Kardinál Joseph Zen Ze-kiun je povzbudením pre katolíkov v komunistickej Číne
Čína (27. marca, RV/KNA/Kathnet) – Pätnásť nových kardinálov, ktorých minulý
týždeň menoval pápež Benedikt XVI., je podľa jeho vlastných slov odrazom univerzálneho
charakteru Cirkvi. Popri ôsmich Európanoch sa do kardinálskeho purpuru zaodeli i traja
príslušníci amerického kontinentu, jeden Afričan a traja Ázijci. Pozornosť médií sa
v čase konania konzistória sústredila obzvlášť na tých z nich, ktorí pochádzajú z
krajín so zložitou politickou situáciou či neľahkým postavením Cirkvi. Osobitný rozruch
vyvolalo menovanie nového čínskeho kardinála, Josepha Zen Ze-kiuna, biskupa Hongkongu.
Rozdelenie
medzi oficiálnou a podzemnou cirkvou slabne
Zvláštnosťou
katolíckej cirkvi v Číne je jej rozdelenie na dve skupiny: oficiálnu, tzv. vlasteneckú,
blízku komunistickému režimu, a neoficiálnu, tzv. podzemnú, vernú Rímu. Znalci zložitej
situácie čínskej katolíckej komunity však poukazujú na to, že na tieto „dve cirkvi“
sa v súčasnosti už nemožno pozerať čierno-bielo. Napríklad, podľa bývalého predsedu
Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinál Rogera Etchegaraya, považovaného
za jedného z najangažovanejších predstaviteľa Vatikánu vo vzťahu k Číne, tieto dve
skupiny sú „dvomi tvárami toho istého spoločenstva, ktoré túži byť verné Rímu a
zároveň vlastenecké.“
To, že ostrá deliaca čiara medzi týmito dvomi cirkvami
sa v bežnom živote stále viac vytráca, potvrdil i hongkongský biskup Mons. Zen, keď
počas svojho vystúpenia na XI. riadnej synode biskupov vo Vatikáne v októbri minulého
roka povedal: „Cirkev v Číne, zdanlivo rozdelená na dve – jednu oficiálnu, uznanú
vládou, a jednu podzemnú, vernú Rímu -, je v skutočnosti jednou jedinou Cirkvou, pretože
všetci chcú byť zjednotení s pápežom. Po dlhých rokoch násilnej separácie, prevažnú
väčšinu biskupov vlasteneckej cirkvi, okrem niekoľkých výnimiek, uznal aj Vatikán.
Osobitne v uplynulých rokoch bolo čoraz jasnejšie, že biskupov, vysvätených bez schválenia
rímskeho pápeža, nebudú môcť akceptovať ani predstavitelia kléru ani veriaci.“
Za vernosť Rímu prenasledovanie
Členovia oficiálnej cirkvi,
ktorú spravuje Čínska vlastenecká katolícka asociácia založená v roku 1957, môžu praktizovať
vieru s povolením štátu. Ten aj menuje jej biskupov. Proti členom „podzemnej cirkvi“,
naopak, dodnes pretrvávajú sankcie zo strany štátu. Jej kňazi a biskupi sú naďalej
podrobovaní výsluchom, mučení alebo väznení. „Podzemná cirkev“ nemá povolenie stavať
kostoly. Podľa informácií tlačových agentúr čínska komunistická vláda prenasleduje
aj tých biskupov oficiálnej cirkvi, ktorí, medzičasom uznaní Vatikánom, sú verní pápežovi.
V
Číne je v súčasnosti približne 13 miliónov katolíkov, čo v porovnaní s celkovým počtom
obyvateľov krajiny, ktorý sa pohybuje okolo 1,306 miliardy, nie je veľa. I napriek
svojmu menšinovému postaveniu má katolícka cirkev v Číne funkčné štruktúry – 138 tamojších
diecéz spravuje okolo sto biskupov.
Kardinálov otec chcel byť kňazom
Keď
22. februára tohto roka pápež Benedikt XVI. v závere generálnej audiencie oznámil
zámer menovať nových kardinálov a v zozname mien kandidátov na kardinálsky purpur
odznelo aj meno biskupa Hongkongu Josepha Zen Ze-kiuna, médiá to označili za znak
nádeje a povzbudenia pre katolícku komunitu v Číne a samotný Mons. Zen za „prejav
osobitnej náklonnosti pápeža voči celej Číne.“
Nový čínsky kardinál, salezián
a biskup Honkongu, sa narodil 13. januára 1932 v Yang King-pangu v diecéze Šanghai
v kresťanskej rodine. „Môj otec bol dokonca taký horlivý kresťan, že sa pôvodne
chcel stať kňazom,“ spomína si Mons. Zen „Ale misionár, ktorý ho pokrstil, ho presvedčil,
aby sa oženil. Ešte dnes je u nás živý ten starý múdry zvyk, podľa ktorého sa príslušníkom
prvej generácie konvertitov spravidla neodporúča kňazské svätenie.“ To, čo bolo
pre otca iba snom, naplnilo sa až v živote syna: „Keď som bol dieťa, môj otec ma
v nedeľu vzal aj na päť omší – na dve do našej farnosti a na ďalšie tri do iných
kostolov. Nikdy som sa na týchto omšiach nenudil,“ hovorí Mons. Zen. „Moji
rodičia dostali dobré vzdelanie. Nanešťastie, počas vojny s Japonskom môj otec ťažko
ochorel a nemohol ďalej pracovať, takže sme prišli o zdroj obživy. Niekoľko rokov
sme žili v extrémnej chudobe. Kňaz, ktorý nám vtedy pomáhal, a poznal môj úmysel stať
sa kňazom, ma poslal do ašpirantátu, ktorý vtedy otvorili saleziáni v Šanghaji. Prijali
ma tam, noviciát som strávil v Hongkongu. Bol to prekrásny rok. Predstavený, don Carlo
Braga, bol ozaj svätý človek s veľkým srdcom. U nás ho volali ´čínsky Don Bosco´“
Obranou
ľudských práv znervózňoval stranu a vládu
Prvé rehoľné sľuby u saleziánov
zložil budúci biskup Hongkongu 16. augusta 1949, o šesť rokov neskôr sľuby večné.
Po nich študoval na Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity v Turíne,
neskôr aj v Ríme. Za kňaza bol vysvätený v Turíne 11. februára 1961. Od roku 1964
pôsobil ako učiteľ v saleziánskom študentáte v Honkongu a v tamojšom diecéznom Seminári
Ducha Svätého. Niekoľko rokov pôsobil ako provinciálny predstavený saleziánskej spoločnosti
sv. Dona Bosca pre Čínu, okrem toho vyučoval filozofiu a sakramentálnu teológiu v
niekoľkých čínskych seminároch. V septembri 1996 sa Mons. Zen stal koadjútorom v hongkongskej
diecéze a v decembri toho istého roka prijal biskupské svätenie. V septembri 2002
bol menovaný za nového biskupa Honkongu. Katolícka tlač vtedy predpovedala, že v Číne
by mohli nastať nepokojné časy. A naozaj, z nového biskupa sa vykľul nebojácny a energický
ohajca ľudských práv, čo v žiadnom prípade nebolo po vôli vláde v Honkongu. „Predstavitelia
vládnucej strany boli nervózni od začiatku a vždy nervózni budú, hoci nemajú prečo.
Ale patrí to už k ich povahe, že chcú jednoducho všetko kontrolovať. ... Ich obavy
sú zbytočné. Predstavitelia Cirkvi predsa nemajú v úmysle ani zničiť krajinu ani zvrhnúť
režim. Iba dúfame, že raz aj v Číne bude demokracia,” uviedol honkongský biskup
niekoľko dní pred svojim menovaním za kardinála v rozhovore pre nemecký denník Die
Welt.
Kardinál Zen sa nepovažuje za druhého Wojtylu
Bezprostredné
reakcie predstaviteľov komunistického režimu v Pekingu na správu o menovaní čínskeho
kardinála, zhodnotil Mons. Zen v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas takto: „Prvé
komentáre neboli veľmi kritické, boli to skôr rutinné odpovede. ... Vláda v Pekingu
ešte nedala žiadnu oficiálnu odpoveď. Možno preto, že ju to naozaj veľmi prekvapilo,
možno preto, že bola príliš zaneprázdnená svojimi veľkými politickými zhromaždeniami.
Azda preto, že ešte musela prediskutovať nejakú stratégiu. Dokonca aj minister zahraničných
vecí reagoval spočiatku veľmi vyhýbavo. Ale zároveň sa ozvali aj veľmi negatívne hlasy
zo strany Čínskej vlasteneckej katolíckej asociácie. Jej podpredseda Anthony Liu Bainian
napríklad povedal: ´To, že pápež menoval Zena za kardinála, je nepriateľským aktom
voči Číne.´ Myslia na Jána Pavla II. a jeho odmietanie komunizmu v Poľsku. ´Každý
vie, že biskup Zen je proti komunizmu. Ak by boli všetci biskupi v Číne ako on, hrozí
nám nebezpečenstvo - ako vtedy Poľsku!´ hovoria. Tieto tvrdenia sú, prirodzene, smiešne
a ja na ne dávam rozhodne zamietavú odpoveď.“
A čo podľa Mons. Zena znamená
jeho menovanie za kardinála pre veriacich v Číne? „Myslím, že mnohí sa tešia, lebo
vedia, že kardinál je v úzkom kontakte so Svätým Otcom. A tak dúfajú, že budem môcť
predkladať ich prosby pápežovi. A preto sa aj teším. Pri menovaní zjavne nešlo o osobu
ako takú, ale o veľkú priazeň, ktorú Benedikt XVI. prechováva voči čínskemu ľudu.
A tiež, čo sa týka rozhovorov medzi Svätou Stolicou a čínskou vládou, dúfam, že budem
môcť prednášať pápežovi hlasy čínskych biskupov.“
Nádej na obnovenie
diplomatických vzťahov s Čínou
Ako uviedol vatikánsky sekretár pre vzťahy
so štátmi arcibiskup Giovanni Lajolo v interview pre hongkongskú televíziu I-Cable,
menovanie čínskeho kardinála by mohlo prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi čínskou vládou
a Vatikánom. Oficiálne vzťahy medzi Svätou Stolicou a Pekingom neexistujú od konca
štyridsiatych rokov 20. storočia, keď sa k moci v Číne dostali komunisti. Otvorenou
otázkou v súčasnom rokovaní o obnovení vzájomných diplomatických stykov ostáva požiadavka
čínskej vlády, aby Rím najprv prerušil svoje diplomatické vzťahy s Taiwanom. Ako túto
situáciu vníma nový čínsky kardinál? „Každý vie, že Svätá Stolica bez diplomatických
vzťahov nebude môct mať v Číne žiaden vplyv. Z pastoračných dôvodov by takéto vzťahy
skutočne mala nadviazať, aby mohla stáť pri tamojších katolíkoch. Takže, zrejme sa
nevyhne tomu, aby obetovala svoje terajšie diplomatické styky s Taiwanom. To z objektívneho
hľadiska nie je jednoduché, pretože Svätá Stolica ešte nikdy takto jednostranne neprerušila
vzťahy s nejakým spriateleným národom. Ale myslím si, že ľudia v Taiwane budú mať
pre to pochopenie. Tamojší biskupi prirodzene chápu spomínané pastoračné dôvody. Myslím
si, že Svätá Stolica by mala taiwanskej vláde presne vysvetliť celé pozadie, ba dokonca
sa za tento´nútený krok´ ospravedlniť.“