2006-04-19 11:56:33

Generálna audiencia: Viera sa rodí v osobnom stretnutí so Vzkrieseným


Vatikán (19. apríla, RV) – Ako každú stredu aj dnes sa na Námestí sv. Petra konala pravidelná generálna audiencia. Päťdesiattisíc pútnikov z 27 krajín si vypočulo katechézu Benedikta XVI. o významne Veľkej noci.

Drahí bratia a sestry!
Na začiatku dnešnej generálnej audiencie, ktorá sa uskutočňuje v radostnej atmosfére Veľkej noci, chcem spolu s vami poďakovať Pánovi, že po tom, ako ma presne pred rokom povolal slúžiť Cirkvi ako nástupcu apoštola Petra, ma neustále sprevádza svojou pomocou. Ako rýchlo ubieha čas! Prešiel už rok od chvíle, keď pre mňa neočakávaným a prekvapujúcim spôsobom, kardináli zídení v konkláve vybrali mňa, aby som nastúpil po milovanom Božom služobníkovi Jánovi Pavlovi II. S pohnutím si spomínam na stretnutie s veriacimi, ktorí sa zhromaždili na tomto námestí hneď po mojom zvolení. Toto stretnutie mi zostáva v mysli a srdci. Po ňom nasledovali ďalšie, ktoré mi umožnili zakúsiť, že je pravdivé to, čo som povedal počas slávnostnej svätej omše na začiatku Petrovej služby: „Uvedomujem si, že nemusím niesť sám to, čo v skutočnosti by som nemohol nikdy niesť sám.“ Nezastupiteľnú pomoc mám v nebeskej ochrane Boha a svätých. Rovnako ma teší vaša blízkosť, drahí priatelia, vaša láska a trpezlivosť. Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí ma akýmkoľvek spôsobom sprevádzajú zblízka, alebo duchovne svojou láskou a modlitbou, sledujú zďaleka. Každého osobitne prosím o modlitby u Boha, aby som bol pokorným a pevným pastierom jeho Cirkvi.

Evanjelista Ján rozpráva, že Ježiš práve po svojom zmŕtvychvstaní povolal Petra, aby sa staral o jeho stádo (por. Jn 21, 15.23). Kto si vtedy mohol ľudsky predstaviť, ako sa rozvinie počas storočí táto malá skupina Pánových učeníkov? Peter spoločne s apoštolmi a neskôr ich nástupcovia, najprv v Jeruzaleme a neskôr až po hranice sveta, rozšírili evanjeliové posolstvo, ktorého základné a neoddeliteľné jadro tvorí veľkonočné tajomstvo: utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista. Cirkev slávi toto tajomstvo na Veľkú noc a jej radostnú ozvenu predlžuje v nasledujúcich dňoch. Spieva aleluja pri víťazstve Krista nad zlom a smrťou. „Slávenie Veľkej noci podľa kalendára,“ poznamenáva sv. Lev Veľký, „nám pripomína večný sviatok, ktorý prekonáva každý ľudský čas. Súčasná Veľká noc je tieňom budúcej Veľkej noci. Slávime ju práve preto, aby sme prešli zo sviatku, ktorý sa opakuje každý rok, k večnému sviatku.“

Radosť týchto dní sa rozširuje na celý liturgický rok a osobitne sa obnovuje v nedeľu, ktorá je zasvätená pamiatke zmŕtvychvstania Pána. V tento deň, ktorý je každý týždeň akoby „malou Veľkou nocou“, liturgické zhromaždenie na svätej omši vyznáva v kréde, že Ježiš vstal zmŕtvych na tretí deň, a dodáva, že my očakávame „vzkriesenie zmŕtvych a život nového veku“. Takýmto spôsobom sa ukazuje, že udalosť smrti a zmŕtvychvstania Ježiša je centrom našej viery a práve na tom je založená a rastie Cirkev. Sv. Augustín pripomína: „Uvažujme, drahí, nad vzkriesením Krista: ako jeho utrpenie znamenalo náš starý život, tak vzkriesenie je sviatosťou nového života... Uveril si, bol si pokrstený: starý život je mŕtvy, pribitý na kríži, pochovaný v hrobe. Bol pochovaný starý život v ktorom si žil: nech povstane nový. Ži dobre: ži tak, aby, keď budeš mŕtvy, si nezomrel“ (Sermo Guelferb. 9,3).

Evanjeliové rozprávania, ktoré opisujú zjavenia Vzkrieseného, sú zvyčajne ukončené pozvaním, aby sme prekonali každú neistotu, porovnávali udalosti s Písmom, ohlasovali, že Ježiš napriek smrti je večne živý, zdroj nového života pre všetkých, ktorí veria. Tak sa to napríklad stalo v prípade Márie Magdalény (por. Jn 20, 11-18), ktorá objavila otvorený a prázdny hrob a hneď sa bála, že telo Pána bolo odnesené preč. Pán ju preto zavolal po mene a v tej chvíli u nej nastala hlboká zmena: skľúčenosť a dezorientácia sa premenili na radosť a nadšenie. Rýchlo odchádza k apoštolom a hovorí im: „Videla som Pána“ (Jn 20, 18). Hľa: kto stretáva vzkrieseného Ježiša, je vnútorne premenený; nemôžeme vidieť zmŕtvychvstalého bez viery v neho. Viera sa rodí v osobnom stretnutí so vzkrieseným Kristom a stáva sa odvahou a slobodou, ktorá kričí do sveta: Ježiš vstal zmŕtvych a žije navždy. A to je poslaním Pánových učeníkov v každej dobe a aj v našom čase: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych,“ hovorí sv. Pavol, „hľadajte, čo je hore... Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ (Kol 3, 1-2). To neznamená opustiť každodennú námahu, nezaujímať sa o pozemské skutočnosti. Znamená to oživiť každú ľudskú aktivitu, ako nadprirodzený dych, znamená to byť radostnými ohlasovateľmi a svedkami vzkriesenia Krista, ktorý žije naveky (por. Jn 20,25; Lk 24, 33-34).

Drahí bratia a sestry, Boh vo Veľkej noci svojho jediného Syna naplno zjavuje samého seba, svoju víťaznú silu nad silami smrti, silu trojjedinej lásky. Nech nám Panna Mária, ktorá bola intímne spojená s utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním Syna a pod krížom sa stala Matkou všetkých veriacich, pomôže pochopiť toto tajomstvo lásky, ktoré mení srdcia a naplno nám umožňuje zakusovať veľkonočnú radosť, aby sme ju mohli odovzdať mužom a ženám tretieho tisícročia.

-te-








All the contents on this site are copyrighted ©.