Svet mladých: Inštitút psychológie v Ríme

Je to už 35 rokov, čo na Pápežskej Gregorovej univerzite pôsobí Inštitút psychológie, ktorý by sme Vám dnes chceli predstaviť.

Na jeho začiatku, v roku 1971 stál taliansky páter Luigi Rulla, zo Spoločnosti Ježišovej, spoločne s neskorším rektorom Gregorovej univerzity, pátrom Frankom Imodom, a rehoľnou sestrou Joyse Ridick-ovou. Práca a výsledky, ktoré dosiahli sa zakladajú na dlhoročnom experimentálnom výskume, ktorý ich priviedol k členenej vízii kresťanského povolania a prekážok, ktoré mu môžu klásť do cesty ľudské slabosti, zvlášť na úrovni ľudského podvedomia. Ba možno dokonca povedať, že jedným z najcharakteristickejším prínosom v teoretickom rozpracovaní tejto psychologickej školy s vlastnou jasne kresťansky orientovanou antropológiou, je práve prihliadanie na vplyv podvedomia na normálny život človeka – inými slovami vplyv podvedomia, ktorý nie je patologický a tiež možnosť adekvátnej pomoci pri formovaní kňazov, rehoľníkov a vôbec kresťanov vo všeobecnosti.

Zakladateľ Inštitútu psychológie, páter Luigi Rulla, zomrel na sviatok Zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista v roku 2002. Bol nielen jezuita, ale aj lekár - chirurg, filozof, teológ, psychológ a psychoterapeut. Pochádzal z provincie piemontskej metropoly Turína, kde sa narodil 30. júna roku 1922. Medicínu vyštudoval na turínskej univerzite a bol promovaný keď mal 24 rokov. Potom pracoval na spomínanej univerzite ako asistent 8 rokov a medzičasom sa špecializoval v odbore hrudníkovej chirurgie. Vo veku 32 rokov vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Po štúdiu filozofie v Gallarate a absolvovaní prvého ročníka teológie v v Chieti, ďalšie tri roky sa venoval jej štúdiu vo Woodstocku v americkom štáte Maryland. Následne sa venoval štúdiu psychológie na univerzite v Chicagu a štúdiu psychiatrie na univerzite McGilla v kanadskom Montreale. V šesťdesiatych rokoch sa pustil so svojimi spolupracovníkmi do rozsiahleho experimentálneho štúdia, venovaného náboženskému, respektíve kňazskému a rehoľnému povolaniu. Ovocie tohto štúdia a výskumu možno nájsť v troch zväzkoch ich spoločného diela s názvom Antropológia kresťanského povolania.

Páter Rulla žil v čase, keď antropológia, teda náuka o človeku, bola veľmi ovplyvnená humanistickou psychológiou, a jej vplyv na ľudskú spoločnosť, či život, myslenie a cítenie človeka od vtedy ešte vzrástol. Jednou z charakteristických čŕt humanistickej psychológie je prílišné zdôrazňovanie pozitívnych ľudských schopností, až do takej miery, že popiera biblický pohľad na človeka, totiž, že človek nie je dokonalý, ale je od svojej prirodzenosti poznačený hriechom a náchylný na zlé. Páter Rulla a jeho spolupracovníci, vychádzajúc z dokumentov II. vatikánskeho koncilu, rozpracovali takpovediac vlastnú školu s kresťanskou antropológiou, v ktorej sa pokúsili o integráciu teológie, filozofie a psychológie. Jedným z výsledkov ich úsilia, ako sme už povedali, bolo dielo Antropológia kresťanského povolania, ktorej výsledky, až v prekvapivej miere neskôr potvrdili encykliky Veritas Splendor (1993) a apoštolská exhortácia Vita consacrata (1996).

Už spomínané štúdium kňazského a rehoľného života aj prostredníctvom psychologických diagnostických metód, okrem spomínanej teoretickej bázy Antropológie kresťanského povolania, dalo aj vznik Inštitútu psychológie na Gregorovej Univerzite. O jeho základných cieľoch, hovorí jeho terajší riaditeľ, páter Timothy Healy:

„Hlavným cieľom Inštitútu psychológie na Gregorovej univerzite je formácia budúcich formátorov v Cirkvi. Odpovedáme tak na pastorálnu konštitúciu II. Vatikánskeho koncilu Gaudium et Spes, ktorá pozýva k využitiu vedných disciplín ako sú psychológia a sociológia. Program Inštitútu psychológie sa snaží v kresťanskej formácii aplikovať interdisciplinárny prístup a integrovať aspekty jednotlivých vedných disciplín, akými sú – filozofia, teológia, spiritualita a tiež moderná psychológia, ktorá venuje okrem iného aj pozornosť vplyvu podvedomia na motivácie ľudskej osobnosti. Počas uplynulých 35 rokov existencie Inštitútu, rozvoj antropologickej vízie bol sprevádzaný rozsiahlym empirickým výskumom, ktorého výsledky potvrdili užitočnosť tohto prístupu.

 
Študentom Inštitútu poskytujeme solídnu teoretickú prípravu, ktorá im umožňuje pôsobiť neskôr ako učitelia, ale tiež praktickú prípravu, ktorá v sebe zahŕňa aplikáciu poznatkov a metód modernej psychológie v službe duchovného sprevádzania, rozlišovania kňazských a rehoľných povolaní, v duchovnej formácii rehoľníkov e rehoľných sestier, seminaristov, členov sekulárnych inštitútov a kresťanov vôbec. Týmto spôsob hľadáme spôsob ako pomôcť ľuďom rásť vo vlastnom povolaní.

 
Väčšina tých, ktorí končia štúdium licenciátom, pracuje potom vo formácii – napr. v kňazských seminároch, či ako novicmajstri v rehoľných noviciátoch a na iných zodpovedných pozíciách.“

Keďže jedným z hlavných cieľov Inštitútu psychológie je prehĺbenie ľudskej a duchovnej formácie kňazov a rehoľníkov, v dnešnom vysielaní sa ešte raz zamyslíme sa nad tým, ako konkrétne môže psychológia napomôcť rozvoju kňazského či rehoľného povolania na jeho duchovnej a ľudskej rovine.
Vráťme sa však ešte raz k jeho počiatkom. Už v minulom vysielaní sme spomenuli, že Inštitút psychológie sa zrodil na základe výskumu, ktorý urobil páter Luigi Rulla spolu so svojimi spolupracovníkmi v Spojených štátoch na konci 60 rokov. Tento výskum analyzoval život rehoľníkov počas formácie. Mal tri fázy a uskutočňoval sa u tých istých osôb, a to:
- po 10 dňoch po vstupe do rehole,
- po dvoch,
- a po 4 rokoch formácie.

Analýza osobnosti, okrem iných hľadísk, skúmala aj ľudskú zrelosť, ktorú páter Rulla nazval „existenciálnou zrelosťou“, ktorá zahŕňala hlavne tieto aspekty:
- výkonnosť v štúdiu a v práci,
- vernosť a stupeň osobnej zaangažovanosti sa pre morálne hodnoty a ideály zasväteného života,
- schopnosť a kvalitu rozvíjania medziľudských vzťahov.

Výskum pokračoval v ďalších rokoch po druhom vatikánskom koncile, už na pôde vznikajúceho Inštitútu, ktorý vznikol v roku 1971 keď si páter Rulla zvlášť kládol otázku vzťahu medzi ľudskou zrelosťou a plodnosťou a vytrvalosťou v povolaní.

V rámci tohto výskumu sa prišlo k zaujímavému zisteniu: hoci pri vstupe kandidáta do rehole jeho existenciálnu zrelosť najsilnejšie ovplyvňujú transcedentné hodnoty, čiže evanjeliové ideály, alebo tie, ktoré vyplývajú z charizmy tej ktorej rehole, postupom času, - po 2 a 4 rokoch a neskôr (by sa čakalo, že ak kandidát prehĺbi poznanie týchto ideálov, že jeho zrelosť bude kvalitatívne vyššia, prežívanie evanjeliových ideálov bude hlbšie a autentickejšie ako pri vstupe do rehole. Výskum však ukázal, že až u 60-80 percent kanditátov po 4 rokoch formácie, transcendentné hodnoty majú slabší vplyv na rozvoj zrelosti, ako tomu bolo na počiatku pri vstupe. (Inými slovami, že klasické osvedčené prostriedky duchovného života, strácajú po niekoľkých rokoch u niektorých rehoľníkov svoju účinnosť. Otázka tu stojí: prečo je to tak?
Páter Rulla to definuje tak, že tých 60-80% kandidátov má ťažkosť „internalizovať“, čiže zvnútorniť evanjeliové hodnoty vo svojom živote. To neznamená, že by kandidátom chýbala úprimnosť a dobrá vôľa, to nie,- ale nedokážu tieto hodnoty zvnútorniť, aby sa stali ich vlastnými osobnými hodnotami a túžbami. Ďalšia otázka tu stojí: v čom spočíva táto ich ťažkosť?

Podľa spomínaného pátra, dôvodom sú podvedomé, psychické potreby, ktoré brania kandidátovi v procese zvnútornenia transcendentných hodnôt, ktoré ak sú silne a neuvedomené – kandidát ich môže na začiatku cesty svojho povolania silou svojho nadšenia a vôle vo svojom živote utlmiť, - avšak postupom času, keď opadne pôvodné nadšenie a sila prvotných motivácií - tieto podvedomé túžby nadobudnú väčšiu silu a viac ovplyvňujú cítenie, túžby a rozhodovanie kandidáta, - inými slovami, - proces zvnútorňovania, taký nevyhnutný, pre rast v zrelosti v povolaní.

A práve v tomto bode páter Rulla ponúkol konkrétnu pomoc, využívajúc metódy klinickej psychológie a psychodinamickej terapeutickej metódy prostredníctvom tzv. Colloqui della crescita vocazionale (CCV), čo v preklade znamená: Rozhovory pre napomáhanie rozvoja v povolaní. Je to pravidelný rozhovor so psychológom 2 x do týždňa po 45 minút, v ktorom záujemca o tieto rozhovory má možnosť si uvedomiť svoje hlboké podvedomé potreby a ako tieto ovplyvňujú jeho myslenie, cítenie a vnútorný postoj k evanjeliovým hodnotám, a to v každodenných životných situáciách. Tento krok uvedomenia je dôležitý preto, lebo uvedomenú dialektiku môže človek v sebe spracovať, čo je prakticky nemožné pri dialektike nevedomej. Pri takomto spoznávaní svojich podvedomých motivácií človek môže nadobudnúť väčšiu vnútornú slobodu, ktorá je predpokladom pre zvnútornenie evanjeliových hodnôt a zároveň pre rast v zrelosti a plodnosti prežívania rehoľného povolania.

O tom, ako psychológia môže byť užitočná pre rozvoj kňazského či rehoľného života, hovorí profesorka Inštitútu psychológie na Gregorovej univerzite, rehoľná sestra Simona Brambilová:

„Myslím si, že psychológia sa môže ponúknuť ako nástroj na pomoc človeku, ktorý chce žiť život plnšie, orientujúc svoje energie na ciele, pre ktoré sa rozhodol, ako napríklad milovať Boha celým svojim srdcom, mysľou a silou, a nechať sa tiež milovať Bohom samým. Koncil vo svoje encyklike Gaudium ed Spes, v 62. článku odporúča, aby sa v pastoračnej starostlivosti poznávali a využívali nielen teologické princípy, ale aj objavy profánnych vied, na prvom mieste psychológia a sociológia, aby tak veriaci mohli byť vedení k zrelšiemu životu vo viere.

 
Tieto poznatky o ľudskom živote nám ponúkajú prostriedky, aby sme mohli nadobudnúť hlbšie sebapoznanie vlastnej vnútornej dinamiky, aby sme mohli dozrievať v umení rozlišovania toho, čo sa odohráva v našom vnútri. Toto hlbšie poznanie nás môže priviesť k väčšiemu realizmu o nás samých, ktorého vyjadrením je pokora, väčšia sloboda pre zodpovednosť, schopnosť koherentnejšie sa rozhodovať vzhľadom na hodnoty, ktorým veríme. Taktiež, schopnosť darovať sa v láske a lásku tiež prijať s vďačnosťou a nezištne. Myslím si, že rozvoj povolania v Bohu zasvätenom živote, sa nemôže uskutočniť bez vzťahu k ľudskému rozvoju osobnosti. A práve pre tento cieľ môže byť užitočná psychológia, ktorá ponúka prostriedky či už pre toho, ktorý duchovne sprevádza alebo pre toho, ktorý sa nechá sprevádzať. Tieto prostriedky umožňujú rozvoj sebapoznania, sebaprijatia , osobnostného rastu, čo rozvíja tiež schopnosť vždy viac sa učiť z vlastnej životnej skúsenosti a pozýva vstúpiť do autentickejšieho vzťahu so sebou samými, s inými a s Bohom.

 
Psychológia však nie je všeliek. Je skôr užitočným nástrojom, ktorý môže poskytnúť službu na rozvoj osobnosti, môže napomôcť rozlišovací proces a uschopniť človeka vstúpiť autentickejšie a vždy osobnejšie do živého vzťahu s Kristom, pripraviť pôdu, z ktorej by semeno Slova mohlo priniesť bohatú úrodu.“

Inštitút psychológie na Gregorovej univerzite v Ríme, má v radoch svojich študentov aj zástupcu zo Slovenska. Je ním kňaz košickej diecézy Marek Forgáč, ktorý prijal pozvanie do nášho štúdia

A na záver niekoľko myšlienok zakladateľa Inštitútu psychológie, jezuitského pátra Luigiho Rully:

„Sme povolaní, aby sme odpovedali celým svojim bytím a hľadali realizáciu seba samých nie v uzavretí do seba, ale prekonávaním seba samých a darovaním sa iným.“

 
„Dialóg s kultúrou je dôležitý. Možno sa učiť aj od tých, čo nezmýšľajú ako my, od Freuda, Rogersa, Skinnera. Predovšetkým ak ide o hlbinnú psychológiu. Seriózny výskum však musí byť základom našej práce.“

 
„Dielo, ktoré chceme vykonať nemožno hodnotiť číslami, ale jeho kvalitou a hĺbkou. Ježiš pracoval intenzívne s 12-imi priateľmi, ktorých formoval svojou prítomnosťou a tým, že im venoval celkom osobitnú pozornosť.“

 
„Nejde o to, aby sa robilo mnoho vecí a povrchne. Dôležité je intenzívne sústredenie sa na to, čo robíme.”

 
“Dôležitá je formácia, ale ešte dôležitejšia je formácia tých, ktorí formujú.”

 
“Lepšie je predchádzať ako liečiť.”

- ls -