Gréckokatolíci: Gréckokatolícke vyššie biskupstvo v Rumunsku

16. decembra minulého roku Svätý otec Benedikt XVI. povýšil rumunskú metropolitnú gréckokatolícku cirkev svojho práva na Cirkev vyššieho arcibiskupstva. Zároveň jej doterajšieho arcibiskupa Mons. Luciana Murešana povýšil do hodnosti vyššieho arcibiskupa Fagarašu a Alba Julie v Rumunsku.

Je to významný krok vpred, jednej z našich susedných gréckokatolíckych cirkvi. Cirkev vyššieho arcibiskupstva má skoro tie isté práva a povinnosti ako patriarchálna cirkev. Zatiaľ čo v metropolitnej cirkvi svojho práva, akou doteraz bola rumunská gréckokatolícka cirkev, metropolitu a biskupov menuje Svätý otec, v cirkvi vyššieho arcibiskupstva synoda biskupov si sama volí svojho vyššieho arcibiskupa, či ostatných biskupov spomedzi seba, a len následne sa meno zvoleného biskupa oznámi Svätému otcovi, ktorý jeho voľbu potvrdzuje. Vyšší arcibiskup na území svojej cirkvi vyššieho arcibiskupstva môže sám vytvárať nové eparchie, deliť ich a zjednocovať, či premiestňovať eparchiálne sídla a premiestňovať biskupov.

V súčasnosti spomedzi východných katolíckych cirkví sú cirkvami vyššieho arcibiskupstva nasledujúce: ukrajinská gréckokatolícka cirkev, siro-malabarská cirkev v Indii, siro-malankarska cirkev v Indii a spomínaná rumunská gréckokatolícka cirkev.

Pozrime sa na jej dejiny. Sedmohradsko, ktoré bolo jedným z troch kniežatstiev Rumunska spolu s Valašskom a Moldavskom, sa na začiatku 11. storočia stalo súčasťou Uhorska. Aj napriek tomu, že kniežatstvo bolo domovom veľkého počtu Maďarov a Nemcov, ktorí boli rímskokatolíkmi, predsa pravoslávni Rumuni boli väčšinovým obyvateľstvom Sedmohradska. V 16. storočí boli všetky tri kniežatstvá zabrané turkami, kalvínske náboženstvo sa rozšírilo medzi Maďarmi a evanjelické medzi Nemcami.

V roku 1687 rakúsky Habsburgovec cisár Leopold I. vyhnal Turkov zo Sedmohradska a pripojil ho k monarchii. Cisárskym dekrétom zo 4. decembra 1691 znovu nastolil náboženskú slobodu pre katolíkov a dokumentom z 23. augusta 1692 pozval Rumunov k vytvoreniu Únie s Rímom s prísľubom, že biskupi a kňazi budú mať rovnaké práva a privilégia, ktoré má v Uhorsku latinský klérus. S týmto úmyslom začali v roku 1693 jezuiti misionársku prácu medzi sedmohradskými Rumunmi. Ich úsilie, v spojitosti so skutočnosťou, že boli aj naďalej popierané občianske práva pravoslávnych veriacich a že rozširujúci sa kalvinizmus spôsoboval narastajúce starosti medzi pravoslávnym klérom, prispelo k tomu, že pravoslávny metropolita Sedmohradska Atanázius v roku 1698 úniu s Rímom prijal. Ten zvolal miestnu synodu, ktorá 7. mája 1700 úniu schválila.

V roku 1721 bolo sídlo gréckokatolíckej eparchie z Alba Julie prenesené do Faragašu, a následne za biskupa Inocenta Micu Kleina v roku 1737 do mesta Blaž. Nakoľko sa únia rozšírila aj do oblasti Veľkého Varadína, dnešnej Oradei, 17. júna 1777 bola pápežom Piom VI. vytvorená nová eparchia so sídlom v Oradei. Tieto dve rumunské gréckokatolícke eparchie boli až do roku 1853 podriadené ostrihomskému arcibiskupovi, kedy pápež Pius IX vytvoril ďalšie dve eparchie v mestách Gherla a Lugoj. Z týchto štyroch eparchií v rovnakom čase vytvoril samostatnú rumunskú gréckokatolícku metropoliu so sídlom v meste Blaž, ktoré sa stalo cirkevným, administratívnym a kultúrnym centrom.

Po prvej svetovej vojne rumunská cirkev sa ocitla v nových podmienkach. Sedmohradsko bolo aj vďaka podpore gréckokatolíckych biskupov a kňazov včlenené do nového Rumunského kráľovstva. 5. júla 1930 bola vytvorená nová marmarošská eparchia, so sídlom v Baia Mare, ktorej farnosti pôvodne patrili do mukačevskej eparchie. Sídlo eparchie v meste Gherla bolo prenesené do mesta Kluž a jurisdikcia metropolitu z Fagarašu – Alba Julie bola rozšírená na celé Rumunské kráľovstvo, čo znamenalo na Valašsko, Moldavsko a na Besarábiu.

V roku 1940 mala táto metropolita, pozostávajúca z piatich eparchií, viac než 1500 kňazov a približne milión a pol veriacich. Kňazské semináre boli v mestách Blaž, Oradea Mare a Gherla. Pápežské rumunské kolégium v Ríme prijalo prvých študentov v roku 1936. Štátne zriadenie komunistickej vlády v Rumunsku po druhej svetovej vojne bolo pre rumunskú gréckokatolícku cirkev katastrofou. 36 gréckokatolíckych kňazov bolo 1. októbra 1948 vládou násilne zhromaždených v Kluži – Napoke, kde mali hlasovať za ukončenie únie s Rímom a žiadať znovu zjednotenie s rumunskou pravoslávnou cirkvou. 21. októbra 1948, v deň 250. výročia únie s Rímom, bola na slávnosti v Alba Julii únia formálne zrušená. 1. decembra 1948 vláda schválila zákon, ktorým zrušila gréckokatolícku cirkev a chrámy a všetok majetok dala do vlastníctva pravoslávnej cirkvi.

Šesť gréckokatolíckych biskupov bolo v noci z 29. na 30. decembra 1948 uväznených. Piati zo šiestich biskupov vo väzení neskôr zomreli. Biskup klužsko-gherlanský, Juliu Hossu, bol v roku 1964 prepustený z väzenia a bol umiestnený do domáceho väzenia v kláštore v Kaldarušani, kde v roku 1970 zomrel. Pápež Pavol VI. v roku 1973 vyhlásil, že biskupa Julia Hossu vymenoval na konzistóriu v roku 1969 za kardinála in pectore.

Po štyridsaťjeden rokoch v podzemí, sa osud gréckokatolíckej cirkvi v Rumunsku po páde Čaušeskovho režimu v decembri 1989 dramaticky zmenil. Zákon z roku 1948 o rozpustení gréckokatolíckej cirkvi bol zrušený 2. januára 1990. Opäť sa začali verejne sláviť bohoslužby a z podzemia vyšli traja tajne vysvätení biskupi. Svätý otec Ján Pavol II. 14. marca 1990 obnovil cirkevnú hierarchiu vymenovaním biskupov pre päť eparchii. Na čelo rumunskej metropolie bol vymenovaný arcibiskup Alexander Todea. Ten bol v roku 1950 tajne vysvätený za biskupa a v roku 1951 spolu s inými kňazmi bol väznený až do roku 1964, kedy dostal amnestiu. Ján Pavol II. ho 28. júna 1991 vymenoval za kardinála. Časť z vlastníctva, ktoré bolo skonfiškované komunistickým režimom a dané do užívania pravoslávnej cirkvi bolo gréckokatolíckej cirkvi vrátené. Možno spomenúť vrátenie katedrálnych chrámov v Kluži, Fagaraši, Lugoi a v Oradei. Takéto pozitívne kroky dávajú nádej, že zmiešaná komisia pre dialóg medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou v Rumunsku, môže úplne doriešiť zostávajúce nezrovnalosti.

Podľa pápežskej ročenky Annuario pontificio z roku 2005 vyššie arcibiskupstvo Fagarašu a Alba Julie malo na svojom území v jednom arcibiskupstve a v štyroch eparchiách, 737 tisíc 900 veriacich a 716 eparchiálnych kňazov. Terajších tristoštyridsaťsedem seminaristov je veľkou nádejou pre budúcnosť rumunskej gréckokatolíckej cirkvi.

Nám neostáva nič iné len dúfať, že aj na Slovensku sa v blízkej budúcnosti dočkáme doriešenia otázky cirkevnej štruktúry našej gréckokatolíckej cirkvi v podobe metropolie, tak ako to určuje Kódex kánonov východných cirkvi.

P. Milan Lach SJ