Vatikán (5. apríla, RV) - Ako každú stredu aj dnes sa na Námestí svätého Petra
uskutočnila generálna audiencia Benedikta XVI. Bolo na nej prítomných približne 30
tisíc pútnikov zo 16 krajín. Svätý Otec vo svojej katechéze hovoril na tému: „Cirkev
lásky a Cirkev pravdy“.
Drahí bratia a sestry, zdrojom spoločenstva medzi
učeníkmi a Bohom je Duch Svätý, ktorý rozlieva Božiu lásku v našich srdciach (por.
Rm 5,5). Svätý Irenej v tejto súvislosti hovorí: „Kde je Cirkev, tam je aj Boží Duch;
a kde je Boží Duch, tam je Cirkev a každá milosť; pretože Duch je pravda“ (Adversus
haereses, III, 24, 1: PG VII, 966). Toto intímne spojenie s Duchom neodoberá nič našej
ľudskosti poznačenej slabosťou a preto spoločenstvo učeníkov dobre pozná skúšky, predovšetkým
ohľadom právd viery s následným rozdelením komunity. Ako od začiatku existuje
spoločenstvo lásky (por. 1 Jn 1,1 ss), tak od začiatku prichádza aj rozdelenie:
„Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás boli by zostali s nami.
No malo sa ukázať že tí všetci nie sú z nás“ (1 Jn 2,19). Aké je vážne nebezpečenstvo
straty viery! Je povinnosťou toho, kto verí v Cirkev lásky a chce v nej žiť, aby prerušil
spoločenstvo s tým, kto sa vzdialil od náuky, ktorá zachraňuje (por. 2 Jn 9-11).
To,
že rodiaca sa Cirkev si bola vedomá tohto napätia, dobre ukazuje prvý Jánov list:
neexistuje v Novom zákone hlas, ktorý by jasnejšie poukázal na túto skutočnosť a povinnosť
bratskej lásky medzi kresťanmi; ale zároveň ten istý hlas sa s prísnosťou obracia
na protivníkov, ktorí boli členmi komunity a teraz už viac nimi nie sú. Cirkev lásky
je zároveň aj Cirkvou pravdy, chápanej ako vernosť evanjeliu, ktoré zveril svojim
Ježiš Kristus. Kresťanské bratstvo sa rodí z toho, že sme synmi rovnakého Otca od
Ducha pravdy: „Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi“ (Rim 8,14). Ale
rodina Božích detí, aby mohla žiť v jednote a pokoji, potrebuje niekoho, kto ju bude
v pravde ochraňovať a múdro i spoľahlivo viesť: a to je úlohou služobníka apoštolov.
Prvý
obsah Skutkov apoštolov jasne poukazuje na prelínanie sa týchto hodnôt v živote rodiacej
sa Cirkvi: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve,
na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2,42). Spoločenstvo sa rodí z viery vzbudenej
apoštolským ohlasovaním, živí sa lámaním chleba a modlitbami a prejavuje sa v bratskej
láske a službe. Nachádzame sa pred opisom spoločenstva rodiacej sa Cirkvi, v bohatstve
jej vnútornej dynamiky a jej viditeľných prejavov: dar spoločenstva je uchovávaný
a zveľaďovaný apoštolským úradom, ktorý je darom pre celú komunitu.
Apoštoli
a ich nástupcovia sú kustódmi a svedkami depozitu pravdy odovzdanej Cirkvi, ako aj
služobníkmi zjavenej a darovanej lásky Ježišom Kristom. V tomto zmysle ich služba
je predovšetkým službou lásky: a láska, ktorú oni prežívajú a rozširujú sa nedá oddeliť
od pravdy, ktorú chránia a odovzdávajú. Pravda a láska sú dve tváre rovnakého daru,
ktorý pochádza od Boha a ktorý vďaka apoštolskej službe je uchovávaný v Cirkvi a zasahuje
nás až po dnešok! Aj prostredníctvom služby apoštolov a ich nástupcov láska Trojičného
Boha nás zasahuje, aby nám oznámila pravdu, ktorá nás oslobodzuje (por. Jn 8, 32)!