Cirkev a svet: Ghana potrebuje novú evanjelizáciu

Zlaté pobrežie – tak sa kedysi nazývala krajina, ktorej Cirkev vám predstavíme dnes, Ghana. Jej nespočetné zlaté bane v minulosti využívali príslušníci miestneho kmeňa Ashanti, neskôr najmä kolonizátori z Európy. Krajina na pobreží Atlantického oceánu bola známa nielen tradíciou výroby nádherných zlatých šperkov, ale i obchodom s otrokmi. V roku 1874 sa stala britskou kolóniou, nezávislosť získala v roku 1957.

Katolícka misia uspela až pred 125 rokmi

Prví katolícki misionári vstúpili na pôdu Zlatého pobrežia pred viac ako 500 rokmi. Boli to portugalskí moreplavci, ktorí v roku 1471 v osade Shama vsadili do zeme kríž. Miestne podmienky však rozvoju misie nepriali – horúce tropické podnebie a nepriateľsvo domorodého obyvateľstva prinútili misionárov odísť. Nový pokus o šírenie Kristovho evanjelia na Zlatom pobreží sa uskutočnil v roku 1503, keď sa kráľ z Efutu dal spolu so svojou rodinou a viac ako tisícom poddaných pokrstiť. Úsilie misionárov založiť katolícku komunitu však nebolo úspešné, a tak okolo roku 1605 Zlaté pobrežie opustili. Odvtedy začali po celej krajine pôsobiť protestantské cirkvi zo severu Európy.

Až v roku 1880 sa podarilo francúzskym pátrom Augustovi Moreau a Eugeniovi Muratovi zo Spoločnosti afrických misií usadiť v Elmine a založiť tam cirkevné spoločenstvo. Misionárska činnosť sa odvtedy začala vzmáhať, aj vďaka veľkej tolerancii voči katolíkom. Počet pokrstených rýchlo rástol. Mnohí misionári však zároveň v dôsledku neľahkých klimatických podmienok zaplatili za svoje apoštolské úsilie vlastným životom.

Ghana potrebuje druhú evanjelizáciu

V máji roku 1980, pri príležitosti osláv 100. výročia prvej evanjelizácie Ghany, navštívil túto krajinu pápež Ján Pavol II. „Cirkev v Ghane je pevne zakorenená, jej poslanie však ešte nie je naplnené,“ povedal počas stretnutia s biskupmi v Kumasi. „Na to, aby sa ghanskí katolíci plne pripojili k údom Kristovho tela, sú povolaní usilovať sa o evanjelizáciu v Cirkvi, ktorá je svojou povahou misionárska. Iba prijatím vlastnej zodpovednosti za šírenie evanjelia môžu katolíci odpovedať na povolanie, ku ktorému sú pozvaní.” Táto výzva Jána Pavla II. je rovnako aktuálna i s odstupom viac ako 20 rokov.

Potrebu novej evanjelizácie vo svojej krajine vyzdvihol v rozhovore pre VR aj arcibiskup hlavného mesta Accry Gabriel Charles Palmer-Buckle: „Potrebovali by sme uskutočňovať to, čomu sa hovorí druhá úroveň, či druhá vlna evanjelizácie. Tou prvou je samotné hlásanie a šírenie evanjelia. Druhou je snaha implantovať, zaštepovať vieru do kultúry ľudu, aby sa táto kultúra otvorila sviežemu vzduchu kresťanstva a nechala sa ním obnoviť, aby sa otvorila jeho hodnotám.“

Situáciu sťažujú sekty

Takúto evanjelizáciu, pripustil Mons. Palmer-Buckle, v súčasnosti sťažujú mnohé problémy, napr. šírenie siekt, a to najmä v tých afrických krajinách, v ktorých je, tak ako v Ghane, úradným jazykom angličtina: „Ako máme evanjelizovať v duchu medzináboženského dialógu v čase, keď sa v Ghane šíria rôzne kresťanské sekty, medzi nimi napríklad turíčne cirkvi? Ako pomôcť katolíckym veriacim, aby ani v rámci ekumenického dialógu nestratili svoju vieru a hodnoty tvárou v tvár radikálnemu fundamentalizmu týchto siekt? To je oblasť, v ktorej je potrebné posilňovať formáciu našich kňazov, aby dokázali ochrániť dobrá cirkvi, tak ako sa píše vo 4. kapitole prvého listu apoštola Petra: ´buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím.´ (por. 1Pt 3, 14-16) ... ale zároveň aj s pevnou vierou, ochotní pre ňu dokonca i trpieť, ak to bude potrebné.“

V Ghane s vyše 20 miliónmi obyvateľov dnes žije viac ako 15 percent katolíkov v štyroch cirkevných provinciách. Tridsaťpäť percent populácie sa hlási k rôznym protestantským cirkvám, 13 percent obyvateľstva predstavujú moslimovia, a zvyšok vyznáva tradičné africké náboženstvá.

Aj prezident je katolík

Aké postavenie má v krajine Katolícka cirkev? Vatikánsky rozhlas sa opýtal predsedu Konferencie biskupov Ghany Lucasa Abandamlooru: „V Ghane cirkev požíva veľkú úctu medzi obyvateľstvom. Svoje aktivity rozvíja najmä v oblasti vzdelania a zdravotníctva, kde sa zameriava predovšetkým na pomoc chorým na AIDS a ich rodinám. Ghanská vláda akceptuje poslanie Cirkvi, v tomto roku jej dokonca udelila niektoré štátne vyznamenania za prínos pre rozvoj krajiny. Náš prezident je katolík, teší sa zo spolupráce medzi Cirkvou a vládou. Takže, možno povedať, že náš dialóg s verejnými činiteľmi je silný. Takisto rozvíjame dialóg s moslimskými predstaviteľmi, s ktorými spolupracujeme v sociálnej oblasti.“

Benedikt XVI. zdôraznil sociálnu otázku

Ako sme informovali v úvode našej relácie, biskupov Ghany dnes prijal pápež Benedikt XVI. na záver ich úradnej návštevy ad limina vo Vatikáne. „Napriek chvályhodnému pokroku, ktorý zaznamenala Ghana v uplynulých rokoch v ekonomickej oblasti,“ uviedol pápež vo svojom príhovore, „vo vašej krajine treba urobiť ešte mnoho, najmä prekonať chudobu, v ktorej žije veľká časť populácie“. Následkom extrémnej chudoby je podľa Svätého Otca často všeobecný morálny úpadok, vedúci k zločinnosti, korupcii, útokom na posvätnosť ľudského života alebo dokonca k návratu k poverčivým praktikám minulosti. V takejto situácii môžu ľudia ľahko stratiť vieru v budúcnosť. Preto Cirkev, ktorá žiari ako maják nádeje v živote kresťana, musí zintenzívniť svoje úsilie a poskytnúť katolíkom komplexné formačné programy, ktoré im pomôžu prehĺbiť ich kresťanskú vieru a zaujať to správne miesto ako v Cirkvi tak aj v spoločnosti. Dôležitú úlohu v tomto procese formácie zohrávajú laickí katechéti.

„Viem, že týchto verných mužov a ženy pri ich úlohách často brzdí nedostatok zdrojov a nepriaznivé podmienky, a predsa ostávajú odvážnymi ohlasovateľmi Kristovej radosti. Pamätajúc na to, aké vďačné sú miestne cirkvi za starostlivosť katechétov, povzbudzujem vás a vašich kňazov, aby naďalej robili všetko pre to, aby sa týmto hlásateľom evanjelia poskytovala duchovná, doktrinálna, morálna i materiálna podpora, ktorú vyžadujú pre riadne uskutočňovanie svojho poslania.“
 
Osobitnú pozornosť potrebujú rodiny a mladí

Svätý Otec ďalej vyzval ghanských biskupov, aby boli oporou kresťanským rodinám, a pripomínali im, že kresťanské sviatostné manželstvo nemôžu nahradiť iné formy zväzkov medzi mužom a ženou. Osobitnú pozornosť majú biskupi venovať mladým ľuďom, ktorí, podobne ako v mnohých afrických krajinách, predstavujú takmer polovicu obyvateľstva Ghany: „Cirkev v Ghane je mladá. Na to, aby Cirkev oslovila dnešných mladých ľudí, je potrebné, aby sa úprimne a s láskou ujala ich problémov. Solídne základy katechizmu ich posilnia v ich katolíckej identite a pomôžu im čeliť výzvam, ktoré so sebou prináša meniaca sa ekonomická realita, globalizácia či choroby. Tiež ich podporia v odpovedi na argumenty, ktoré im často predkladajú sekty.“

K pálčivým problémom ghanskej cirkvi patrí i nedostatok kňazov, pre ktorý sa v mnohých spoločenstvách veriacich nemôže pravidelne sláviť eucharistia. Mnohé farnosti v Ghane, najmä na dedinách, si aj z ekonomických dôvodov nemôžu dovoliť kňaza, a preto sa musia uspokojiť s prítomnosťou katechétov. Kňaz ich navštevuje maximálne raz za dva týždne alebo raz do mesiaca.

Členom kléru v Ghane Benedikt XVI. adresoval slová o tom, že dar kňazstva si vyžaduje úplné sebadarovanie: „Na kňazstvo sa nikdy nesmie pozerať ako na spôsob zlepšenia svojho sociálneho postavenia alebo životného štandardu. Ak je to tak, potom sebadarovanie sa kňaza a poslušnosť Božím zámerom ustúpi osobným túžbam a dôsledkom toho je, že služba takéhoto kňaza je neúčinná a nenaplnená. Preto vás posmeľujem, aby ste naďalej preverovali vhodnosť kandidátov na kňazstvo a zabezpečovali primeranú formáciu tým, ktorí sa štúdiom pripravujú na kňazskú službu. Musíme im pomáhať rozlišovať Kristovu vôľu a starať sa o tento dar, aby sa mohli stať užitočnými služobníkmi, naplnenými jeho radosťou.“

-mv-