda vyliata z Kristovho boku a jeho uzdravujúca krv ženy a mužov všetkých čias. A tak je Tradícia ustavičnou prítomnosťou Spasiteľa, ktorý prichádza, aby sa s nami stretol, oslobodil nás a posvätil nás v Duchu prostredníctvom úradu svojej Cirkvi na slávu Otca.

Pútnikov zo Slovenska Benedikt XVI. pozdravil takto:

S láskou vítam pútnikov zo Slovenska.
Bratia a sestry, vaša návšteva Ríma počas Veľkonočného obdobia nech je pre každého z vás príležitosťou na pravú náboženskú obnovu. Oslávený Pán nech vás sprevádza svojím pokojom. Rád vás žehnám.
Pochválený buď Ježiš Kristus!

Po pozdravoch Svätý Otec ešte dodal:

Práve dnes je 20. výročie tragickej nehody, ktorá sa stala v jadrovej elektrárni v Černobyle. Preto cítim potrebu vyjadriť živé ocenenie rodinám, spoločnostiam, občianskym úradom a kresťanským komunitám, ktoré sa počas týchto rokov usilovali prichýliť a liečiť dospelých a zvlášť deti, postihnuté dôsledkami tejto bolestnej udalosti. Keď sa ešte raz modlíme za obete nešťastia s takým veľkým dosahom a za mnohých, ktorých poznačilo, vyprosujeme od Pána svetlo pre tých, ktorí sú zodpovední za osud ľudstva, aby sa energia spoločným úsilím využívala na službu pokoja, s ohľadom na potreby človeka i prírody.

 
-te, ls-