Slovo pre chorých: Ak chceš, môžeš ma uzdraviť

Drahý brat, sestra! Opäť sa spolu stretávame na vlnách rozhlasu, aby sme uvažovali o tom, ako zvládnuť bolesť, utrpenie, či chorobu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou života mnohých. Je ťažké nájsť človeka, ktorý sa vo svojich dňoch života nestretol s utrpením. Ono prichádza skôr, či neskôr. U niekoho je hosťom na krátky okamih. Niekto ho zas pokladá za stáleho spoločníka na ceste životom. Bolesť, utrpenie, či choroba je tu! Nie je možné si nahovárať, že mňa sa to netýka toho, či onoho človeka. Zdravie je totiž relatívny pojem. Ak sa dnes cítim pri sile, zajtra môžem zápasiť s chorobou, vďaka ktorej sa môže o poznanie zmeniť kvalita môjho života. Predpokladám, že podstatnú časť spoločenstva pri rozhlasových prijímačoch tvoria ľudia, ktorí vierou prekonávajú všetky prekážky spojené s utrpením a bolesťou.

Brat, sestra, ak dobre poznáš Písmo potom ti nemusím pripomínať, že práve evanjelium sv. Marka pojednáva o Ježišových zázrakoch a mocných činoch. ...A to všetko v prospech človeka, ktorý verí, že Ježiš je ten, ktorý to môže urobiť. Zasa na strane druhej do popredia sa dostáva človek s biedou vlastnej prirodzenosti, ktorý na základe zázraku uverí, že Ježiš je Mesiáš a Pán. Pred časom v chráme odznelo evanjelium, v ktorom sa hovorilo o „očistení malomocného“. Vieme veľmi dobre, že v minulosti bola táto choroba veľmi nebezpečnou. Postihnutí sa nesmeli ukazovať na verejnosti – museli byť izolovaní. Ba dokonca táto choroba bola tak nebezpečná, že postihnutý bol nútený na seba upozorniť zvolaním – nečistý!! Možno v tvojom vnútri ešte stále rezonuje obraz malomocného, ktorý prichádza za Ježišom s jednoduchou prosbou: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Táto krátka prosba však v sebe skrýva silu viery... Zdá sa, že ak by malomocný neveril v Ježišovu uzdravujúcu moc, nevyhľadal by Ho. V prosbe malomocného je možné si celkom jasne povšimnúť dva veľmi silne znejúce momenty: „Ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“ To znamená, že svoje uzdravenie ponecháva na vôli Ježiša – On je ten, ktorý rozhodne, aký bude ďalší osud postihnutého. Druhým silným momentom v tejto prosbe je fakt, že malomocný nepochybuje o skutočnosti, že Ježiš chce jeho očistenie a teda celkové uzdravenie tela.

V dnešných časoch sa už nestretneme s chorobou malomocenstva v tom pravom zmysle slova. Malomocenstvom každej ľudskej duše je však hriech, ktorý najčastejšie býva príčinou aj telesných chorôb. V konečnom dôsledku každá choroba, ktorú znášaš ako kríž na svojich pleciach, je v istom zmysle školou pokory a odovzdanosti do vôle Pána. Príbeh malomocného z Markovho evanjelia môžeš celkom pokojne vnímať ako výzvu. V tomto môžeš celkom jasne vidieť fakt, že Ježiš rozumie aj celkom jednoduchej prosbe, ktorú prednesieš. Preto, aby sa Ježiš mohol prejaviť v tvojom živote ako ten, kto je mocný v činoch, nepotrebuje dlhé reči... Celkom jasne požaduje, aby si bol vecný. Predovšetkým však, aby ti nechýbala vôľa v pokore ho osloviť ako Otca... „Ak chceš, môžeš sa dotknúť môjho osobného malomocenstva.“ Je veľmi dôležité, aby si o Ježišových zásahoch do tvojho života nepochyboval, ale aby si uveril tomu, že ak Jeho uzdravujúci dotyk bude osožný pre tvoju spásu, môže to urobiť.

Želám ti, aby veľmi silno tvojim vnútrom rezonovalo to, chcem, buď čistý... Totiž takú ochotu, akú prejavuje Ježiš voči človeku, keď ho chce uzdraviť na tele, alebo oslobodiť ho od otroctva hriechu, nemožno očakávať od nikoho z ľudí. Dovolím si tvrdiť, že ani od tých, ktorí sa denne nachádzajú v blízkosti chorého, aby mu službou lásky zmiernili utrpenie a bolesť. Ak patríš medzi tých, kto veľmi intenzívne vníma Jeho dotyky, v hĺbke vlastného srdca o nich uvažuj... Je pravda, že nie je možné o všetkom čo zažiješ nahlas rozprávať. Celkom jednoducho povedané, život s Bohom patrí medzi srdcové záležitosti, o ktorých sa nie vždy ľahko rozpráva. Ježiš svojim spôsobom žiada od každého z nás, aby sme „po Jeho pomyselnom vystretí ruky“ zostali úplne pokojní... Totiž každá situácia, ktorú nám život prinesie si veľmi často vyžaduje zachovať pokoj a vyrovnanosť. Za predpokladu pokoja a harmónie vnútra je možné zvládnuť každú chorobu.

V Markovom evanjeliu vidíme však aj tú skutočnosť, že malomocný neposlúchol prosbu Ježiša, keď ho žiadal, aby nikomu nehovoril o svojom uzdravení. Túto reakciu uzdraveného nemožno hodnotiť ako výslovnú neposlušnosť. Bol to skôr prejav radosti nad uzdravením. Naozaj, je užitočné z času na čas prejaviť tú radosť, ktorá pramení zo života s Bohom a s Jeho mocných činov, ktorými sa prejavuje ako
Pán, ktorý je režisérom nášho života. Takáto úprimná radosť bude svedectvom pre okolie, že náš Boh je Bohom radosti. Hoci sa Ježiš nemohol vrátiť do mesta, predsa Ho ľudia hľadali a prichádzali za ním... Nech je tvoja radosť smerovkou, ktorá vyburcuje vlažných k pokániu. Tvoja sila k osobnému svedectvu pre okolie bude tak znamenať viac ako telesné zdravie, po ktorom túžiš.

Pane, mocný v činoch aj pre môj život. Nie som si istá, či som vo svojom utrpení mala vždy vôľu malomocného... Ak chceš, môžeš ma očistiť od chybných postojov vo viere v tvoju moc. Tvoja nezlomná snaha voči človeku ma pohýna ku skutkom lásky voči blížnemu... Tak ako ty chceš a vystieraš ruku preto, aby si sa dotkol ľudskej biedy aj ja chcem, aby moje svedectvo života bolo silou slabého.

Ivana Mochorovská