Kardinál Arinze: Pán od nás očakáva jasnú odpoveď na tajomstvo vykúpenia

Vatikán (13. apríla, RV) – Prežívame Veľký týždeň a vstúpili sme do Veľkonočného trojdnia, čo je azda najmocnejšie prežívaný liturgický čas celého roka. Pri tejto príležitosti poskytol Vatikánskemu rozhlasu rozhovor prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, kardinál Francis Arinze.

Eminencia, v akom duchu treba prežívať Veľký týždeň?

V duchu viery, adorácie a lásky k Ježišovi, ktorý nám dal život. V duchu vďačnosti Bohu Otcovi, Synovi a Svätému Duchu, lebo Ježiš Vykupiteľ je stelesnením milosrdenstva Boha, ktorý nenechal ľudstvo v stave prvotného pádu, ale poslal nám Spasiteľa.

Veľkonočné tríduum utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána je centrom liturgického roka...

Bezpochyby. Kto nechápe dôležitosť veľkonočného tajomstva – v zmysle, že jeho slávenie je vrcholom diela nášho vykúpenia prostredníctvom Ježišovho utrpenia, smrti a vzkriesenia –, nechápe, na čom spočíva kresťanská viera. Zaiste, je to tajomstvo... Nemôžeme si nárokovať jeho plné pochopenie, no Pán napriek tomu očakáva od nás jasnú odpoveď na túto jedinečnú a neopakovateľnú udalosť.

Mnohí kresťania však ešte možno neprežívajú tajomstvo týchto obradov ako stred svojej vlastnej viery...

Žiaľ, niektorí kresťania nie. No sú mnohí kresťania, ktorí robia všetko, čo je možné, aby naozaj prežívali tajomstvo, ktoré slávime. Prvé, čo treba urobiť, je zúčastňovať sa na všetkých obradoch Veľkého týždňa a Veľkej noci; prichádzať do chrámu včas; samostatne si čítať liturgické čítania, aby sme ich mohli lepšie sledovať; uvažovať, modliť sa a veriť Božej milosti, ktorá v nás pôsobí. Zároveň je vhodné študovať Katechizmus Katolíckej cirkvi, aby sme lepšie porozumeli všetkému, čo sa slávi.

Čo znamená zomrieť s Kristom, aby sme s ním boli vzkriesení?

Obrady Veľkého týždňa kladú dôraz na pokánie, na krst: kto verí, kto ľutuje svoje hriechy, ten prijíma Ježiša, prijíma krst a dostáva nový život, ktorý nám Ježiš dáva. Preto je nevyhnutné, aby sme si obnovovali krstné sľuby. Navyše, veľkonočná vigília je slávnostnou nocou, slávnostnejšou ako všetky ostatné vigílie, lebo počas nej odovzdávame krst novým kresťanom, a spolu s ním sviatosť birmovania a Najsvätejšiu Eucharistiu.

Kresťanská viera nie je útrpným pohľadom na život: ako teda zosúladiť bolesť kríža s radosťou vzkriesenia?

Keby Kristova smrť na kríži znamenala koniec všetkého, bola by kresťanská viera bolestným náboženstvom; avšak kríž nie je koncom všetkého, lebo Ježiš na tretí deň vstal – ako sám hovorieval a ako už bolo predpovedané v Starom zákone. Tak ako zo stromu diabol oklamal v osobe Adama celé ľudstvo, z kríža prichádza v osobe Ježiša život. Sme teda nasledovníkmi Krista Vykupiteľa, Krista zmŕtvychvstalého, Krista, ktorý prináša život. Kresťanstvo je preto náboženstvom života, náboženstvom radosti vo vzkriesenom Ježišovi. Je náboženstvom života milosti v tomto svete, života tých, ktorí uvidia Boha takého, akým je vo svete, ktorý príde.

-te-