Cirkev a svet: Kresťanstvo bojuje v Kamerune s korupciou, aidsom a neverou
Od uplynulého pondelka, 13. marca, až do stredy, 22. marca, sú vo Vatikáne na úradnej
návšteve ad limina apostolorum biskupi Kamerunu.
Kamerun leží v centrálnej
časti Afriky, na západe hraničí s Atlantickým oceánom. Vďaka prírodnej rozmanitosti
krajinu nazývajú aj „Afrikou v malom.” Od roku 1884 až do obdobia prvej svetovej vojny
bol Kamerun nemeckou kolóniou. Po porážke nemeckých vojsk bolo územie krajiny rozdelené
na dve časti. Ich správou boli poverené Francúzsko a Veľká Británia. Francúzsky Kamerun
získal nezávislosť v roku 1960. K nemu sa na základe ľudového hlasovania pripojila
južná časť Britského Kamerunu, zatiaľ čo jeho severná časť sa pripojila k Nigérii.
V krajine, ktorá má v súčasnosti viac ako 16 miliónov obyvateľov, žije veľký
počet rôznych etnických skupín s vlastnými jazykmi a zvykmi. Úradnými jazykmi sú francúzština
a angličtina. Popri Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási viac ako 40 percent obyvateľstva,
sú v Kamerune prítomné i rôzne protestantské cirkvi. Islam vyznáva viac ako 20 percent
a tradičné africké náboženstvá asi 13 percent populácie. S rekordnou
korupciou bojuje aj Cirkev
Súčasná spoločensko-politická situácia v Kamerune
je relatívne pokojnejšia ako v iných afrických štátoch, na druhej strane však ani
táto krajina nie je odolná voči negatívnym javom, s ktorými sa možno stretnúť v mnohých
častiach kontinentu: porušovanie ľudských práv, šírenie násilia, a najmä korupcia.
Podľa medzinárodnej organizácie Transparency International patrí Kamerun medzi krajiny
s najvyššou mierou korupcie na svete. V uplynulých rokoch sa značne rozmohla korupcia
na tamojších školách. Na tento jav, ktorý mnohí oddôvodňujú zlým sociálnym postavením
učiteľov, dlhodobo upozorňuje aj miestna cirkev. Napr. v roku 2001 inicioval arcibiskup
diecézy Yaoundé Mons. Tonyé Bakot v spolupráci s charitatívnou organizáciou biskupov
USA „Catholic Relief Services” špeciálny trojročný Národný program prevencie korupcie
na školách. K programu sa pripojilo viac ako dvesto katolíckych škôl vo všetkých diecézach
Kamerunu.
Vládni predstavitelia Kamerunu často obviňujú Cirkev z vmiešavania
sa do politiky, katolícki biskupi sa však opakovane dovolávajú práva Cirkvi vyjadriť
sa k problémom v spoločnosti vzhľadom na jej nezávislé postavenie v štáte.
120
rokov od vzniku má miestna cirkev 23 diecéz
Prví kresťanskí misionári v
Kamerune boli protestanti, ktorí prišli na pôdu tejto krajiny okolo roku 1884. Ešte
rok predtým poslal apoštolský vikár Guiney do Kamerunu dvoch katolíckych misionárov,
ktorým sa tam však nepodarilo usadiť. Vtedajší pápež Lev XIII. napokon vyslal do Kamerunu
nemeckých palotínov i misionárov z iných reholí a 18. marca 1890 zriadil apoštolskú
prefektúru Kamerunu. V roku 1904 nasledovalo ustanovenie apoštolského vikariátu a
zriadenie diecézy Yaoundé.
V súčasnosti je v Kamerune 23 katolíckych diecéz.
Prvým biskupom krajiny sa v roku 1955 stal Mons. Paul Etoga, prvým kardinálom zase
v roku 1988 Christian Wiyghan Tum. Terajší biskupský zbor Kamerunu tvorí dvadsaťštyri
biskupov – dvadsiati sú Kamerunčania, dvaja Belgičania a dvaja Poliaci – jedným z
nich je prvý biskup diecézy Yokadouma, ktorá vznikla ešte len pred pätnástimi rokmi,
biskup Eugeniusz Jureczko z rehole oblátov Nepoškvrenej Panny Márie.
Biskup
Jureczko začínal pred 36 rokmi z ničoho
Na svoje misionárske začiatky v
Kamerune si biskup Jureczko v rozhovore pre poľské vysielanie Vatikánskeho rozhlasu
zaspomínal takto: „Keď som pred tridsiatimišiestimi rokmi začal pôsobiť ako misionár
v Kamerune, nemali sme prakticky nič, a predsa, miestni ľudia nás prijali veľmi srdečne
a delili sa s nami o všetko, čo mali. Vďaka láskavosti a priateľskosti tunajších ľudí
sme dokázali prežiť tie prvé ťažké roky. Ich priateľskosť bola úprimná, hoci nás nepoznali
a neboli ani katolíkmi, keďže praktizovali tradičné náboženstvá. Ale keď videli, že
sme opustili svoju rodnú krajinu a zasvätili svoj život pomoci iným, prijali nás
ako vlastných.“
Okrem dobroprajnosti sa biskup Jureczko naučil od Kamerunčanov
aj trpezlivosti a spokojnosti. Ako uviedol, súčasný stav diecézy, v ktorej pôsobí,
je ovocím prvej evanjelizácie, o ktorom sa zmienil aj Benediktovi XVI. na osobnej
audiencie počas návštevy ad limina: „Mohol som sa skromne pochváliť, že som začínal
s tromi misiami a dnes je v mojej diecéze jedenásť farností. Pôsobí v nich aktuálne
sedemnásť kňazov, z toho polovica sú Kamerunčania a polovica Európania. Medzi nimi
je aj šesť Poliakov – štyria obláti a dvaja členovia hnutia Fidei Donum. V tomto čase
máme dvanásť seminaristov, jedného som poslal študovať do Poľska, do Łomże. Keď som
o tom hovoril Svätému Otcovi, bol veľmi rád, podľa neho to, že máme v Poľsku aj kamerunských
seminaristov, je jeden zo znakov univerzálnosti Cirkvi.“
Manželská vernosť
si vyžaduje veľkú námahu a obetu
V diecéze Yokaduma je v súčasnosti asi
30-tisíc katolíkov, ktorí podľa biskupa Jureczka žijú autentickým sviatostným životom.
Okrem množstva prvých svätých prijímaní sa teší z pribúdajúcich sviatostných manželstiev.
„Dokonca aj medzi pygmejmi sa nájdu takí, ktorí uzavreli sviatosť manželstva. Pred
odchodom do Ríma som navštívil jednu osadu tohto trpasličieho etnika. Stretol som
sa tam s niekoľkými pármi, ktoré mi pripomenuli, že presne pred ôsmimi rokmi som bol
svedkom uzavretia ich manželstiev. Otvtedy všetci zachovávajú manželskú vernosť, hoci
si vyžaduje veľkú námahu a obetu.“
„V Kamerune je totiž dosť rozšírená
polygamia – mnohoženstvo. Naši katolíci, ktorí uzatvárajú sviatostné manželstvá, sú
neraz terčom posmechu, ale napriek tomu zostávajú verní. Iste, i tu sa nájdu výnimky,
ale vo všeobecnosti žijú tunajší veriaci v monogamii, v čom im zaiste pomáha najmä
pristupovanie k sviatostiam a rodinná modlitba. Od začiatku tohto roka v mojej diecéze
uzavrelo sviatostné manželstvo dvadsaťpäť párov a ďalšie sa naň pripravujú. To je
ozaj veľká vec! Povedal by som, že v tomto by mohli byť naši veriaci príkladom pre
Európu!“
Boj s aidsom dáva Cirkvi priestor na svedectvo
Polygamia
v afrických krajinách je jednou z príčin šírenia choroby aids. Kamerun nie je výnimkou.
Na východe krajiny, kde leží i diecéza Yokaduma, veľmi rastie počet prípadov tejto
smrteľnej choroby. Diecéza preto zriadila špeciálne združenie na pomoc týmto chorým
a prednedávnom i spolok priateľov na pomoc sirotám, ktorých rodičia umreli na aids.
Cirkev sa však snaží pôsobiť aj v oblasti prevencie – vydávaním informačných prospektov
poukazuje na prirodzené metódy ochrany proti tejto chorobe: zdržanlivosť, vernosť
i modlitba. Práca cirkvi medzi chorými na aids sa tak zároveň stáva príležitosťou
na hlásanie evanjelia. Ako dodáva biskup Jureczko, v takýchto prípadoch často postihnutí
prijímajú krst a vstupujú do cirkvi.
„Prejavy starostlivosti, milosrdnej
lásky, často robia divy. V diecéze mám veľa mladých ľudí – dobrovoľníkov, ktorí odchádzajú
do dedín, aby navštívili tých, ktorých pre ich chorobu všetci opustili. Pomáhajú im
duchovne i materiálne, napr. tým, že im kupujú lieky. A títo chorí, keď vidia tieto
prejavy nezištnej služby, sa často pýtajú: ´Prečo to robíte?´ A oni nato: ´Preto,
lebo Kristus nám dal príkaz preukazovať lásku, najmä voči opusteným a ťažko chorým,
ktorí si vyžadujú starostlivosť, tak ako vy.“
O boji proti aidsu, ako jednej
zo súčasných výziev pre cirkev v Kamerune, sa uplynulú sobotu počas spoločného stretnutia
s biskupmi tejto krajiny zmienil i pápež Benedikt XVI.. Za rovnako pálčivý problém
označil aj prítomnosť siekt v Kamerune, ktoré využívajú dôverčivosť ľudí, aby ich
oddialili od Krista a od Cirkvi, a tiež ťažké skúšky, ktorým sú v súčasnosti vystavené
vzťahy v rodinách. Kňazi majú rozvíjať čistotu, správnu autoritu
a vyvažený vzťah k majetku
Popri ťažkostiach poukázal Svätý Otec aj
na mnohé radostné stránky života Cirkvi v Kamerune, napr. na rastúci počet kňazov
a seminaristov. V tejto súvislosti vyslovil vďaku misionárom za ich trpezlivú prácu,
ktorej ovocím sú práve nové povolania. Benedikt XVI. vo svojom príhovore ďalej vyzval
kamerunských kňazov na obnovu pastoračnej horlivosti: „Nech každý rozjíma o úplnom
dare, ktorým sa má stať pre Boha a pre Cirkev, podľa vzoru toho, ako sa daroval Kristus,
a o nárokoch, ktoré si vyžaduje pastoračná horlivosť: predovšetkým o nevyhnutnosti
života v čistote, v celibáte, v súlade s cirkevným zákonom, o správnom uplatňovaní
autority i o vyváženom vzťahu k materiálnym dobrám.“
Na záver audiencie
Svätý Otec povzbudil biskupov Kamerunu, aby pokračovali v medzináboženskom dialógu
a v šírení pokoja: „Drahí bratia v biskupskej službe, ... pozývam vás tiež, aby
ste v duchu úprimného a trpezlivého dialógu, prežívaného v pravde a dobročinnej láske,
naďalej upevňovali bratské vzťahy s inými kresťanskými cirkvami i s veriacimi iných
náboženstiev, a tak prejavovali lásku Krista Spasiteľa, ktorá dáva zrod túžbe ľudí
žiť v pokoji a tvoriť bratský národ.“