Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:
 
Drahí bratia a sestry,
Evanjelium podľa Marka vytvára počas tohto liturgického roka spojovaciu niť nedeľných slávností, čím ponúka katechetický plán, ktorý vedie učeníka k uznaniu Ježiša ako Božieho Syna. Šťastnou zhodou náhod, dnešný úryvok, sa dotýka témy pôstu: ako viete, v stredu začína obdobie Veľkého pôstu s popolcovým obradom a kajúcim pôstom. Dnešné evanjelium je teda osobitne aktuálne. Hovorí sa v ňom, že pokým Ježiš sa nachádza za stolom v dome Léviho, publikán, farizeji a učeníci Jána Krstiteľa mu kladú otázku, prečo sa jeho učeníci nepostia tak ako oni. Ježiš im vysvetľuje, že pokiaľ je ženích s nimi, pozvaní sa nemôžu postiť a že sa budú postiť vtedy, keď im ženích bude odňatý (por. Mk 2, 18 – 20). Kristus týmto spôsobom zjavuje svoju identitu Mesiáša, Ženícha Izraela, ktorý prišiel na svadbu svojho ľudu. Tí, ktorí ho uznajú a prijmú s vierou sú účastníkmi slávnosti. On však bude musieť byť odmietnutý a zabitý práve od svojich: v tom okamihu, počas svojho utrpenia a svojej smrti príde hodina smútku a pôstu.

 
Ako som povedal, evanjeliová udalosť anticipuje význam Veľkého pôstu. Tento, vo svojej celistvosti nás uvádza do veľkej spomienky Pánovho utrpenia, ktoré je prípravou k veľkonočnému zmŕtvychvstaniu. V tomto období vynechávame spev „aleluja“ a sme pozvaní praktizovať vhodné formy kajúceho zriekania sa. Čas Veľkého pôstu nemožno prežívať „starým“ spôsobom, akoby to bola ťažká a nepríjemná povinnosť, ale s nových duchom toho, kto našiel Ježiša v jeho veľkonočnom tajomstve, kto našiel zmysel svojho života a tak si uvedomuje, že všetko sa teraz musí vzťahovať na Krista. Taký bol postoj apoštola Pavla, ktorý hovorí, že všetko zanechal preto, aby mohol spoznať Krista, „moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych“ (Filip 3, 10 – 11).

 
Kiež nás počas pôstneho napredovania vedie a učí Najsvätejšia Mária. Ona Ježiša, ktorý rozhodne zamieril do Jeruzalema, aby sta tam podrobil utrpeniu, nasledovala s totálnou vierou. Podobne ako „nová amfora“ prijala „nové víno“, ktoré priniesol Syn pre mesiášsku svadbu (por. Mk 2, 22). A tak, tú istú milosť, ktorú ona sama s intuíciou Matky, ponúkla novomanželom v Káne, prijala ako prvá pod krížom, vyvierajúcu z prebodnutého srdca Syna, vtelenie Božej lásky pre ľudstvo (por. Deus caritas est, 13 – 15).

 
(RV, 260206, ls)