Generálna audiencia: Apoštoli nie sú svedkami myšlienky, ale ohlasovateľmi osoby

Vatikán (22. marca, VR) – Približne 35-tisíc pútnikov z 15 krajín sa zúčastnilo na dnešnej generálnej audiencii Benedikta XVI., ktorá sa konala na námestí svätého Petra. Svätý Otec počas nej predniesol katechézu na tému: „Apoštoli, svedkovia a vyslanci Krista“.

Drahí bratia a sestry, List Efezanom nám predstavuje Cirkev ako stavbu postavenú „na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš“ (Ef 2, 20). V Zjavení apoštola Jána je úloha apoštolov, presnejšie Dvanástich, objasnená v eschatologickej perspektíve nebeského Jeruzalema, ktorého múry „mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov“ (Zjv 21, 14). Evanjeliá sa zhodujú v tom, že povolanie apoštolov poznamenalo prvé kroky Ježišovho poslania po tom, ako prijal krst od Jána Krstiteľa vo vodách rieky Jordán.

Podľa rozprávania evanjelistov Mareka (1, 16-20) a Matúša (4, 18-22) povolanie prvých apoštolov sa odohralo pri Galilejskom jazere. Ježiš začal ohlasovať Božie kráľovstvo, keď sa jeho pohľad zastavil na dvoch dvojiciach bratov: Šimonovi a Andrejovi, Jakubovi a Jánovi. Sú to rybári, ktorých každodennou prácou je vyjsť na more. Čaká na nich však iný rybolov. Ježiš ich povoláva s rozhodnosťou a oni ho nasledujú: budú z nich „rybári ľudí“ (por. Mk 1,17; Mt 4,19). Lukáš vo svojom rozprávaní sleduje rovnakú tradíciu, aj keď je viac prepracovaná (Lk 5, 1-11). On ukazuje cestu viery prvých učeníkov a upresňuje, že pozvanie na nasledovanie prichádza potom, ako si vypočuli prvé Ježišove kázanie a zakúsili prvé zázraky, ktoré vykonal. Zázračný rybolov tu okamžite ponúka symbol poslania rybárov ľudí, ktoré im zveril. Osud týchto „povolaných“ bude odteraz intímne spojený s Ježišovým. Apoštol je vyslancom, ale ešte predtým Ježišovým „odborníkom“.

Práve tento aspekt je zvýraznený evanjelistom Jánom už od prvého Ježišovho stretnutia s budúcimi apoštolmi. Tu je scenár rozdielny. Stretnutie sa uskutoční na brehu rieky Jordán. Prítomnosť budúcich učeníkov, ktorí rovnako ako Ježiš prišli z Galiley, aby prežili skúsenosť krstu, vyslúženého Jánom Krstiteľom, osvetľuje ich duchovný svet. Boli to muži, ktorí očakávali Božie kráľovstvo, túžili spoznať Mesiáša, ktorého príchod bol blízko. Stačia im slová Jána Krstiteľa, ktorými označil Ježiša za Božieho baránka (por. Jn 1, 36), aby sa v nich objavila túžba osobného stretnutia s učiteľom. Dialóg Ježiša s prvými dvoma budúcimi apoštolmi je veľmi expresívny. Na otázku: „Koho hľadáte?“ oni odpovedajú ďalšou otázkou: „Rabbi, kde bývaš?“. Ježišova odpoveď je pozvaním: „Poďte a uvidíte“ (por. Jn 1, 38-39). Dobrodružstvo apoštolov sa začína ako stretnutie ľudí, ktorí sa vzájomne otvoria. Pre učeníkov tak začína priame spoznávanie Majstra. Oni nemajú byť ohlasovateľmi myšlienky, ale svedkami osoby. Predtým, než začali evanjelizovať, musia „byť“ s Ježišom (por. Mk 3,14), vytvoriť s ním osobný vzťah. Na tomto základe evanjelizácia nebude ničím iným, ako ohlasovaním toho, čo už zakúsili a pozvaním vstúpiť do tajomstva spoločenstva s Kristom (por. 1 Jn 13).

Ku komu budú poslaní apoštoli? Zdá sa, že Ježiš v evanjeliu sa obracia iba k Izraelitom: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela“ (Mt 15, 24). Podobným spôsobom opisuje poslanie zverené Dvanástim: „Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: ‚K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela!’“ (Mt 10, 5s). Istá moderná kritika, inšpirovaná racionalizmom, videla v týchto vyjadreniach chýbajúce univerzálne povedomie Nazaretského. V skutočnosti ich musíme pochopiť vo svetle jeho vzťahu s Izraelom, spoločenstvom zmluvy. Podľa mesiášskeho očakávania Božie prísľuby by sa uskutočnili, keď sám Boh, prostredníctvom svojho vyvoleného, zhromaždí svoj ľud, ako to robí pastier so svojim stádom: „Nuž ochránim svoje ovce, že nebudú viac napospas... I postavím nad ne jedného pastiera, ktorý ich bude pásť: svojho sluhu, Dávida; on ich bude pásť, on im bude pastierom. Ja, Pán im budem Bohom a môj sluha Dávid bude medzi nimi kniežaťom“ (Ez 34, 22-24). Ježiš je eschatologickým pastierom, ktorý zhromažďuje stratené ovce domu Izraela a hľadá ich, pretože ich pozná a miluje (por. Lk 15, 4-7 a Mt 18, 12-14; por. aj postavu dobrého pastiera v Jn 10,11). Prostredníctvom tejto žatvy sa Božie kráľovstvo ohlasuje všetkým ľuďom: „Zanesiem svoju slávu medzi národy a uvidia všetky národy môj súd, ktorý prevediem, a moju ruku, ktorú na nich položím“ (Ez 39, 21).

Tak dvanásti, ktorých prijal, aby sa zúčastnili na Ježišovom poslaní, spolupracujú s pastierom posledných dní a idú predovšetkým medzi stratené ovce Izraelovho domu, obracajúc sa na ľud zmluvy, ktorého zhromaždenie je znamením spásy pre všetky národy. Ježiš je ďaleko od toho, aby sa neotvoril univerzálnemu mesiášskemu poslaniu, a počiatočné ohraničenie jeho misie iba na Izrael a Dvanástich sa tak stáva najúčinnejším prorockým znakom. Po Kristovom utrpení a zmŕtvychvstaní bude toto znamenie objasnené: univerzálny charakter poslania apoštolov sa stane jednoznačným. Kristus pošle apoštolov „do celého sveta“ (Mk 16, 15) ku „všetkým národom“ (Mt 28, 19; Lk 24, 47) „až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8).

-lm-