Benedikt XVI. kreoval pätnástich nových kardinálov
Vatikán (24. marca, RV) – Prvé riadne verejné konzistórium počas pontifikátu
Benedikta XVI. spojené s menovaním pätnástich nových kardinálov, sa začalo dnes o
10:30 na Námestí sv. Petra. Noví kardináli svojim národnostným zložením odrážajú univerzálnosť
Cirkvi: ôsmi z nich sú Európania, traja pochádzajú z amerického kontinentu, traja
z Ázie a jeden z Afriky.
„A tak mocou všemohúceho Boha, svätých apoštolov
Petra a Pavla, i mocou našou, kreujeme a slávnostne prehlasujeme týchto našich bratov
za kardinálov svätej rímskej cirkvi...“ Po tomto liturgickom prehlásení v latinčine
Benedikt XVI. uviedol nových kardinálov v tomto poradí:
William Joseph Levada,
emeritný arcibiskup San Francisca, Franc Rodé, emeritný arcibiskup Ľubľany,
Agostino Vallini, emeritný arcibiskup Albana, Jorge Liberato Urosa
Savino, arcibiskup Caracasu Gaudencio Rosales, manilský arcibiskup,
Jean-Pierre Ricard, arcibiskup Bordeaux, Antonio Cañizares Llovera,
arcibiskup Toleda, Nicolas Cheong-Jin-Suk, arcibiskup Seolu, Sean
Patrick O´Malley, bostonský arcibiskup, Stanisław Dziwisz, krakovský
arcibiskup, Carlo Caffarra, bolonský arcibiskup, Joseph Zen Ze-Kiun,
biskup Honkongu.
Za oddanú službu a príkladnú vernosť Cirkvi pápež udelil hodnosť
kardinála aj týmto trom duchovným, ktorí už prekročili vek 80-ich rokov: Andrea
Cordero Lanza di Montezemolo, titulárny arcibiskup Tuscanie, Peter Poreku
Dery, emeritný arcibiskup z Tamale v Ghane, Albert Vanhoye, páter zo
Spoločnosti Ježišovej.
Slávnosť ďalej pokračovala liturgiou slova, po ktorej
nasledovala homília Benedikta XVI. Svätý Otec v jej úvode vyzdvihol, že kardinálsky
zbor sa obohacuje o pätnásť nových členov v predvečer slávnosti Zvestovania Pána a
zároveň v kajúcnej atmosfére pôstneho obdobia. Okrem prítomných kardinálov, patriarchov,
biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníc, i početných veriacich osobitne pozdravil
príbuzných nových kardinálov ako aj vládnych a občianskych predstaviteľov, zastupujúcich
rôzne národy a inštitúcie.
„Riadne verejné konzistórium je udalosťou, ktorá
veľmi výstižne poukazuje na univerzálny charakter Cirkvi, rozšírenej vo všetkých kútoch
sveta, aby ohlasovala všetkým dobrú zvesť Krista Spasiteľa. Milovaný pápež Ján Pavol
II. predsedal deviatim konzistóriám, a tak rozhodujúcim spôsobom prispel k obnove
kardinálskeho kolégia podľa smerníc, ktoré stanovil Druhý Vatikánsky koncil a Sluha
Boží, pápež Pavol VI. Hoci sa kardinálsky zbor v priebehu storočí v mnohom zmenil,
predsa však jadro a základná povaha tohto dôležitého cirkveného organizmu ostali nezmenené.
Jeho starodávne korene, jeho historický vývoj i jeho súčasné zloženie z neho tvoria
naozaj akýsi druh ´senátu´, povolaného na úzku spoluprácu s Petrovým nástupcom pri
plnení úloh spojených s jeho univerzálnou apoštolskou službou.“
Pápež potom
upriamil pozornosť na urývok z evanjelia sv. Marka, ktoré odznelo pred homíliou a
v ktorom Ježiš hovorí svojim učeníkom o tom, že predstavení majú predovšetkým slúžiť:
„Spolu s evanjelistom Markom sme sa vrátili k samotnému počiatku Cirkvi a osobitne
k pôvodu Petrovej služby. Očami srdca sme znova uzreli Pána Ježiša, na ktorého chválu
a slávu je úplne zameraný a ktorému je aj venovaný tento dnešný obrad. Ježiš nám hovorí
slová, ktoré v našej pamäti vyvolávajú definíciu rímskeho veľkňaza, drahú sv. Gregorovi
Veľkému: ´Servus servorum Dei´ – Sluha sluhov Božích. Naozaj, Ježiš, keď vysvetľoval
dvanástim apoštolom, aby svoju autoritu uplatňovali úplne odlišným spôsobom ako ´hlavy
národov´, vyjadruje túto odlišnosť v štýle služby: ´Kto sa bude chcieť stať medzi
vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude
sluhom všetkých. (Mk 10, 43-44). Úpná a veľkodušná ochota slúžiť druhým je teda rozlišujúcim
znakom toho, kto je v cirkvi postavený na vedúce miesto, pretože takým bolo aj pre
Syna človeka, ktorý ´ neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj
život ako výkupné za mnohých. (Mk 10, 45) . ... Prvým ´Sluhom sluhov Božích´ je teda
Ježiš. Po ňom a v jednote s Ním apoštoli a medzi nimi osobitným spôsobom Peter, ktorému
Pán zveril zodpovednosť viesť jeho stádo. Úlohou pápeža je stať sa prvým služobníkom
všetkých.“
Zmysel povolania kardinálov zhrnul Benedikt XVI. slovom caritas
- láska, ktoré je centrom jeho prvej encykliky Deus caritas est: „Purpur, do ktorého
sa odievate, nech je vždy výrazom Kristovej lásky, nabádajúcej k vášnivej láske ku
Kristovi, jeho Cirkvi a k ľudstvu. ... Počítam s vami, ctihodní bratia, počítam s
celým kardinálskym zborom, do ktorého vstupujete, aby ste ohlasovali svetu že ´Boh
je láska´ , a to predovšetkým skrze svedectvo úprimného spoločenstva medzi kresťanmi.
´Podľa toho´ , hovorí Ježiš, ´spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete
navzájom milovať´. (Jn 13,35). Počítam s vami, drahí bratia kardináli, aby princíp
lásky mohol vyžarovať a aby dokázal oživiť Cirkev na každom stupni jej hierarchie,
v každom spoločenstve a rehoľnom inštitúte... Počítam s vami, aby spoločné úsilie
upierať pohľad na otvorené Kristovo Srdce umožnilo bezpečnejšiu a rýchlejšiu cestu
k plnej jednote kresťanov. Počítam s vami, aby Cirkev vďaka starostlivosti voči malým
a chudobným, ponúkla svetu hlásanie a výzvu civilizácie lásky. Nech kardinálsky purpur,
ktorým ste vyznamenaní, je ozajstným symbolom vrúcnej kresťanskej lásky, žiariacou
vo vašom živote.“
Po homílii noví kardináli vyznali svoju vieru a zložili
sľub vernosti a poslušnosti pápežovi a jeho nástupcom. Potom Svätý Otec každému z
nich položil na hlavu kardinálsky biret, ktorý je súčasťou ich odevu. Biret je spolu
s prsteňom, ktorý dostanú noví kardináli zajtra, jedným z vonkajších znakov, spojených
s kardinálskou hodnosťou. Jeho svetločervená farba je nielen symbolom hrdinstva mučeníkov
ale aj lásky k Cirkvi, ochotnej nasadiť vlastný život. Každému novému kardinálovi
bol zároveň zverený niektorý z rímskych kostolov. Ide o nadviazanie na starodávnu
tradíciu, podľa ktorej pápež prideľoval každému kardinálovi jeden chrám v Ríme, tzv.
titulárny kostol, ako znak príslušnosti k rímskemu kléru.
Menovaním nových
kardinálov sa počet členov kardinálskeho kolégia zvýšil na 193, z ktorých 120 má právo
voľby pápeža. Z uvedeného celkového počtu 100 kardinálov zastupuje európsky kontinent,
32 Latinskú Ameriku, 20 Severnú Ameriku, 20 Áziu, 17 Afriku a 4 Oceániu.
A
napokon malá zaujímavosť, týkajúca sa vekového zloženia členov súčasného kardinálskeho
zboru: jeho najstarší člen je holandský kardinál Johannes Willebrands, ktorý v septembri
oslávi 97. narodeniny, najmladším je maďarský kardinál Péter Erdö, ktorý bude mať
v júni 54 rokov.