Cirkev žiada účinnejšiu legislatívu pre chorých

Austrália: V austrálskom Adelaide sa dnes začali oslavy 14. svetového dňa chorých, ktorý si pripomenieme v sobotu, 11. februára, v deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej. Jeho tohtoročnou témou je „Duševné zdravie a ľudská dôstojnosť”. Otváracej svätej omši predsedal arcibiskup Adelaide Mons. Philip Wilson. Osobitným pápežským legátom na svetovom dni je kardinál Javier Lozano Barragan, predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve. Benedikt XVI., ktorý pri príležitosti tohto dňa udelil plnomocné odpustky, vo svojom posolstve vyzýva na osobitnú pozornosť voči tým, ktorí trpia duševnými problémami. V súvislosti s touto pápežovou výzvou kardinál Barragan ešte pred odletom do Austrálie v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol: „Myslím si, že v prvom rade opäť treba upriamiť pozornosť na vysoký počet duševne chorých vo svete, ktorých je v súčasnosti 450 miliónov. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že duševná choroba zasahuje človeka v najhlbšom vnútri jeho duše, jeho bytosti. Takýto človek teda potrebuje naše maximálne pochopenie a tak, ako hovorí Svätý Otec, našu pomoc v podobe sprevádzania a liečenia.“

Svätý Otec vo svojom posolstve zdôrazňuje, že v mnohých krajinách neexistuje vhodná legislatíva v tejto oblasti a v ďalších štát nemá definovanú politiku starostlivosti o duševné zdravie. Rovnako v mnohých častiach sveta chýbajú služby a zariadenia na liečbu týchto pacientov. Kardinál Barragan k tomu poznamenal: „Faktom je, že iba 25 percent krajín má vhodnú legislatívu v oblasti starostlivosti o duševné zdravie a nie vždy je aplikovaná aj v praxi. To, čo vidíme, sú duševne chorí, ktorí sa ponevierajú ako bezdomovci po námestiach miest. Myslím si, že prišla chvíľa, aby sme zrevidovali súčasné zákony. Cirkev je proti tomu, aby chorí boli opustení a ponechaní vlastnému osudu, alebo žili v rodine, ktorá si nevie s nimi poradiť. Niektorí dokonca hovoria, že keď sú títo ľudia nebezpeční, polícia by ich mala zavrieť do väzenia. To je však nemožné. Žiadna mama nemôže takto zaobchádzať so svojou dcérou či synom, ktorí sú v takomto stave. Nikdy to nebude môcť urobiť, a preto je tu potrebná osobitná starostlivosť.“

(RV, 090206, mv, lm)