Posolstvo Benedikta XVI. k 14. svetovému dňu chorých
Drahí bratia a sestry, na liturgickú spomienku Panny Márie Lurdskej 11. februára
2006 sa bude sláviť 14. svetový deň chorých. Minulý rok sa oslavy tohto dňa konali
v mariánskej svätyni Mvolyé v Yaoundé v Kamerune a pri tejto príležitosti veriaci
spolu so svojimi pastiermi v mene celého afrického kontinentu znovu potvrdili svoj
pastoračný záujem o chorých. Nastávajúci Svetový deň chorých sa bude sláviť v Adelaide
v Austrálii a jeho vyvrcholením bude slávenie Eucharistie v Katedrále sv. Františka
Xaverského, neúnavného misionára národov Ďalekého východu. Pri tejto príležitosti
sa chce Cirkev s osobitnou starostlivosťou skloniť k trpiacim a upriamiť pozornosť
verejnosti na problémy spojené s psychickými ťažkosťami, ktoré v súčasnosti postihujú
pätinu ľudstva a predstavujú skutočnú spoločensko-medicínsku hrozbu. Keďže mám na
pamäti, akú pozornosť každoročne venoval môj ctihodný predchodca Ján Pavol II. tomuto
dňu, aj ja by som sa, drahí bratia a sestry, v duchu rád preniesol na oslavy Svetového
dňa chorých, aby som sa zamýšľal spoločne s tými, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú
na situácii duševne chorých, a vyzval cirkevné spoločenstvá, aby sa angažovali v tejto
oblasti a tak svedčili o Pánovom láskavom milosrdenstve. V mnohých krajinách ešte
neexistuje legislatíva upravujúca túto oblasť a v iných zasa chýba konkrétna stratégia
súvisiaca s problémom duševného zdravia. Možno tiež pozorovať, že predlžovanie ozbrojených
konfliktov v rozličných oblastiach sveta, veľké prírodné katastrofy či šírenie sa
terorizmu majú za následok nielen nesmierne počty mŕtvych, ale u mnohých postihnutých
sa objavujú psychické traumy, ktoré sú niekedy len ťažko prekonateľné. V hospodársky
vyspelých krajinách odborníci zasa zisťujú negatívny vplyv krízy morálnych hodnôt
na vznik nových foriem duševných ochorení. Tým narastá pocit osamelosti, oslabujú,
či dokonca rozpadajú sa tradičné formy spoločenskej súdržnosti – počnúc inštitúciou
rodiny – a na okraj sú vytláčaní všetci chorí, no najmä duševne chorí, ktorí sú často
považovaní za bremeno pre rodinu a spoločnosť. Chcel by som sa preto poďakovať ľuďom,
ktorí sa rôznym spôsobom a na rôznych úrovniach snažia o to, aby sa nezabúdalo na
ducha solidarity a aby sa v starostlivosti o týchto našich bratov a sestry pokračovalo,
inšpirujúc sa humánnymi a evanjeliovými zásadami. Povzbudzujem preto tých, ktorí
sa usilujú zabezpečiť všetkým duševne chorým prístup k potrebným liečebným postupom,
v ich úsilí. Žiaľ, v mnohých častiach sveta sú služby pre týchto chorých nekvalitné,
nedostačujúce alebo v stave rozkladu. Spoločnosť nie vždy akceptuje duševne chorých
s ich obmedzeniami, a preto sa tiež objavujú problémy so získavaním potrebných ľudských
i finančných prostriedkov. Pociťuje sa potreba užšie spojiť dve zložky – vhodnú terapiu
s novou citlivosťou na tento problém – a umožniť tak pracovníkom v tejto oblasti účinnejšie
vychádzať v ústrety chorým a ich rodinám, ktoré samy nie sú schopné primerane sprevádzať
príbuzných v ich ťažkostiach. Nastávajúci Svetový deň chorých je vhodnou príležitosťou,
aby sme vyjadrili svoju solidaritu s rodinami, ktoré sa starajú o duševne chorých. Teraz
by som sa chcel obrátiť na vás, drahí bratia a sestry, ktorých sužuje choroba, a vyzvať
vás, aby ste spolu s Kristom ponúkli svoje utrpenie Otcovi. Chcem vás tiež uistiť,
že každá skúška, ktorú odovzdane prijmete, je cenná a priťahuje Božie dobrodenie na
celé ľudstvo. Chcem vyjadriť svoje uznanie tým, ktorí vám pomáhajú v početných domovoch
sociálnych služieb, denných stacionároch, na diagnostických a terapeutických oddeleniach,
a povzbudzujem ich, nech sa všemožne snažia zabezpečiť, aby tým, ktorí to potrebujú,
nikdy nechýbala nevyhnutná lekárska, sociálna a pastoračná starostlivosť rešpektujúca
dôstojnosť vlastnú každej ľudskej bytosti. Cirkev, najmä vďaka pôsobeniu svojich kňazov,
vám naďalej ponúka svoju pomoc, dobre si uvedomujúc, že je povolaná prejavovať Kristovu
lásku a starostlivosť trpiacim a tým, ktorí sa o nich starajú. Pastoračným pracovníkom,
dobrovoľníckym združeniam a organizáciám odporúčam, aby konkrétnymi formami a iniciatívami
podporovali rodiny starajúce sa o duševne chorých. Vrúcne si želám, aby sa voči týmto
chorým rozšírila kultúra prijatia a spoluúčasti, a to prostredníctvom primeraných
zákonov a zdravotných programov, predvídajúcich dostatočné zdroje na ich konkrétnu
realizáciu. Ako nikdy dosiaľ je naliehavá požiadavka na výchovu a obnovu personálu
pracujúceho v tejto delikátnej oblasti spoločnosti. Aj každý kresťan – vzhľadom na
osobitnú úlohu a zodpovednosť, ktorú zastáva – je povolaný napomáhať uznanie, rešpektovanie
a zveľaďovanie dôstojnosti týchto našich bratov a sestier. „Duc in altum!” Touto
Kristovou výzvou k Petrovi a apoštolom sa obraciam na cirkevné spoločenstvá roztrúsené
po svete a najmä na tých, ktorí sú v službe chorým, aby s pomocou Márie – ktorú nazývame
Salus infirmorum (Uzdravenie chorých) – svedčili o Božej dobrote a otcovskej starostlivosti.
Svätá Panna nech posilňuje sužovaných chorobou a nech pomáha tým, ktorí ako milosrdný
Samaritán zmierňujú ich telesné a duševné zranenia. Každého uisťujem o svojej modlitbe
a s láskou posielam všetkým svoje požehnanie. Vo Vatikáne 8. decembra 2005
Benedikt XVI.