Taliansko (27. marca, RV/La Repubblica/SIR) – Taliansky denník La Repubblica
v nedeľnom vydaní uverejnil rozhovor s Abdulom Rahmanom, ktorému hrozí trest smrti
za to, že konvertoval z islamu na kresťanstvo. Ako sám uvádza, je pokojný a vie, že
neurobil nič, čo by ľutoval. „Nemyslel som si, že sa to skončí takto. Som však
pripravený niesť všetky dôsledky. Nezaprel som nič, pretože verím v jediného Boha.”
Na otázku, ako sa stal kresťanom, odpovedal, že pracoval v Pakistane pre humanitárnu
organizáciu, ktorej členmi boli katolíci. „Začal som s nimi hovoriť o ich náboženstve,
prečítal som si Bibliu a tá mi otvorila srdce a myseľ. Moje rozhodnutie stať sa katolíkom
bolo premeditované a skladalo sa z malých krokov. Keď som sa rozhodol nechať sa pokrstiť,
urobil som to v úplnom presvedčení.“
Rahmana viackrát požiadali, aby vyjadril
ľútosť nad svojím skutkom, on to však odmietol. Podľa neho nie je žiadnym hrdinom.
„Narodil som sa a vyrástol vo veľmi chudobnej rodine. Ale skúsenosť v cudzine ma
obohatila a pomohla pochopiť mnoho vecí. Opakujem: som pokojný. Plne si uvedomujem
to, čo som si zvolil. Ak budem musieť zomrieť, tak zomriem. Niekto pred mnohými rokmi
to urobil za všetkých nás,“ dodal na záver rozhovoru pre taliansky denník La Repubblica
Abdul Rahman.
V tejto súvislosti ožila medzi odborníkmi na islam diskusia o
chápaní odpadlíctva. Presne pred rokom apeloval moslimský politik Tarik Ramadan na
okamžitý odklad vykonávania hrdelných trestov, kameňovania a všetkých foriem trestu
smrti v krajinách s moslimskou väčšinou. Islamista z Milánskej univerzity Paolo Branca
pri tejto príležitosti pre agentúru SIR vyjadril obavu, že odpadlíctvo je v islamských
krajinách stále tabu. „Považuje sa za veľmi vážnu vec a postaviť sa na stranu odpadlíka
znamená postaviť sa proti skupine, ktorá je v moslimskej kultúre veľmi súdržná,“
vysvetlil docent arabčiny Paolo Branca. Súkmeňovci podľa neho „vo svojej jednoduchej
viere nedokážu pochopiť, ako môže niekto zanechať islamské náboženstvo, jediné pôvodné
a správne. Myslia si, že každý, kto odíde, to robí z ekonomických alebo politických
dôvodov.“ Ako docent Branca v tejto perspektíve vníma budúcnosť? „Verím,“
hovorí, „že zmenu môže priniesť len vytrvalé vyžadovanie rešpektu voči ľudskej
osobe a náboženskej slobode.“